Hostinec na Šanci: „Trnavský“ podnik v Bratislave

Hostinec na Sanci 00

Viete čo majú spoločné Stupavar a trnavský Sessler? Oba pivovary si otvorili svoje „filiálky“ v cudzom meste. Zhodou okolností v Bratislave. Kým Stupavar si za krátky čas vybudoval doslova kultovú pozíciu, Sessler to skúša na druhý pokus. Jeho prvý podnik ste totiž mohli nájsť ešte v starom Fresh Markete. Do novej tržnice sa však už nevrátil. Otvoril svoj nový pub na Šancovej ulici, ktorý nesie názov Hostinec na Šanci. Rozhodli sme sa, že ho navštívime a otestujeme. (Aktualizácia: Písali nám z Hostinca na Šanci. S pivovarom Sessler vraj nemajú nič spoločné, len ponúkajú ich pivo.)

Hostinec na Sanci 01

Podnik sme z diaľky hľadali márne. A nebola to chyba architekta či marketingu podniku. Dom, v ktorom sídli hostinec totiž rekonštruovali a ak by sme nevedeli, že za konštrukciou je podnik s remeselným pivom, asi by sme ani netrafili. Bola sobota poobede a my vstupujeme do prázdneho podniku. Prvý dojem je príjemný. V priestore dominuje drevo a robí ho celkom útulným. Vlastne to ani nie je problém, keďže Hostinec na Šanci je rozmerovo maličký. To však určite za mínus nepovažujeme.

V ponuke je päť domácich pív, jedna nealkoholická Pivea a „import“ zastupuje IPA z pivovaru JAMA Craft Brewery. Sadáme si za stôl a po chvíli je pri nás čašníčka. Do podniku sme prišli na to, aby sme otestovali „domácu tvorbu“ a tak aj robíme. Ako prvý ide na testovačku Sessler 11,5°. Ide o svetlý ležiak, ktorý v našom pohári zdobila hutná, smotanová pena. Pivo malo zlatistú, mútnu farbu. Keď ste k nemu privoňali, zachytili ste slad, jemne aj med. Aký bol samotný ležiak? Úvod  je málo výrazný, v strede nabieha jemne karamel zaobalený do chlebnatosti. Cítim aj jemnú pachuť. Koncovka je horkastá. Pivo je vodnatejšie, čo však pomáha piteľnosti. Tento kúsok má svoje chybičky, ale dá sa.

Hostinec na Sanci 03

Na tabuli svietil najvýraznejšie Sessler Ale 14,5°. Ide o pivo štýlu Belgian Amber. Volíme práve jeho. Má jemnú penu, ktorá rýchlo padala a nedržala si tvar. Kúsok mal červeno-žlté sfarbenie, keď ste k nemu privoňali, zachytili ste karamel či kvetinky. Sladový úvod je stredne vysoko postavený a prechádza plynule do stredu. Tu zachytíte ovocné tóny, karamel i kvetinky. Potom však príde vytriezvenie. Výrazná maslovosť (diacetyl) a pachuť. O slabej horkosti tu už nemá zmysel  hovoriť. Tohto Belgičana sme nedopili. „Nikto vám toto pivo nereklamoval,“ pýtame sa čašníčky a tá odpovedá záporne. Čo už, aj to raz muselo prísť.

Testovanie tohto kúsku však malo nečakanú dohru. „Prepáčte, to pivo naozaj nebolo dobré,“ ospravedlňuje sa čašníčka a vysvetľuje, že včera bolo ešte v poriadku. Nemalo by sa, ale stáva sa. Je však pekné, že si takto vedeli priznať chybu a ospravedlniť sa. Tak by to malo byť a za to ide na Šancovú ulicu palec hore. Možno by však mohli zaviesť pravidelný testing piva pred prvým čapovaní. Na ich obranu, Belgičana sme v sobotu pili ako prví.

Nevadí, ideme otestovať tretí kúsok. Na stole nám pristál Sessler tmavý 13°. Ležiak mal čierno-hnedé sfarbenie, ktoré zdobila do hneda sfarbená smotanová pena. Keď ste k nemu privoňali, zachytili ste napríklad kávu a čokoládu. Sladový úvod bol vyššie postavený a plynule prechádzal so stredu, v ktorom dominovala káva a v pozadí aj tmavá čokoláda či náznaky černíc. Koncovka je platonicky horkastá. Príjemné kávové pivo. Nevtieravé, piteľné, vhodné na príjemné popíjanie. OK.

Končíme. Napriek hore uvedenému je výsledný pocit fajn. Podnik má príjemnú atmosféru a svoje čaro. Takýchto chýb by sa však mali vyvarovať. Každopádne stojí za návštevu. My sa tam určite vrátime.