Michal Pápeš: Konečne sa pivný trh hýbe aj na Slovensku

Pri pive sa pohybuje už osem rokov. Jeho rukopis môžeme čítať v pivovare Richtár Jakub, ale aj v ďalších podnikoch, ktorým dodáva pivo z malých remeselných pivovarov. „Naplno to prepuklo v roku 2002 keď mi kamarát priniesol z Nemecka 10 rôznych fliaš piva a povedal mi čarovné slovko “minipivovar,“ hovorí pre portál oPive Michal Pápeš zo spoločnosti Minipivovar.sk. Porozprávali sme sa o jeho vzťahu k pivu, aj o jeho vnímaní pivného trhu.

DSC_0044
Michal Pápeš (na snímke vľavo) s majiteľom pivovaru Richtár Jakub Jánom Tribulíkom.

 

Spomeniete si vôbec, kedy ste prepadli vášni menom pivo?
Pochádzam z malej slovenskej dedinky vedľa mesta Šurany a toto bola vždy bašta Zlatého Bažantu, nakoľko neďaleko je Hurbanovo. Na tomto pive som vyrástol. Bolo to však pivo piteľné, nakoľko doň  ešte značka Heineken nebabrala a najmä v tej dobe som iné pivá ani nemal možnosť ochutnať. V roku 1999 som prišiel na vysokú školu do Bratislavy a tu sa to vlastne začalo. V Bratislave už boli rôzne druhy a značky piva, a tak som postupne začal vyhľadávať nové a nové krčmy, kde som mohol ochutnať vždy niečo iné.

Kedy došlo k tomu, že ste naplno začali rozlišovať remeselné a priemyselné pivo?
Naplno to prepuklo v roku 2002 keď mi kamarát priniesol z Nemecka 10 rôznych fliaš piva a povedal mi čarovné slovko “minipivovar”. Všetky pivá som ochutnal za tri dni a vedel som, že cesty späť už niet. Zopár pív mi samozrejme nechutilo, pretože to bolo pre mňa niečo nové a sám som si hovoril, čo je to za pivo, keď tam je cítiť banán? To musí byť asi pokazené. Ale aj tak som ho dopil (úsmev). To bol mimochodom môj prvý kontakt s pivom štýlu weizen. Od tej doby som začal hľadať po Slovensku, kde sú minipivovary, aké pivo varia, … Bolo to však ťažké. Internet bol stále v plienkach, noviny o tomto nepísali, ale našťastie som objavil portál Kamnapivo.sk a ten mi veľmi pomohlo získať informácie o nových pivách, krčmách, pivovaroch. Tu som vlastne objavil aj pivo pod menom Jakub od prvého bratislavského minipivovaru Richtár Jakub. O tom však neskôr.

Čo bolo prelomové pri vnímaní piva ako takého?
Mňa na pive fascinuje jeho rôznorodosť a chuť. Nie je pivo len svetlé a tmavé a už vôbec nie je len Bažant, Topvar a Šariš! Ako som postupne pivá ochutnával, spoznával som nové štýly, nové chute. Naučil som sa v akom ročnom období sa aké pivo najlepšie pije. Naučil som sa, že k jedlu sa nehodí len víno, ale aj pivo. Spoznal som majiteľov a sládkov pivovarov, ktorí odvádzajú kvalitnú a poctivú robotu a ich pivo je úžasne piteľné. Je to celý komplex vnímania piva, nedá sa z toho vytrhnúť len jedna konkrétna vec. Možno som mal aj šťastie v tom, že moja práca v IT oblasti ma veľmi často zaviedla do Českej republiky, kde je predsa trh minipivovarov úplne niekde inde. Vznikajú tam rôzne ochutnávkové puby, pivotéka je skoro na každej ulici, blízkosť Nemecka je veľmi cítiť najmä v ponuke ich pív. Tu som mal možnosť ochutnať a spoznať obrovské množstvo piva, a to ma asi posunulo najviac vpred.

Michal Papes

Ste vnímaný ako odborník na pivo. Kto vám pri spoznávaní piva najviac pomohol?
Ja sa za odborníka na pivo nepovažujem, resp. to musí posúdiť niekto iný. Zaujímam sa o pivo profesionálne už skoro osem rokov, vzdelávam sa v oblasti piva a pivovarníctva. Neustále vyhľadávam nové štýly piva, cestujem, aby som mohol navštíviť čo najviac zaujímavých pivovarov, krčiem, či pubov. Jednu osobu však musím vyzdvihnúť, ktorá mi veľmi pomohla pri mojom spoznávaní piva. Tou osobu je Jano Tribulík z minipivovaru Richtár Jakub. S ním som začal spolupracovať tesne po otvorení jeho hostinca na Moskovskej ulici. Tento hostinec je aj moja “základňa”, ako sme ho s kamarátmi nazvali. Tu sa pravidelne stretávame s domovaričmi a spoločne degustujeme a hodnotíme pivá, ktoré si zoženieme z celého sveta.

Máte vôbec spočítané, koľko pív ste ochutnali?
Presné číslo neviem povedať. V dnešnej dobe to však môže byť cez tritisíc rôznych pív. Zo začiatku som si pivá len zapisoval na papier, prípadne fotil do mobilu, ale kde sú tieto zápisky, či fotky už fakt neviem 🙁 Terajšiu štatistiku si od roku 2012 vediem na stránke Ratebeer.com, kde sme sa stretli celkom pekná slovenská komunita, ktorá sa stretáva a hodnotí pivá. Tu je aktuálne počet ohodnotených pív 1264. Aj to však nie je všetko, pretože v mobile mám asi tri stovky zápiskov ohľadne hodnotených pív. Snáď teraz, cez dlhé zimné večery to prepíšem do Ratebeeru 🙂 Osobne si však myslím, že nejde o počet ohodnotených pív. Nie som športový pivár. Rád si pivo vychutnám a keď ma zaujme, tak ho aj ohodnotím.

Ktorý slovenský pivovar podľa vás produkuje najlepšie pivo?
Najlepšie? Čo je to najlepšie? Pre koho najlepšie? Pre mňa? Pre Vás? Tak ako vo všetkom, aj tu platí 100 ľudí, 100 chutí. V tom je to čaro. Každý si nájde svoje, ktoré je práve pre neho najlepšie. Môžem však napísať zopár pív, ktoré sú z môjho pohľadu už dlhšie na trhu minipivovarov a majú svoju stálu kvalitu: ležiak Jakub od Richtára Jakuba, Michael Blanche z Buntavaru, 11-tečka zo Stupavaru, tmavý Brokát z Kalteneckru, holíčsky Wywar alebo trenčiansky Lánius robia veľmi dobré pivá, domovariči sa tak isto nenechávajú zahanbiť. Pevne však dúfam, že sa napríklad Múzejný pivovar v Podunajských Biskupiciach vráti na svoju kvalitu z minulého roka. Ich IPA bola podľa mňa najlepšia na Slovensku. Teraz tu máme nový pivovar Karpat, ktorý má celkom široký výber a zatiaľ ma niektoré pivá príjemne prekvapili. Ďalšie minipivovary sa pripravujú, čo ma veľmi teší a zároveň necháva v istom napätí, ako bude slovenský trh vyzerať o také dva – tri roky. 

Ako ste sa vlastne dostali k spolupráci s Pivovarom Richtár Jakub?
Ako som už spomenul, na stránke Kamnapivo.sk som objavil v roku 2009 informáciu o tom, že vznikol v Bratislave prvý minipivovar, a že ho čapujú v jednom podniku v širšom centre mesta. Hneď som sa tam s mojim pivným kamarátom vybral a dali sme každý rovno šesť kúskov! Tak bol ten ležiak Jakub výborný! Neskôr som sa dozvedel, že majiteľ otvára vlastný hostinec o ulicu vedľa. Samozrejme, že som tam bol v prvý týždeň otvorenia. Bola tam neskutočná zima a skôr ako o pive, som rozmýšľal o teplom čaji. Pivo však nakoniec samozrejme vyhralo a bolo úžasne piteľné. Začal som tam chodiť veľmi často a keďže sa mi vtedajšia internetová stránka Richtára Jakuba zdala 100 rokov za opicami (sorry Janko :)) oslovil som majiteľa s tým, že mu pomôžem navrhnúť novú webstránku. Vtedy začala naša spolupráca, ktorá trvá dodnes.

Čo vám toto pôsobenie dalo?
V prvom rade výborných kamarátov. U Richtára som spoznal veľmi veľa pohodových ľudí s ktorými sme za tie roky zažili množstvo príjemných zážitkov nielen pri pive. Dalo mi to taktiež obrovský prehľad o pivách, však doteraz tam bolo narazených viac ako 860 rôznych pív. Veľmi často som sa dostával k úplným novinkám medzi prvými. U Richtára sme organizovali pivné degustácie aj pre verejnosť. Veľmi dobre si spomínam na boom, ktorý sme spôsobili tým, že sme zorganizovali ochutnávku pivovaru BrewDog. Na prvú ochutnávku sa prihlásilo také množstvo ľudí, že sme druhý deň ochutnávku museli opakovať. Čo si však cením najviac je, že som spoznal väčšinu slovenských sládkov a z mnohými som v častom kontakte doteraz. Tak isto som cez Richtára spoznal významné české osobnosti v oblasti pivárstva akými sú Honza Šuráň, Pepa Krýsl, pán Boroviec alebo pán Koza z Podskalskej. Spoznal som početnú skupinu domovaričov, čo je na Slovensku nový fenomén a veľmi rád mám aj naše jarné výjazdy do Košíc na domovaričskú súťaž Biela Vrana, ktorú organizuje skvelý človek a najmä PÁN pivár Peter “Bobo” Bognár.  Richtár Jakub a ľudia okolo sú už moja veľká rodina. Samozrejme nesmiem zabudnúť na baby, ktoré u Richtára pracujú. Sú skvelé a svojou prácou nám spríjemňujú posedenie pri pive.

Prečo ste sa rozhodli založiť Minipivovar.sk?
Začiatky Richtára Jakuba neboli ľahké. Nájsť poriadne pivo z minipivovarov na Slovensku bolo veľmi ťažké. Aj keď niekto pivo varil, tak neexistovala žiadna distribúcia. Janko si musel chodiť pre všetko sám. Neskôr pribudlo zopár firiem, ktoré začali dovážať pivá, ale všetko to boli stredne veľké pivovary ako Svijany, Rychtář, Bernard, Černá hora. Pre mňa osobne nie príliš zaujímavé pivá. Tým, že často chodím do Čiech a tam som mal možnosť ochutnať niekoľko fakt dobrých pív z minipivovarov začal som sa pohrávať s  myšlienkou dovážať pivo na Slovensko.

Bolo to ťažké?
Najskôr som to robil v malom s kamarátom, ktorý vedel ako treba vybavovať colné papiere. Keď však vznikol pivovar Clock a ja som ho v Prahe ochutnal, povedal som si, že toto chcem na Slovensku. Je to jeden fantastický pivovar, ktorý je mladý, progresívny a riadne šliape na krk legendárnemu Matuškovi. Založil som firmu, prenajal si chladené sklady, a vtedy to celé začalo. Ku Clocku som časom pribalil Pivovar Mazák, ktorého som poznal cez jeho výborné ležiaky a mladých chalanov z Břeclavy, Pivovar Frankies. Neskôr to začalo pribúdať samo. Pivovar Brew Age z Viedne, Hendrych z Vrchlabí, Leeds z Anglicka, … Teraz sa mi stáva, že každý týždeň ma niekto osloví, či nechcem distribuovať práve jeho pivo. 

Michal Papes 2
Peter “Bobo“ Bognár (na snímke vľavo) s Michalom Pápešom.

 

Ako vnímate scénu s remeselným pivom na Slovensku?
Som nadšený. KONEČNE sa to hýbe aj na Slovensku. Bratislava už mala celkom pekný počet pivovarov dlhšie, ale metropola východu zaostávala. Našťastie rok 2014 priniesol nové minipivovary aj tam. A odvtedy to ide jedna radosť. Prešov, Mikuláš, Holíč, Trenčín, Suchá nad Parnou, Dolný Kubín, Nitra, Stará Turá, … O ďalších asi desiatich pripravovaných mám informácie a som nedočkavý, kedy otvoria. Treba však vždy zostať na zemi a byť trošku sebakritický. Aby to nedopadlo ako v Čechách. Tam vznikajú minipivovary ako huby po daždi. Je ich tam cez 340, ale osobne si myslím, že 80 percent z nich je nezaujímavých, prípadne zlých.

Ako nezaujímavých?
Nezaujímavých myslím preto, že varia pivo, ktoré nepomôže, ale ani neurazí. Uvaria typickú českú klasiku ako výčapná desiatka, svetlý a tmavý ležiak a polotmavý špeciál a tam to končí. Mnohokrát majú tieto pivá rôzne vady, najbežnejšie DMS a diacetyl. Zlých myslím preto, že tie pivá sú kyslé, úplne mimo štýlov, mladé alebo naopak úplne už za zenitom a takýchto je žiaľ veľa 🙁 Veľmi zaujímavý úkaz sa v Čechách udial za posledné dva roky, keď tam vzniklo veľa, tzv. marketingových pivovarov.

Čo tým myslíte?
Majiteľ má peniaze, absolútne sa nerozumie gastronómii, výrobe piva, ale pivovar chce, pretože aj jeho kamarát ho má. A tak vzniknú poháre, podpivníky, reklama ako prasa a to ešte ani pivovar nemajú nainštalovaný. Zamestnajú hocijakého sládka a myslia si, že majú to najlepšie pivo na svete. Žiaľ opak býva pravdou. A tohto fenoménu sa bojím trošku aj na Slovensku. Najmä teraz, keď je možné získať peniaze cez eurofondy a tým je to prístupnejšie pre väčšiu masu podnikateľov.

Ktoré pivo Vám urobilo radosť naposledy?
Veľmi príjemne ma prekvapilo, že sme dokázali prehovoriť jedného zo spolumajiteľov banskobystrického Urpinera, aby pustil aspoň do vybraných podnikov ich nefiltrovaný a nepasterizovaný ležiak Upriner 12. Podľa môjho názoru je to jedno skvelé pivo! Skvelý ležiak z “veľkého” pivovaru. Určite odporúčam vyskúšať. Býva aj na výčape u Richtára. Aby som aj zo “svojej zahrádky” niečo spomenul, tak sú to tri pivá: Ražná IPA z Pivovaru Clock, american pale ale Frank APPA z Pivovaru Frankies a Mazák Stout. Tieto štyri pivá mi tento rok urobili ozaj radosť. A to sú pred nami vianočné sviatky, ktoré prinesú rôzne vianočné špeciály, silné pivá typu Double IPA, či Russian Imperial Stout! Máme sa na čo tešiť. Daj Boh šťastia a nazdravie!

Snímky: oPive.sk, archív M. Pápeš