by 
Základom remeselného pivného boomu na Slovensku bola, je a bude domovaričšská komunita. Práve z nej vyrástli mnohí pivovarníci aj pivovary. Práve ona vytvorila základy pre výraznú popularizáciu vrchne kvasených pív. Členom tejto komunity je aj Lucas Zembery, ktorého pivný príbeh je v mnohom inšpiratívny. A pritom sa začal písať celkom náhodne.
Okúzlenie pivom
„Pivo som začal vnímať už ako malý chlapec, keď si ho tatko otvoril cez víkend k obedu. Ochutnával som a samozrejme, asi ako každému, ani mne nechutilo,“ začína rozprávanie Lucas. Cez pubertu sa jeho vzťah k pivu začal meniť. Podobne ako mnoho iných, aj on končil s kamarátmi pri pive.
Zlom v jeho ponímaní zlatistého moku prišiel celkom náhodne. „K vareniu piva som sa dostal tak, že som raz na jednom dokumentárnom kanáli videl ako si starší britský pán varí doma pivo. Spočiatku má to prekvapilo. Je to vôbec možné? Veď pivo sa vari vo veľkých fabrikách?! Inšpirovalo má to a ja som si povedal, že to skúsim,“ približuje kľúčový okamih.
V tej chvíli bolo rozhodnuté. „Začal som si zisťovať všetko o varení piva v domácich podmienkach. Kúpil som si základné vybavenie, čítal knihy, pozeral fóra a začal som skúšať,“ rozpráva Lucas a dodáva, že v rovnakom čase začal vnímať aj malé remeselné pivovary. „Medzi prvými boli najmä Stupavar, JAMA a ich pivá mi chutia stále,“ prezrádza.
Prvé úspechy
Začiatky boli ťažké. „Moja prvá várka bola z mladinového koncentrátu. Vtedy som si ešte myslel, že sa nedá nič pokaziť. No pravdaže dá. Hlavne ak ste nedočkavý a nasypete kvasnice do ešte stále nevychladenej mladiny. Pivo sa dalo vypiť, no mne osobne nechutilo,“ hovorí z úsmevom Lucas, ktorý priznáva, že je na výsledný produkt náročný.
„Snažím sa stále zdokonaľovať a vzdelávať, preto som sa aj rozhodol študovať výrobu piva podrobnejšie a prihlásil som sa na odbor Biochemik výroby piva a sladu. Myslím, že som sa časom čo to naučil a zlepšil sa,“ hovorí odhodlane. Úprimne však dodáva, že ho najviac poteší, keď niekomu chutí jeho doma navarené pivo.
A jeho výtvory už dostali aj odborné uznanie. „V priebehu tohto roku som sa prihlásil do domavaričských súťaží Biela vrana v Košiciach a Prague Homebrewing competition, kde sa mi celkom zadarilo. Vyhral som kategóriu Black IPA a v kategórii Weizenbock som skončil druhý. To má ešte viac povzbudilo do varenia,“ priznáva.
Výzva z Karpatu
A kto mu najviac pomáha? „Zo začiatku to boli hlavne rodičia zato, že boli trpezliví, keď som okupoval počas víkendov kuchyňu a kúpeľňu. Určite mi pomohli aj chalani – ostatní domavariči, s ktorými sa minimálne raz do mesiaca stretávame, radíme sa, ochutnávame a diskutujeme,“ naznačuje.
Ďakuje však aj kamarátovi Ľubošovi a predovšetkým priateľke. „Ona je hlavný degustátor a vždy zhodnotí každé uvarené pivo. Pomáha mi aj s grafickým riešením,“ hovorí. Lucas sa venuje výhradne vareniu vrchne kvasených pív. Do budúcnosti však chce variť aj ležiak.
Lucas tento rok prijal prvú profesionálnu výzvu, keď sa dohodol na spolupráci s pivovarom Karpat. „Začal som spolupracovať s Karpatom, ešte kým tam pracoval Matt Wirtz. V podstate cez neho som sa tam dostal a získal aj počiatočné školenie, kde mi vysvetlil jeho recepty a mal som prebrať varenie rady True American,“ vysvetľuje.
Sen? Pivovar pod Tatrami
Karpat dnes berie ako profesijnú výzvu. Nevzdáva sa však svojich snov. „Rád by som si jedného dňa otvoril penzión v Tatrách s krčmou, kde si budem variť pivo. Budem tam s mojou budúcou ženou a deťmi,“ prezrádza niečo zo svojich snov.
Lucas zatiaľ sleduje pivné dianie u nás a teší sa z pivnej rôznorodosti. „Myslím, že pivovarnícka situácia napreduje správnym smerom. Čím viac pivovarov, tým väčšia konkurencia a teda aj zvýšenie kvality produktov. Potrvá, však, ešte zopár rokov kým sa situácia utrasie. Nemyslím si, že všetky pivovary vydržia,“ uzatvára rozprávanie Lucas Zembery.
Snímky: archív L.Z.
