by 
Ak by sme sa pozreli na rozloženie pivnej mapy, východ Slovenska by bol červený. Práve táto farba totiž patrí pivu Šariš. Pivu, ktoré sa stalo v tejto časti krajiny doslova kultom. Dôvodov je mnoho. My sme však našli päť základných, ktoré najviac vystihujú pivnú situáciu v tomto kraji. Aj keď treba úprimne dodať, že doba sa mení a aj červená lavína začína slabnúť.
1. Absencia širšej ponuky
Michalovce, Košice, Poprad a Veľký Šariš. To bola štvorica priemyselných pivovarov, ktoré pokrývali pivom východ Slovenska v druhej polovici 20. storočia. Ohlasy na kvalitu zlatistého moku boli rôzne a spomedzi štvorice vyznievali najlepšie práve pre Šariš. Dokazoval to nielen výstav jednotlivých pivovarov, ale aj neskoršie osudy ďalších troch hráčov. Šariš dokázal ako jediný prežiť do dnešných dní. Východ tak v podstate nemal z čoho vyberať, resp. ak vyberal, voľba bola jasná – najlepšie pivo sa varilo pri Prešove.
2. Cena rozhoduje
Na slovenskom pivnom trhu kedysi platila pivná rajonizácia. Znamenalo to, že každý pivovar mal svoju oblasť pevne danú a nesmel prekračovať svoje hranice. Keď sa toto pravidlo neskôr uvoľnilo, Šariš sa nemal čoho obávať. Jednak mal podchytené takmer všetky mestá či dediny, jednak mal presne nastavenú cenovú politiku. A tá bola samozrejme nízka, keďže odzrkadľovala životnú úroveň a priemerné mzdy v regióne. Keďže tie boli nízke, aj cena piva bola nízka. To výrazným spôsobom znižovalo manévrovací priestor konkurencie.
3. Pevne zakorenená tradícia
Kombinácia týchto faktorov spôsobila, že východ bol dlhé desaťročia územím Šarišu. Absencia konkurencie a dlhý návyk piť Šariš vytvorili tradíciu. Tu treba dodať jeden veľmi podstatný fakt. Keď sa ide na východe na pivo, zväčša sa k nemu pridá aj poldecák. Gurmánsky pivný prístup bol niekedy ojedinelý a pivo slúžilo predovšetkým ako socializačný nástroj a zdroj dobrej nálady.
4. Agresívna pivná politika
Keď píšeme o pive Šariš, treba spomenúť jeden veľmi dôležitý míľnik. Rok 1997. Práve vtedy vstúpil do pivovaru zahraničný investor s bohatou tradíciou. Pivovar neďaleko Prešova kupuje juhoafrická skupina SAB (neskôr premenovaná na SABMiller). Nebyť tohto vstupu, budúcnosť pivovaru by mohla byť všelijaká. Afričania investovali a na východe zvolili agresívnu politiku, ktorá prinášala ovocie a ešte viac posilňovala Šariš v srdci východniarov.
5. „Lebo skutočné pivo je len jedno. Šariš“
V posledných rokoch sa situácia mení. Aj na východe. Minipivovarov pribúda ako húb po daždi a do krčiem sa dostávajú aj rôzne české značky. Pre veľkú časť pivárov je táto zmena zanedbateľná. Sú jednoducho verní svojmu pivu. „Šariš je len jeden.“ „Šariš chutí inak.“ Aj to sú vety, ktorými odbíjajú iné značky a zostávajú pri svojom Šariši.
Na záver chceme dodať, že aj keď je pozícia piva Šariš na východe stále silná, oproti minulým rokom stráca dych. Pozíciu si na východe celkom sľubne buduje napríklad Staropramen. Starajú sa o to hlavne obchodníci, ktorí dokážu krčmárom ponúknuť slušné benefity.
