Pivovar v Lip. Hrádku: Nerobíme politiku, len si plníme sny

Na Liptove sa pripravuje druhý pivovar. Zlatistý mok chcú variť aj v Liptovskom Hrádku. Pivovar tam pripravuje spoločnosť Davlin, o ktorej sme informovali ešte v októbri. Vtedy sme priniesli článok o tom, že  bývalé asistentky poslanca Smeru-SD pripravujú vlastný pivovar. Podarilo sa nám skontakovať s bývalou majiteľkou spoločnosti Martinou Kapitáňovou, ktorá pripravuje pivovar a poskytla nám stanovisko k medializovaným informáciám.

Prinášame vám jeho plnú verziu:

„Náš projekt – Hrádocký pivovar ani budova, v ktorej sa bude nachádzať a jej kúpa nijako nesúvisí s poslancom NR SR za Smer-SD ani s akoukoľvek inou politickou stranou, či iným poslancom, to rozhodne odmietam. Preto ako súkromná osoba nikdy nereagujem na akékoľvek pokusy politicky spájať naše aktivity s vládnucou stranou.

Pán Andreánsky je môj a manželov rodinný priateľ, spoznali sme sa, keď sa prisťahoval do Hrádku so svojou rodinou a nemali sme v úmysle ani nikdy nebudeme mať záujem využívať jeho politický vplyv. Vnímame ho pozitívne po jeho ľudskej stránke.

V uvedenej prevádzke Clubhotela dnes medzi Hrádočanmi známej skôr ako Haliganda som v prenájme pôsobila ako živnostníčka a nájomný vzťah som z vlastnej vôle ukončila, nakoľko sa majiteľ – mesto nemal financie na investovanie do tohto majetku. Výhrady hygieny a iných orgánov som riešila vždy z vlastných zdrojov a popri nájme to boli značné položky, ktoré som znášala. Požadovaný efekt mi to neprinieslo.

Na krátky čas po mne bol nájomcom iný prevádzkovateľ, no v budove vznikli viaceré havárie a opäť z rovnakého dôvodu – finančného. Mesto nemalo na sanáciu, rozhodli sa tento majetok predať – verejne vyhlásili ponuku k odpredaju a následne ju aj opakovali, no záujemcov o tento schátraný a zanedbaný objekt nenašli.

Môj manžel aktívne pôsobil a pôsobí ako predseda mestského futbalového klubu, pričom ich šatne sú súčasťou budovy a riešiť nevyhovujúce nevykurované priestory aj pre futbalistov to bolo stále pálčivejšie, preto sme sa zhodli, že naše koníčky nenecháme zaniknúť, či zapadnúť prachom a prihlásime sa do asi už tretieho opakovaného kola s ponukou. Ako v predchádzajúce kolá, o budovu nikto neprejavil záujem a „vyhrala“ som ju ja.

Takto sa začali nabaľovať starosti a povinnosti, ktoré prevyšovali radosti a akýkoľvek osoh. Boli sme nútení sa zadĺžiť, no zároveň sme cítili príležitosť niečo zmeniť a vybudovať. Nám sa to nedarí ako niektorým veľkopodnikateľom, pretože nás brzdia financie a lepíme postupne svojpomocne ako lastovičky. Prioritou bolo splniť záväzok voči športovcom a tak sme celý zvyšok úveru, niekoľko desiatok tisíc eur – okrem toho, čo sme zaplatili za budovu investovali do ich šatní. Tie sme stavebne odčlenili, komplet prerobili a napojili na vlastné prípojky energií. Hradili sme aj projektovú dokumentáciu, geometrické plány, proste všetko, tak ako je to aj uvedené v kúpnej zmluve (čl. V) a dohode.

Toto rozhodne nebola symbolická cena. Mnohé mestá predávajú takto znehodnotené nehnuteľnosti, teraz lukratívne podnikateľské prevádzky aj za symbolické 1€ a ja ich podnikaniu prajem!

Aj vzhľadom na nižšie uvedené nehnuteľnosti v lukratívnejšej lokalite – Vysoké Tatry, mám čisté svedomie a pocit, že som nijako nekalo nenadobudla nehnuteľnosť a takéto ohováranie, závisť ma nemôže demotivovať pri ceste ísť za svojím cieľom, naplniť naše sny.

Na časť budovy, ktorá nám ostane už financie nevydali, banky ťažko schvaľujú úvery, aj keď sú veľmi výhodné, nám ho nedali, teda ak sa chceme opäť odraziť od dna, musíme skúsiť aj eurofondy, aspoň na časť prevádzky….na bežné veci a život si zarábame každý vlastným zamestnaním, pretože tento vyšší cieľ nám neumožňuje žiť zo ziskov rodinnej firmy, prosto sa obraciame, ako vieme.

Je pravdou, že sme aj ja aj mama istý čas pôsobili ako asistentky poslanca NRSR Andreánkseho, čo bolo pre nás novou skúsenosťou a využili sme pracovnú príležitosť, ktorá sa nám naskytla – vlastne sa naskytla mne, manžel  mi povedal, že pán Andreánsky hľadá asistentku a keďže je Hrádok malý a všetci sa tu poznáme, dojednali sme môj nástup. Bola som vďačná a aj som, že nám ako priateľ takto pomohol. Časom som si však po materskej našla vhodnejšie zamestnanie a ako asistentka som skončila. Kým si našiel pán poslanec novú asistentku, uzavrel zmluvu na moje odporúčanie s mojou mamou, ktorá bola zasvätená do administratívy okolo poslancovania a refundácií, pretože mi bola vždy, keď som potrebovala, nápomocná .

Hneď ako zaškolila novú asistentku, jej pôsobenie u poslanca tiež skončilo. Aj keď som mala s kanceláriou NRSR uzavretú oficiálnu zmluvu na 28.300, neskôr dodatkom č.1 zvýšenú aj na 35 200, ďalšími na 30 a 0, reálne som za svoju dva roky trvajúcu prácu v dostala hrubú odmenu 12 600, čo tiež nie je tak ohurujúca suma, z ktorej som si musela uhradiť všetky odvody do sociálnej aj zdravotnej poisťovne a celé to zdaniť.“