Pravá Plzeň? Nájdete ju v jednom podniku

Začiatkom mája som sa dostal k návšteve starej klasiky pivovaru Plzeňský Prazdroj. Neviem presne, ako by vyzeral pivný svet bez vzniku tohto piva, ale určite by bol iný.

Kúsok z histórie

Na úvod teda niečo z histórie. Kráľovské mesto Plzeň získalo právo varné, teda právo variť a predávať pivo, už v 13. storočí od kráľa Václava II. Kvalita miestneho piva však na začiatku 19. storočia nepatrila k najlepším a všetko vyvrcholilo udalosťou vo februári 1838, kedy pred plzeňskou radnicu bolo vyliatych 36 sudov piva kvôli tomu, ako bolo doslovne opísané pre „neschopnost požití a zdraví škodlivost“.

Veľmi premenlivá kvalita plzenského piva bola známa od stredoveku a dávala stále viac vyniknúť konkurenčným pivám z Bavorska. Pivo sa totiž nevarilo podľa jednotnej receptúry, záležalo na talente a skúsenostiach každého pivovarníka. Krátko po tejto udalosti sa v roku 1839, viac ako 250 mešťanov s právom variť pivo rozhodlo vybudovať spoločný pivovar, aby tak zachránili dobrú povesť plzenského piva a tiež svoje podnikanie.

Stavba pivovaru začala 15. septembra 1839 a bol ňou poverený plzenský staviteľ Martin Stelzer, ktorý sa nechal inšpirovať najmodernejšími európskymi pivorarmi tej doby a budovu Meštianskeho pivovaru dokončil v roku 1842.

Kde je najlepšie?

Do novozaloženého pivovaru bol pozvaný bavorský sládok Josef Groll, ktorý so sebou priviezol nový spôsob varenia piva – na tri rmuty, a tiež tzv. metódu spodného kvasenia, ktorá nahradila dovtedy používanej vrchné kvasenie, použitím miestnych surovín, hlavne mäkkej plzenskej vody, však navaril v podstate iné pivo ako pôvodne chcel. 5. októbra 1842 bol prvýkrát uvarený plzeňský spodne kvasený svetlý ležiak.

Prvá várka bola narazená 11. novembra  1842 „U bílé růže“ a „U zlatého orla“ na plzeňskom námestí a hneď zožala veľký úspech. Josef Groll pracoval v pivovare len do apríla 1845 a po troch rokoch sa vrátil do Nemecka. O tom, ako sa pivo dostalo do Prahy, si môžete prečítať tu. Úspech plzenského piva a prosperita pivovaru vzrastali a značka Pilsner Urquell sa čoskoro stala synonymom kvality na celom svete. Dôkazom toho je fakt, že pivo Pilsner Urquell sa stalo vzorom všetkých pív typu pils, pilsner, alebo Pilsener. Tento typ piva tvorí dnes 70 percent celosvetovej produkcie.

Samozrejme najzaujímavejšou častou pivovaru bola pre mňa návšteva historických pivovarských pivníc so stálou teplotou 7˚C kde malá časť produkcie piva dozrieva v otvorených drevených kadiach (viď nižšie) a v ležiackych klasických drevených sudoch. Práve vlastná výroba týchto drevených sudov priamo v pivovare je unikátom v Európe.

Tu v obrovskom deväť kilometrov dlhom podzemí sa dá ochutnať nefiltrovaná a nepasterizovaná Plzeň a tá má skutočne lahodnú chuť. Okrem tohto jedinečného miesta sa ešte dá celoročne ochutnať toto pravé plzenské pivo v plzenskej pivnici, šenk Na Parkánu, kde mne osobne toto pivo chutilo ešte o čosi viac keďže bolo sýtené.

 Pozrite si fotoreporáž z Plzne
Pivovar sa rýchlo rozrastal a z pôvodnej jednej budovy sa stáva rozľahlý areál.
Pri príležitosti osláv 50. rokov založenia vzniká v roku 1892 Jubilejná brána.
Na prelome storočí vznikol unikátny energetický projekt, ktorého dominantou je dodnes vodárenská veža.
Pivovar v čase svojho vzniku.

Obrovská hala fľašovacej linky v súčasnosti s kapacitou 120 000 fliaš za hodinu.
Varná panva v ktorej bola uvarená prvá várka plzenského ležiaku 5. októbra 1842.
Varné nádoby zo začiatku 20. storočia
Otvorené drevené kade.
Čaro podzemných chodieb.
Ležiacky sud.
Pravý nepasterizovaný a nefiltrovaný Plzeňský Prazdroj.

Autor textu a snímok: Rastislav Ružbacký