Príbeh o tom, ako v Poprade pochovali 200-ročný pivovar

Bol koniec roka 2007. Celé Slovensko riešilo predvianočné nákupy a dianie v Poprade v podstate nikoho nezaujímalo. Až na skupinu tridsiatich zamestnancov popradského pivovaru Pilsberg. V rukách držali výpovede a hľadali si prácu. Dôvodom bola rekonštrukcia tradičného výrobcu zlatistého moku. „Výroba piva nekončí, iba sa prerušuje,“ presviedčal spolumajiteľ pivovaru Ladislav Lazar. Vedenie naplánovalo veľkú rekonštrukciu. Ako sa ukázalo, v skutočnosti išlo o pohreb.

Mali by sme sa však vrátiť o niekoľko desaťročí dozadu. Konkrétne do roku 1812. Práve vtedy sa totiž Poprad zaradil na mapu pivovarov Uhorska, keď vzniká klasický pivovar. Za jeho zrodom stala skupina obchodníkov a remeselníkov, ktorí nadviazali na nemeckú pivovarnícku tradíciu. Odrážalo sa to aj v názve pivovaru – Erste Zipser Dampfbrauerei und Mälzerei, A. G. in Poprad, čo v preklade znamenalo Prvý spišský parný pivovar a sladovňa, účastinná spoločnosť v Poprade.

Veľa zmienok sa o tomto pivovare nedochovalo. Svojmu účelu slúžil až do roku 1882, kedy ho nahradila výroba v nových priestoroch. V ďalších rokoch zažíva pivovar svoje vrcholy aj pády. V roku 1948 je znárodnený a do súkromných rúk sa dostáva o štyri desaťročia neskôr. Pivovar získava spoločnosť Vega.

Nafukovanie pivovaru

V Poprade sa pod vedením súkromníkov modernizuje a nafukuje kapacita. Ročne mohli pod Tatrami navariť až 300-tisíc hektolitrov zlatistého moku. Pivovar pritom zásobuje vlastná sladovňa, ktorá dávala podniku dobré predpoklady na ďalšie roky. Práve tá pivovar zachránila a umožnila mu prežiť ďalšie desaťročie.

Vedenie pivovaru totiž doplácalo na konkurenčný súboj na trhu. Na správanie pivovarov Heineken a Šariš reagovalo podľa Trendu znižovaním cien piva. Neraz sa stávalo, že v Poprade varili pivo pod výrobné náklady. Zlých manažérskych rozhodnutí však bolo viac, čo sa prejavilo aj v produkcii. Kým v roku 2001 vyrobili v Poprade 161-tisíc hektolitrov piva, o dva roky neskôr to bolo už len 113-tisíc hektolitrov. Podiel pivovaru na trh bol v tom čase okolo štyroch percent a neustále sa znižoval.

Nezhoršovala sa len produkcia, ale aj finančná situácia. UniBanka, ktorá poskytla pivovaru úver, tak na prelome tisícročí začína hľadať kupca na pohľadávku. Tá sa pohybovala okolo sumy 100 miliónov slovenských korún. Firma, ktorá vlastnila pivovar, však robila dlhy na všetky svetové strany. Banka nového majiteľa nakoniec našla. Pivovar pod Tatrami kúpila koncom roka 2003 spoločnosť  Zemplínska obchodná.

„Myslím si, že malé pivovary vrátane Tatranu majú šancu na prežitie. Na českých a nemeckých spotrebiteľov pripadá omnoho viac malých pivovarov ako na Slovensku. Ich fungovanie je založené hlavne na regionálnom princípe,“ hovoril začiatkom roka 2004 pre Trend jeden z nových spolumajiteľov Ladislav Lazár. Vtedy kreslil ružovú budúcnosť pivovaru pod Tatrami spojenú s investíciami za 15 miliónov slovenských korún.

„Reklama“ od Zemana

Majitelia chceli pivá pod značkami Tatran a Kamzík rozšíriť hlavne v regióne. Ako príklad uvádzali stratégiu, s ktorou vyrukoval v bratislavskom regióne pivovar Stein. Po Tatrami verili, že ich pivo môže zaujať aj zahraničných turistov. A to napriek tomu, že mu negatívnu reklamu urobil vtedajší český premiér Miloš Zeman.

„Toto pivo je vhodné, akurát na plákanie zubných protéz,“ povedal pri návšteve regiónu ešte v roku 1999. A v podstate nebol ďaleko od pravdy. Tatranské pivo nemalo dobré meno a to sa výraznejšie nepodarilo vylepšiť ani novým majiteľom.

Nový manažment sa aspoň v začiatkoch snažil vylepšiť marketing. Napríklad v roku 2004 uviedli na trh pivo s názvom Edelman. Išlo o narážku práve na dnešného českého prezidenta, keďže Edelman môžeme preložiť ako zeman. Bolo to najslabšie pivo z produkcie pivovaru Tatran (bolo iba osemstupňové). Zaujímavé bolo aj to, že s ním chcel pivovar expandovať do regiónov Rožňavy, Revúcej, Trebišova, Šiah, Banskej Štiavnice, Prievidze, Topoľčian a Handlovej. Okrem toho začali v Poprade variť aj „české“ pivá pod názvom Staročesko. Zmenil sa aj názov pivovaru, ktorý fungoval pod značkou Pilsberg.

Archívna snímka bývalého pivovaru v Poprade.

Zmeny však nezabrali a pivovar strácal pozície. V roku 2007, čo bol posledný rok pivovaru na Slovensku, navarili v Poprade 90-tisíc hektolitrov piva. Podiel na trhu predstavoval 2,6 percenta. Majitelia na konci uvedeného roka prekvapili. Oznámili, že pivovar „dočasne“ zatvárajú a budú ho rok rekonštruovať. „Zvažujeme veľkosť novej varne. Projektovaná kapacita musí byť čo najbližšie skutočnej výrobe piva,“ uviedol pre denník Pravda na konci roka 2007 Ladislav Lázar. Kapacita nového pivovaru mala byť nastavená na 150-tisíc hektolitrov piva ročne.

Pivá pod značkami Tatran a Kamzík však zo slovenských  obchodov nemali zmiznúť. Majitelia povedali, že sa bude vyrábať v niektorej z krajín visegrádskej štvorky. Kde, to nespresnili. Až neskôr sa ukázalo, prečo sa novou krajinou pôvodu nechceli chváliť. Pivo totiž vyrábali v Poľsku, čo neskôr aj priznali. „Súčasná situácia na slovenskom trhu aj kvalitatívne podmienky výroby ukázali, že výhodnejšie je variť pivo v Poľsku,“ referoval koncom roka 2009 Hospodárskym novinám Peter Sabol z Pilsbergu.

Exil v Poľsku

Z provizórneho obdobia sa nakoniec stalo trvalé. Nevyšli ani plány, podľa ktorých mal v priestoroch vtedajšieho pivovaru vyrásť multifunkčný komplex s obchodným centrom, hotelom a bytmi. Paradoxne, mnohí  konzumenti  pív Tatran či Kamzík si zánik pivovaru nevšimli. Ich producent totiž výrobu v Poľsku na fľašiach ani neuvádza, dokonca na etikete nájdete aj slovenské logo (viac o nejasnostiach na fľaši si môžete prečítať TU). Pivá pritom varí skupina Van Pur, ktorej ročná kapacita je na úrovni štyroch miliónov hektolitrov piva. Len na porovnanie, ide o dvojnásobnú kapacitu nášho Heinekenu.

Majiteľ pivovaru chcel na jeho mieste postaviť nákupné centrum.

Príbeh popradského piva v danom momente nekončí, poslednú kapitolu napísalo pivo vlani. Celkom nenápadne a príznačne pre dianie v posledných dvoch desaťročiach. Spoločnosť Pilsberg sa poslala do konkurzu.  „Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa – dlžníka Pilsberg beverages – rozhoduje o návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok tak, že začína konkurzné konanie voči dlžníkovi,“ konštatoval pred rokom vo svojom rozhodnutí  prešovský súd.

Pivo Tatran či Kamzík však z regionálnych obchodov nezmizlo. Distribuuje ich už nová spoločnosť. Značky sú však už len „blufom“ a výsmechom 200-ročnej histórie varenia piva pod Tatrami.

Snímky: Beerlabels.es, Panoramio, Pilsberg

  • Karol Novotný

    Fuj, na Tatran a Kamzik si spominam este z cias komunizmu – ani nohy by som si v tej sračke neumyl …