Príbeh pivovaru, po ktorom nezostalo nič

V kalendári svietil dátum 22. september 2006 a v Rimavskej Sobote zavládol smútok a nostalgia v jednom. Aj keď sa o tom v regióne šuškalo už niekoľko mesiacov, aj tak rozhodnutie vedenia Heinekenu rozosmutnilo. Nadnárodný koncern totiž oficiálne potvrdil, že pivovar Gemer v Rimavskej Sobote zatvára a výrobu sťahuje do Hurbanova. Končí sa 41-ročná história pivovaru, ktorý zažil lepšie i horšie časy. Paradoxne, dnes po ňom nezostalo nič. Ale nepredbiehajme, vráťme sa o niekoľko desaťročí späť.

Vyberali súdruhovia 

Šesťdesiate roky minulého storočia boli poznačené pivovarským boomom. S tým dnešným ho však určite nemôžeme porovnávať. Kým teraz vznikajú pivovary viac-menej spontánne, pred vyše polstoročím boli výsledkom plánovania. Súdruhovia si rozdelili Slovensko a rozhodli sa, že krajinu zásobia pivom a postavia hneď niekoľko pivovarov.

Spomedzi viacerých lokalít padla voľba aj na Rimavskú Sobotu. Mesto síce nemalo žiadny pivovar, malo však bohatú pivovarskú tradíciu, ktorá siahala až do 17. storočia. Najstaršia zmienka o mestskom pivovare je z roku 1692. Pivo sa však v regióne varilo v každej väčšej dedine.

Pivovar začali stavať v roku 1962. V tom čase sa rozbiehali aj stavebné práce sladovne, ktorá mala zabezpečiť akú–takú sebestačnosť. Pivovar začal svoju činnosť v roku 1965, prvé pivo putovalo medzi zákazníkov pred Vianocami v roku 1966. Spočiatku sa v Rimavskej Sobote varila hlavne „sedmička“ a „desiatka“. Až koncom sedemdesiatych rokov sa výroba takmer úplne preklopila na produkciu 12-stupňového piva.

Aj do zahraničia

Pivovar s počiatočnou kapacitou 300-tisíc hektolitrov si rýchlo získaval priazeň. A nielen doma. Už v roku 1969 začal exportovať pivo aj do zahraničia. Celkom logickou voľbou bol maďarský trh, na ktorý svojho času smerovala až tretina produkcie 12-stupňového piva. Okrem južných susedov smerovalo pivo navarené v Rimavskej Sobote aj do Sovietskeho zväzu, Poľská, Bulharska a neskôr aj Rumunska, Litvy, Švédska či Egyptu.

Rozpad starého režimu priniesol pivovaru jedno prvenstvo. Istý čas bola značka Gemer najpredávanejšia v celej krajine. Dôvod nemôžeme hľadať v kvalite, ale v cene. Pivo patrilo medzi cenovo dostupné, čo pomáhalo v jeho predaji.

Od roku 1992 je Gemer v súkromných rukách. Nový majiteľ nalieva nové peniaze do zvýšenia kapacity, ktorá rastie až na 450-tisíc hektolitrov piva ročne. Investície prúdia aj do sladovne. Aj napriek tomu, pivovar v ďalších rokoch stráca a množia sa mu dlhy. Tie využije skupina Karola Konárika. Podnikateľ ovládal pivovary v Ilave, Martine i Bytči. V roku 1999 získava v exekučnom konaní aj rimavskosobotský pivovar. Skupinu lákalo hlavne to, že v Rimavskej Sobote sa mohli oprieť aj o vlastnú sladovňu, ktorú doteraz skupina nemala.

Príchod Heinekenu

V rukách Karola Konárika sa však dlho neudrží. Už začiatkom roku 2000 putuje Gemer (spolu s Martinerom) do rúk Heinekenu. Príchod gigantu spočiatku znamenal veľkú nádej. Nadnárodný hráč totiž začal výraznú modernizáciu a do pivovaru nalial chýbajúce investície. Medzi hlavné inovácie patril aj návrat k receptúre, ktorú pivári poznali ešte z polovice deväťdesiatych rokov.

V apríli 2000 sa tak začína veľký reštart značky, ktorý je podporený zmenou loga. Príchod Heinekenu však spôsobil pivovaru aj komplikácie. Pivo z Rimavskej Soboty sa vyvážalo do Maďarska, po zmene majiteľa sa však táto expanzia stopla. U južných susedoch mal nadnárodný hráč svoje pivovary a kanibalizácia v rámci koncernu neprichádzala v úvahu.

Problémom boli aj daňové zmeny. Od roku sa výrazne zvýšila spotrebná dať na pivo. Výsledkom bol prudký prepad predaja zlatistého moku. Dotkol sa Gemeru aj celej skupiny Heineken. Jej vedenie začína hľadať možnosti ako ušetriť. A nachádza ich v koncentrácií výroby piva na jednom mieste. Postupne tak zatvára pivovary v Nitre, Martine i Rimavskej Sobote.

„Myslíte si, že by sme investovali také veľké peniaze do všetkých troch pivovarov, aby sme ich len tak zo dňa na deň zatvorili? Naše očakávania v predaji piva sa nesplnili. Od roku 2002 každoročne klesá predaj piva. Museli sme reagovať. Vlády na Slovensku nevyvinuli nijakú snahu, aby prišlo k pozitívnej zmene,“ vysvetľoval v roku 2006 pre denník Pravda šéf Heineken Slovensko Dimitar Alexiev.

Upadnutie do neznáma

Pivovar v Rimavskej Sobote bol najväčší spomedzi trojice zmienených a vedenie sa ho rozhodlo zatvoriť ako posledný. O prácu prišla necelá stovka zamestnancov. Na otázku, či v roku 2005 šéf vedel, že Gemer zavrú, odpovedal jasne. „Áno. Nevedel som kedy, ale vedel som, že také rozhodnutie príde. Bol to potrebný krok, aby spoločnosť posilnila svoju konkurencieschop­nosť a vedúce postavenie na trhu,“ hovoril pre denník Alexiev.

Heineken priaznivcom značky Gemer sľúbil, že ju na pultoch obchodov či v krčmách budú naďalej objavovať. Dva roky po presune výroby do Hurbanova sa Heineken pochválil touto stratégiou. „Spoločnosť Heineken Slovensko od času, keď získala Gemer, posilnila postavenie tejto značky na Slovensku. Z regionálnej urobila celonárodne dostupnú značku,“ uviedol v roku 2008 pre portál Rimava Roman Krajniak. Zároveň priznal, že podiel značky na trhu neustále padal.

Padal, až spadol pod takú úroveň, že Heineken značku stiahol z výroby. Urobil tak potichu v roku 2014. „Vzhľadom ku klesajúcemu dopytu sa spoločnosť Heineken Slovensko rozhodla od prvého štvrťroka tohto roku postupne nahradiť pivo značky Gemer inými obľúbenými značkami zo svojho portfólia,“ uviedla v roku 2014 pre portál Rimava.sk Hana Šimková, manažérka korporátnych vzťahov Heineken Slovensko.

Pivo s tradičným názvom tak postupne zmizlo z trhu. „Značka Gemer je v súčasnosti v Horeca a Food prevádzkach postupne nahrádzaná značkami Kelt alebo Corgoň, až do vypredania existujúcich zásob,“ vysvetľovala Hana Šimková. Vytratením sa z trhu značka zomrela. Po pivovare i tradícii nezostalo nič.  Len horký pocit Gemerčanov, že aspoň chvíľu písali pivovarnícku históriu Slovenska aj oni.

Snímky: Google Street View, Klub Revúčan