by Minipivovar Richtár Jakub bol prvý, ktorý v Bratislave rozbehol novú éru malých remeselných pivovarov. Dnes je hlavnom meste 17 pivovarov, Richtár Jakub si však udržuje svoje postavenie. O jeho začiatkoch, ťažkých chvíľach aj plánoch do budúcna sme sa porozprávali s Janom Tribulíkom, majiteľom Hostinca a minipivovaru Richtár Jakub.
V júni oslávi váš pivovar výročie. Na trhu bude desať rokov. Nemali ste za ten čas taký stav, že ste ľutovali, že ste do toho išli.
Ale mal. Asi pred dvoma rokmi, keď sa v Holíči varilo spoločné pivo s ďalšími pivovarmi. Bol som naklonený tomu, že pivovar zavriem. Aj teraz som v takom režime, že to funguje tak, ako to funguje. Ale bavíme sa o pivovare, nie o podniku ako takom.
Prečo nad tým takto uvažujete?
Lebo to človeka niekedy neteší. Po tých desiatich rokoch mám toho niekedy ozaj dosť.
Keď sa obzrieme do minulosti, Jakub mal kedysi pestrejšiu ponuku domácich pív. Za posledný rok-dva je však ponuka skromnejšia.
Áno, je to tak. Zostal som len pri Jakubovi, Aničke a v zime Kataríne. Pivo už varím len sám. Mal som sládkovú Líviu, ale už je to len na mne.
Ani nikoho nového nehľadáte?
Nie. Aj preto hovorím, že pivovar funguje tak, ako funguje. Teraz nemusím brať na nikoho ohľad. Keď sa rozhodnem, že s varením piva skončím, tak skončím. Tak ako som v minulosti odišiel zo Slovnaftu, tak môžem zavrieť aj pivovar.
Keď ste pivovar otvárali, aké ste mali očakávania?
V prvom rade som vôbec neočakával, že raz budem mať krčmu. Tá vznikla ako z núdze cnosť. Pivo som dodával do Omamy, keď sme sa však s majiteľom rozkmotrili, založil som aj krčmu. Tento krok som nikdy neľutoval, skôr naopak.
Môže fungovať takýto pivovar aj bez vlastného podniku?
Dá sa to, ale musí to byť dobrý pivovarník. To pivo musí byť dobré a stabilné.
Keď sme pri kvalite, pozorujete ju na našom trhu?
Zo Slovenska sa dá na istotu objednávať Wywar. Hovorím pritom o pivovaroch, ktoré pravidelne objednávame. Ešte by som spomenul Urpiner, ale ten nezaraďujem medzi malé pivovary. Pri malých pivovaroch je to rôzne. Raz sa pivo podarí a je super, druhýkrát je zase také nijaké.
Čomu to pripisujete?
Aj mne sa niekedy Jakub vydarí a niekedy nie.
Nezdá sa vám, že pri českých pivovaroch je tá produkcia o čosi stabilnejšia?
Kolíše to aj tam. Môžem vymenovať len asi šesť pivovarov, ktoré majú stabilnú produkciu. Ako príklad uvediem Matušku, Clock, Lucky Bastard, Raven či Mazák. Na to, že táto krajina má toľko pivovarov, nie je to „bohvie čo“. Hovorím však o pivovaroch, ktoré u nás predávajú pivo v sudoch. Možno sú na trhu aj iné, ktoré ponúkajú vynikajúce pivo vo fľašiach, ale o tých neviem.
Prenájom nezvažuje
Krčma oslávila osem rokov. Voči pivovaru ste boli trocha skeptický, prináša vám aspoň tá viac radosti?
Určite áno. Keď varíte jedno pivo, nemá vás čo tešiť. Pivo varím raz mesačne a potom ten pivovar zakonzervujem. Je to tak, ako sa chlapec pohrá s vláčikom a potom ho zabalí naspäť do krabice.
Neuvažovali ste nad tým, že by ste pivovar prenajali?
Nie. Neviem zaručiť, že ten človek po sebe uprace. Možno som v tomto smere čudný, ale vidím špinu aj tam, kde ju iní nevidia.
Čiže nepripadá do úvahy ani dlhodobý prenájom?
Nie. Aj preto, že moja technológia je špecifická. Urobil som ju viac-menej sám a neviem, ako by sa s ňou narábalo. O tom by vedel rozprávať Peťo Holčík, na akých princípoch to funguje. (úsmev)
Akú máte momentálne náladu pri varení piva? Chcete zatvárať?
Snáď vydržím ešte. Teraz sa mi varí dobre.
Keď ste začínali, v Bratislave ste boli prvý, dnes je v meste 17 pivovarov. Ako sa na to pozeráte?
Keď je konkurencia väčšia, aj ten koláč sa rozdelí medzi viacerých zákazníkov a je tak menej pre každého. Je to logické.
Nepozorujete príchod nových ľudí? Záujem o remeselné pivo narastá.
Áno, klientela sa tu prestrieda. O tom to nie je.
Vzťahy medzi pivovarníkmi v Bratislave sú aké?
Ja nemám žiadny problém. Zájdem si aj do Meštianskeho pivovaru či Kláštorného pivovaru za pani Hlinovou. Stretávame sa, neberiem ich ako konkurenciu. Dobre vychádzam aj s Breisburgom či „Komíňakmi“. Kto má so mnou nejaký problém, ten ma neoslovuje.
Váš podnik má špecifickú atmosféru. Čím si to vysvetľujete, že na slovenské pomery si ju udržuje už pomerne dlhú dobu?
Ja som mal vždy ambíciu vytvoriť podnik, ktorý sa bude podobať atmosférou sídliskovej kočikárni. Spočiatku to tu aj tak naozaj vyzeralo. Bola tu zima, neporiadok. Postupne sa to vylepšovalo.
Veľa podnikov má problémy so zamestnancami. Vy však máte pomerne stálu obsluhu.
No Erika je tu prakticky od začiatku. Keď sa pozrieme na kuchárov, za osem rokov sa ich tu vystriedalo asi päť.
Čím to je?
Ja si to vysvetľujem Erikou. Ona má na starosti bar, ja zase vzadu riešim pivo. Tým si do toho „nekecáme“ a vyhovuje to obom.
„Nie som charita“
Ako vyberáte pivá na výčape?
Podľa ponuky. Ak sa pivo nepilo, nabudúce ho už neobjednáme.
Riešite aj pôvod piva? Narážam na to, aby mali zastúpenie aj slovenské značky?
To nie. Môžem nejaké slovenské pivo vyskúšať, ale keď je zlé, nebudem ho čapovať. Ja nie som charita.
Čiže len jeden pokus?
Áno, môžeme ho za pol roka zase otestovať, ale to nie je cesta. Opakujem, ja nie som charita. (úsmev)
Na Slovensku máme 70 pivovarov. Dá sa z čoho vyberať?
Dá sa, ale málokto robí rozvoz. Väčšinou idú všetci cez Drinkshop. Sú tu nejaké pokusy od pivovarov Tatras či ŽiWell, je však toho málo.
Rozhoduje pri objednávaní aj cena?
Samozrejme. Aj preto sme zrušili BrewDog, lebo to bolo nepredajné. Nemá zmysel držať pivo za päť eur a pritom na ňom zarobím len pár centov.
Máte nejaké plány z podnikom?
Ani nie. Chceme ho udržať taký, aký je. Mohli by sme vylepšiť kuchyňu či ďalšie veci, ale v podstate ide len o drobnosti.
Keď sa pozeráte na slovenský pivovarnícky trh, čo vás napadne?
Veľa značiek vzniká, ale viete… Udivuje ma, že si niekto chce postaviť pivovar s 10 či 20 hektolitrovou varňou a pivo bude dodávať do podnikov. Ale kde to pivo bude predávať, keď nebude dobré?
Myslíte si, že je dnes trh nasýtený a je na ňom rovnováha?
Tak to neviem posúdiť. Evidentne tých pivovarov až toľko nekrachuje a nežijú pritom z eurofondov. Asi je tá atmosféra dobrá.
Vy ste nikdy neuvažovali nad tým, že by ste si otvorili aj druhý podnik?
Už to mohlo byť a možno aj bude. Ale to je vec náhody.
Čiže keď niekto niečo ponúkne?
Áno, možno u nás na Jakubovom námestí. Ale to skôr len z nutnosti. Cielene nič nevyhľadávam.
Ak by ste mali povedať recept, ako sa udržať na trhu, čo by to bolo?
Dôležité je mať flegmatizmus. Nebrať všetko príliš vážne. Počul som hlasy, že príde kríza, veď na trh mieria nové pivovary. Ja reagujem vždy rovnako – počkám, nepanikárim. A ono sa to nejako vyrieši a ukáže v pravom svetle.
Bez veľkých zmien
Témou minulého roka bol vstup nadnárodných hráčov na trh remeselného piva. Ako sa na to pozeráte?
Prečo nie, ja s tým nemám problém. Aj u mňa bol Bradáč narazený. Niektorí ľudia na to frflali, ale pre mňa je dôležitá reakcia zákazníkov. Keď to bude zlé, nebudeme to predávať.
A aké boli reakcie na Bradáča?
Boli dobré. Pivo sa celkom vypilo.
Nemáte pocit ohrozenia?
Nie. Pokiaľ nadnárodne pivovary a hlavne štát nespraví nejakú akciu, ktorou pôjde cielene proti malým pivovarom, ničoho sa neobávam. Aj pivo za euro môže byť dobré, keď je dobré načapované. Mne napríklad Bažant desiatka chutí. Nekupujem si ho, keď som však na akcii, nemám s ním problém a nebudem hrať divadlo a ohŕňať nad ním nosom.
Ktoré slovenské pivá vám chutia?
Urpiner. Myslím si, že ten som bral do Bratislavy prvý ja. Urpiner bol u nás na výčape od prvého dňa.
Ktoré ďalšie pivá ste ponúkali na začiatku?
Boli to zväčša pivá z českých priemyselných pivovarov ako Ježek či Černá Hora.
Potom ste postupne prešli na remeselné pivá?
Áno, postupne sem začali dovážať aj menšie české pivovary. K nim som dopĺňal aj niektoré slovenské, Zväčša som cestoval a tak som do Bratislavy doniesol aj Perlu. Mnoho ľudí nad týmto pivom mávlo rukou. Áno, bolo to zlé pivo. Ale čo chcete za 80 centov? Bol to prvý slovenský minipivovar.
Kde sa vidíte o päť rokov?
Dúfam, že na tom istom mieste. Akurát v novej košeli a v novej bunde.
Nemáte špeciálne plány?
Nie, držať sa toho, čo nám ide. Na nič sa nechceme hrať. Napríklad U Fleků funguje 500 rokov a stále to ide.
Čo vám tých desať rokov na trhu dalo?
Ťažko povedať. Asi to, že netreba sa báť niečo robiť. Občas človek spadne, len sa treba postaviť a ísť ďalej.
Snímky: FB Richtár Jakub
Prečítajte si aj
