by 
Tesne pred Salónom Piva 04/2022 ma chalani z Marko Production oslovili, či by som chcel robiť degustátora na Slovenskej pivnej korunke (SPK). Moja prvá vnútorná reakcia bola samozrejme že „hehe to je dobrý vtip,“ ale potom som si dal do súvisu kto sa ma pýta a neskôr som sa dozvedel aj prečo.
Dramatická zmena
Osobne som SPK vnímal ako srandistickú súťaž úplne odtrhnutú od mojej reality, na ktorej si tri veľké pivovary vzájomne rozdajú 15 cien v kategóriách „desina, dvanástka, tmavé, nealko a radler“ a aby sa nepovedalo, vyhlásia vedľajšiu kategóriu „to ostatné, čo nevyrábame“.
Lenže na Salóne piva som sa dozvedel, že sa to ide zmeniť a to hneď vo viacerých oblastiach a dramaticky.
Pivovary si nebudú hodnotiť vlastné pivá (o tom aký to malo dopad neskôr), pôjde sa podľa BJCP, takže hodnotiť sa budú iné parametre ako v minulosti. Tým sa celá súťaž posunula do úplne inej dimenzie a ja som s radosťou prisľúbil účasť.
Komisií bolo 5, v každej traja členovia a veruže nie hociakí. Pre mňa bolo veľkou cťou sedieť po ich boku aj na takejto súťaži, stretávame sa na domovaričských súťažiach v tomto regióne už desaťročie.
Teraz ich nebudem menovať, možno na oficiálnych kanáloch sa nakoniec zverejní ich zoznam, no jedno bolo hneď jasné: toto bude konečne legitímna súťaž. Keď si totiž prečítate propozície z minulých rokov, komisie boli tvorené zamestnancami zúčastnených pivovarov, ktorí si hodnotili vlastné pivá.
Ťažké rozhodovanie
Našu komisiu čakalo 29 vzoriek v kategóriách, ktoré síce neboli až tak za trest (pozdravujeme kolegov ktorí hodnotili ochutené radlery), ale občas boli úsmevné. Schválne, koľko pivovarov varí tmavý filtrovaný ležiak? A chutia vám?
Bolo to ťažké rozhodovanie, štvrté miesto bolo len o málo horšie než prvé, no nie preto, že by prvé bolo nejaké hviezdne. Kde nebola plechová pachuť bolo umelé sladidlo alebo výrazný cukor.
Svetlé filtrované desiatky mali rozdiel medzi najhorším a najlepším oveľa výraznejší a naozaj sa teším na vyhlásenie prvých dvoch miest. Tie si asi budem kupovať aj mimo stavu ohrozenia života.
Na druhú stranu, tu sme už zažívali situácie ako na domovaričských súťažiach, kde ľudia postrádajúci súdnosť prihlasujú vzorky čo chutia im a možno ich kamarátom lebo ich dostanú zadarmo, no na súťaži nemajú čo hľadať (a nemajú vôbec prejsť kontrolou kvality v pivovare).
Náskok veľkých
Nealko pivá bolo v rozsahu „toto normálne chutí ako pivo“ až po „nevykvasená mladina rozriedená sódovkou“. Tu bolo jasne vidieť, aký technologický náskok majú veľké pivovary. Niektoré počiny boli milé, niektoré zbytočné a niektoré bez štipky súdnosti. Povedal by som že sme na dobrej ceste, ale na extra chmelené nealko z liniek č. 1-5 sa nechytalo žiadne.
Tu končia pivá ktoré hodnotila len naša komisia. Až na jednu komisiu mali všetky hodnotiť IPA, pričom v tejto kategórii boli všetky pivovary zmiešané, čo je vcelku pochopitelné keďže kategóriu IPA z veľkých pivovarov pochopiteľne niet čím naplniť.
U nás boli zo siedmych vzoriek jedna famózna NEIPa, dve vzorky veľmi slušných AIPA a jedna IPA. V celej súťaži som ich narátal 28, čím sa z tejto kategórie stala najpočetnejšia kategória zo 137 hodnotených pív.
Ideálne podmienky
Zázemie pre komisie bolo skvelé a mali sme dostatok času na hodnotenie aj na socializáciu počas dňa. Súťaž bola zorganizovaná profesionálne, veľmi pedantne a pracovníčky Veterinárneho a potravinového ústavu sa o jej plynulý priebeh postarali bravúrne. Prebehla v priateľskej a živej atmosfére na akú sme zvyknutí z domovaričských súťaží a napriek pôvodnému pravidlu že sa hodnotí s kamennou tvárou, diskusie boli živé, no civilizované.
Partia je už zohratá, hodnotitelia sa vzájomne poznajú a kalibrácia bola rýchla (to znamená, že jednotlivé hodnotenia sa síce líšili v absolútnych číslach, no relatívne poradie vzoriek sa aspoň u nás v komisii zhodovalo).
Je to paráda, že sa združenie veľkých pivovarov rozhodlo vystúpiť zo svojej bubliny a zmenilo zaužívaný formát súťaže aby reflektovalo že svet sa posunul. Páčilo sa mi, že na rozdiel od domovaričských súťaží, nemusíme písať mnoho viet feedbacku a analýz technologických problémov spolu s návrhmi na riešenie.
Predpokladám, že keď je niekto profesionál, má dostatočné znalosti a možnosti vyhodnotiť vady a pozná riešenia. Aj keď, úprimne povedané, niektoré hodnotené pivá sa len málo líšili od domovaričských prvých pokusov. Mnoho domovaričských pív by tiež nefiltrované kategórie úplne prevalcovalo, ale to je na inú debatu.
Ja som si celý dovolenkový deň, strávený pitím pív ktoré za normálnych okolností nekupujem, veľmi užil. Pre mňa osobne to bude mať v kategóriách nealko a filtrovaná desina dosť prínos – nemusím si kúpiť 18 pív a z nich si vyberať čo si kúpim druhý raz, vyberiem si jednoducho to čo nám vyšlo ako dobré pivo 🙂
Bola to parádna akcia, ďakujem, že som sa jej mohol zúčastniť.
****
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
Prečítajte si aj
