Prvý nástrel: Ani pivo, ani radler. V ruke držím pivo Desperados. Akéhosi kríženca medzi pivom a tequilou. Podľa zloženia je to riadna divočina. Kyselina citrónová, cukor i aróma. Čo viac si želať? Aj som polemizoval či túto kreatúru zaradiť do hodnotenia. Urobil som to však. Veď je to taká dobrá trinástka. A poviem dopredu, budem prísny. Veď prírodné pivo je nadovšetko.
Názov piva: Desperados
Pivovar: Heineken, Holandsko
Druh piva: Špeciálny ležiak svetlý
Krajina: Holandsko
Stupňovitosť: nevádza
Obsah alkoholu: 5,9 %
Farba: svetlo zlatistá
Vôňa: Výrazne ovocná. Nádych manga, citrusových plodov. Po pive ani stopa.
Pena: Tak takúto penu som ešte nezažil. Nemusela by sa za ňu hanbiť ani jar, či iný prostriedok na umývanie riadu.
Chuť: O sladovej chuti ani reči. Hovorme tomu cukrový nástup. V koncovke cítiť chmeľ, ale len platonicky. Ovocná zložka výrazne prebíja celé spektrum chutí. Mám pocit, že pijem malinovku zmiešanú s pivom. A toho piva je veľmi málo.
Zhrnutie
Tak toto s pivom nemá spoločné absolútne nič. Cukor výrazne prebíja celú chuť. Hľadať náznaky rozmernosti a nejakej špecifickosti je veľmi ťažké. Na strane druhej sa tento nápoj pije ľahko. Ženské pokolenie by mu asi povedalo „áno.“ Ale pozor, Desperados má grády. Grády má, ale veľa bodov nedostane. Rozhodoval som sa medzi dva a tri. Tento nápoj je však podľa mňa vtipom o pive. A asi som ho nepochopil.