by 
Tento rok sa nám začal zostra. Ani som si neuvedomil, že som nemal žiadny článok na oPive.sk. Dlho som rozmýšľal, čo mám napísať, vždy som však prišiel k jednému. K novej posile v pivovare Karpat. Matt svojimi krokmi mnohých potešil, mnohých nahneval. Kto z toho nakoniec zvíťazí, je otázne.
Pivovar Karpat nemá medzi pivovarníkmi najlepšie meno. Aby ste to všetci pochopili, asi by sme si tu mali vysvetliť anabázu vstupu pivovaru do slovenských remeselných vôd. Vstup bol pritom kontroverzný vo viacerých ohľadoch.
Na Slovensku sa za posledné desaťročie vyformovala pivovarnícka komunita. Ide o ľudí, ktorí sa navzájom poznajú už niekoľko rokov. Základ tvoria domovariči, ktorých varenie piva uchvátilo natoľko, že sa ním začali aj živiť. Začínali pritom na zelenej lúke, keďže tradícia varenia na Slovensku síce bola, týkala sa však len ležiakov.
Vymenúvať tu ľudí a pivovary, ktorý stáli pri zrode slovenskej remeselnej revolúcie nemá zmysel. Výrazný rukopis tu má predovšetkým „košická úderka,“ ktorá vlastne začínala ako prvá a neskôr ovplyvňovala aj ďalšie regióny. Domovaričské „samorasty“ však vyrastali aj inde. Spomenúť treba aj Záhorie.
Pivná komunita
Ako som už spomínal, títo ľudia sa stretávali (a stále stretávajú) na súťažiach, festivaloch a udržujú priateľské vzťahy. Iste, v posledných rokoch sa objavujú aj trenice a konflikty, základná premisa o akejsi homogénnej skupine však platí. Za väčšinou pivovarov stoja ľudia, ktorí pivo vedia variť a mnohokrát ho aj varia. A nielen to. Pivo neraz navaria, starajú sa oňho a rozvážajú po podnikoch. Jednoducho s pivom žijú 24 hodín denne. Dávajú doňho „srdiečko“.
Majiteľ pivovaru Karpat do spomínanej skupiny nikdy nepatril a asi ani patriť nebude. S pivom však mal skúsenosti, keď na Slovensku distribuoval české značky. Jeho kroky, ktoré viedli k založeniu vlastného pivovaru, tak boli viac-menej logické. Chcel len pokračovať v tom, s čím mal skúsenosti a darilo sa mu.
Pri rozbehu pivovaru si pomohol eurofondami. Nešlo o malú sumu, Brusel mu spolufinancoval projekt sumou niečo vyššou ako 600-tisíc eur. Neurobil nič nezákonné, eurofondy pomohli viacerým pivovarom na Slovensku.
Karpat však prekvapil razantným nástupom. Svoje pivo začal predávať priamo v Tescu. To by až taký problém možno nebol. Problémom boli cenovky piva, ktoré môžeme zaradiť do kategórie remeselné. Pivo z Karpatu totiž bolo aj o viac ako polovicu lacnejšie ako ostatné na Slovensku. Karpat do sveta remeselného piva vniesol taktiku, ktorú malí pivovarníci poznali od gigantov. Prečo to urobil? Vraj sa inšpiroval cestou škótskeho pivovaru BrewDog.
Konkurentom sa to samozrejme nepáčilo. Nešlo však len o cenovku. Prvá predajná várka pív s logom Karpatu mala prelepenú minimálnu dobu spotreby. Pivovar argumentoval tým, že si len nechal vytlačiť veľké množstvo etikiet. Čo bola pravda, vedia len v pivovare. Pochybnosti však zostali.
Pochybnosti boli aj pri uvádzaní toho, či bolo pivo pasterizované, alebo nie. Medzi pivovarníkmi sa pritom šuškalo aj o tom, že si Karpat nechal zaregistrovať značky, ktoré využívali iné pivovary. Hovorilo sa najmä o značke Tokaj IPA, ktorú „stvoril“ pivovar Kaltenecker. Okolo Karpatu tak vznikla negatívna karma, ktorej nepomáhali ani následné kroky majiteľa. Skôr naopak.
Niekde úplne inde sa začal písať príbeh Matthew Writza. Amerického sládka, ktorý sa rozhodol splniť si svoj druhý pivovarnícky sen aj na Slovensku. Ten do komunity zapadol a bol jej oživením. A nielen povahou. Že to s pivom vie, dokázali aj výročné ceny Ratebeer 2016.
Napravenie povesti?
Aj okolnosti v Rači ho priviedli do Trnavy. Čo to môže pre Karpat znamenať? V podstate veľa. Karpat síce neprodukuje vyslovene zlé pivá, k nadpriemeru však majú dosť ďaleko. Konkurovať iným remeselným pivám môžu najmä cenou. Od pív v Karpate, ktoré bude mať na starosti Matt, však môžeme očakávať výbornú (nadpriemernú) kvalitu. Budú dostupné a určite lacnejšie ako iná konkurencia na trhu.
A to môže odštartovať druhú fázu remeselnej revolúcie na Slovensku. Tá môže priniesť predovšetkým zlacnenie remeselného piva. Môže sa tu na mňa hocikto hnevať, mnoho pív má voči svojej kvalite neúmerné ceny. Až také, že zabraňujú rozširovaniu remeselného piva k novým zákazníkom.
Ono to niekedy fungovalo aj pri bytoch pred vypuknutím krízy. Vtedy sa hovorilo, že sa predá všetko, čo sa postaví. Aj preto ceny rástli. Pri pive je situácia určite iná, niektoré pivovary sa však vezú na remeselnej vlne nezaslúžene.
Na trh mieri v týchto dňoch prvé pivo od Matta z Karpatu. Som zvedavý, aké bude a aká bude reakcia celého trhu. Čakajú nás zaujímavé mesiace.
A viete čo je najlepšie? Profitovať z toho budeme my, obyčajní pivári.
Na zdravie, priatelia!
Snímka: Pivovar Karpat
************************************
Guñéz Ulej
Narodil som sa niekde medzi Kyjevom a Prahou. Bez piva si neviem predstaviť deň, ani noc. Pracujem ako IT-čkár v jednej nemenovanej firme a mojim snom je celosvetový mier. Ak máte nejaké postrehy, alebo pivné hlúposti, pošlite mi ich na adresu gunez.ulej@gmail.com.
