by 
A nastal čas sa pohnúť ďalej, nakoľko ma čakali ešte dve zastavenia. Necelých 20 minút dopravou a peši som prišiel k pivovaru Schnauzer & Beagle (Bradáč a Bígl). Bigl bol prítomný ako taký maskot podniku, ktorý kombinuje Melbournsku kávu, bistro a pivovar.
Austrálsky sládok
Kuchynský pivovar bol založený v januári 2020 pánmi Williamom & Johnom Mellingom, obidvaja milujú dobré pivo a psy. Varňa je veľmi malá niečo cez 100l, celá produkcia ide do fliaš. Zatiaľ. To čo budem piť som zveril do rúk pána sládka z Austrálie a dostal som údený porter s názvom Rescue Me, ktorý zrel s drevom namočenom vo whisky. Celkom odvážny začiatok to bol. Čokoláda, káva, whiskey, drevo, všetko tam bolo. Veľmi vydarené pivo.
Začali sme sa baviť o prípadnej ochutnávke, tak som skúsil jedno odsmädové pivo Gentlemen Prefer. Vo vôni dominovalo tropické ovocie, citrusová kôra, ľahká živica. Preto ma prekvapilo, keď v chuti na začiatku nastúpil slad. Postupne sa však pridala ovocno–chmeľová horkosť, opäť s tropickým ovocím. V popise piva sa píše, že to pivo je určené na pitie po ťažkom dni. Súhlasím, ale piť sa dá celý deň, od rána do večera.
Savannah Nights je polotmavá, mocná DIPA. Pozoruhodné je, že vôbec nebolo cítiť karamel, ani vo vôni, ani v chuti. Pivo bolo na opäť začiatku viac sladové, ale postupne chmeľ nadobudol na sile a razantnosti. Pomaranče, citrusová kôra a podobne.
Keďže ma začal tlačiť čas, bol čas na posledné pivo a to Rock´N’Rolls . Toto pivo má zaujímavý príbeh. V Rakúsku sa vyhodí do smetí každý piaty bochník chleba. Len v takej Viedni sa vyhadzuje chlieb v takom množstve, žeby sa ním nasýtili obyvatelia Grazu.
Tak sa Tina pre svoje prvé navarené pivo rozhodla, že tretinu sladu nahradí starým chlebom. Okrem toho 20 centov z predaja ide pre organizáciu „Wiener Tafel“. No a aké bolo pivo? Polotmavé, chlebové, zľahka toasty, karamel, med, v pozadí ľahká chmeľová horkosť. Dosť podobné podobnému počinu slovenského pivovaru Hellstork.
Podnik je veľmi útulný, ozdobený aj austrálskymi prvkami, napríklad zástavou. Na jedálnom lístku bolo sedem jedál, ktoré sa striedajú s týždennou frekvenciou. Je tu veľmi príjemne, dobre sa rozprávalo so sládkom/majiteľom. Padli slová aj o prípadnej spolupráci, ktorá sa pretavila do reality.
Koniec reklamy. Aj by som Vám tento malý podnik odporučil, avšak keď to spravím, budete mi tam chodiť. Žarty bokom, keď budete vo Viedni, zaraďte si ho do programu. Neoľutujete.
Bräuhaus Ten Fifty
Ostatným pivovarom výletu bol Bräuhaus Ten Fifty. Názov je odvodený zo skutočnosti, že prvé pivá, ešte ako domovaričské vznikli v piatom obvode a naozajstný pivovar si postavili v desiatom. Ďalšia zaujímavosť je lokalita. Nachádza sa totiž v bývalej budove Anker brot fabrik, kde sa kedysi piekol chlieb spoločnosti Anker.
Ja si túto budovu pamätám z ranných ročníkov „Craft Beer Festival Wien“. Určite nielen mne napadlo, že by tam bol skvelý pivovar. Podnik je rozdelený na dve poschodia. Dolu sa nachádza pivovar s 2000l varňou a tankami, na poschodí je výčap.
Doslova. Steny sú vyzdobené pivnými motívmi. Na sedenie sú k dispozícii, party stoly s lavicami. Výčapník, ktorý je aj jeden zo sládkov sa nám venoval, vysvetľoval, ponúkal pivá. Úsmevné bolo, že všetko adresoval väčšinou Veronike, ktorá pila vodu. Nevadí.
Na výčape bolo 6 pív. Ziegel bol chutný odsmädový Helles. Zo začiatku sladový, následne doplnený ľahkou chmeľovou horkosťou. Dobré ľahko piteľné pivo. Ako druhé pivo prišlo na stôl The Golden One, čo je osviežujúci moderný Golden ale, kde bola krásne zvýraznená chmeľová horkosť s citrusovými tónmi.
Zack Zack bolo celkom sklamanie. Mdlé, pivo, všetkých chutí tam bolo pomálo, či už slad, alebo chmeľ. Ten chýbal, že dosť. Názov piva evokuje, že sa bude piť ľahko. Možno keby som mal toto pivo skôr ako Golden one, tak možno, ale skôr ani nie.
No Coast IPA bola krásna dospelá West Coast IP. Slušne nachmelená citrusovým chmeľom, spolu so živicou, grapefruit. Príjemná horkosť doznievala celkom dlho. Red IPA som vynechal, nakoľko opäť začal súriť čas a toto nie mnou obzvlášť obľúbený štýl.
Black IPA začala praženými tónmi, riadnou dávkou citrusových chmeľov. Grapefruit, ihličie, citrusová kôra. Kritéria BJCP by toto to pivo asi nespĺňalo, keďže pražené tóny boli zreteľne cítiť, mne to však vyhovovalo. Veľmi. Čo k podniku? Výčap, nič viac, vlastne výčap s prevažne skvelým pivom.
Jediná moja výhrada smeruje k otváracím hodinám, vlastne k dňom. Výčap je otvorený len od utorka do piatku a to je škoda. Keď sa k tomu pripočíta, že otvárajú o 17:00 je to celkom výzva pre cezpoľného návštevníka.
A aké sú ceny piva v podnikoch kde som bol? Sú drahšie ako u nás, ale to nie je prekvapivé. Celkom mi chýbali degustačné množstvá, aspoňže boli aj 0,33l veľkosti. Kvalita piva bola zväčša v poriadku, personál/majitelia tiež.
Celkovo výlet bol vydarený, Viedenská pivná scéna sa opäť predstavila v pozitívnom svetle. Väčšina pív bola skvelá, avšak pivným vrcholom boli Porter a Black IPA.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
