by 
Litomyšl je z Bratislavy ďaleko autom, nie to verejnou dopravou. Keď sa však jeden zamyslí, dá sa z cesty na Lytomyšlský korbel, čo je súťaž v domácom varení piva, spraviť pivný výlet. Plán bol pomerne jednoduchý: 8:06 sa nalodím na vlak a o 15:12 som v Litomyšli. Vlaky mám rád, cesta je na dva prestupy, to sa dá. V Brne čas 1,5 hodiny, v Chocni dve. S tým sa dá pracovať.
A prišli komplikácie…
Po príchode na stanicu som zistil, že vlak má 10 minútové meškanie. Poučený z minulých razov, som predpokladal, že nie je konečné. Nakoniec po 15 minútach vlak prišiel a všetko sa zdalo v pohode, veď stihnem čosi pozrieť v Brne a pôjdem ďalej.
Nakoniec sme nabrali meškanie okolo 35-40 minút a keď som dorazil do Brna, vítal ma oznam, že vlak do Chocne nejde, ide náhradná autobusová doprava a tá je pripravená na odchod vonku pred stanicou. Takže v Brne som bol asi 15 minút, aby som v Skalici nad Sázavou čakal pol hodinu vo vlaku. Nevadí, aspoň mi neušiel.
Do Chocne sme dorazili načas, tak preskúmaniu produkcie pivovaru Splávek nič nestálo v ceste. Síce veľmi pršalo, ba až lialo, ale to ma nemohlo zastaviť. Ani nezastavilo. Pár dní pred výletom som písal do pivovaru, či by som ich mohol navštíviť.
Odpoveď som doteraz nedostal. Pri pivovare je však reštaurácia Splav, kde čapujú ich pivá. Priestor reštaurácie je veľkorysý, taká zmenšená nemecká bierhalle.
Reštaurácia Splav
Končil už obedný čas, avšak ešte v nej pár ľudí bolo. Milá a rozhľadená čašníčka mi predstavila pivnú ponuku, dohodli sme sa na kozmickej úprave vybraného jedla. Ako prvé pivo som si vybral „výčepní“ desiatku. Taký bod 0. Viac sladové ako chmeľové, ľahké telo, odsmädové. Dobrý začiatok.
Ležiak dvanástka je také typické tradičné české pivo. Slušne vyvážený pomer medzi sladom a chmeľom, stredne dlhé chmeľovo horké doznievanie. Medzitým dorazila aj tekvicová krémová polievka, ktorá bola veľmi chutná. Trochu som sa potrápil s holandským rezňom a zemiakovou kašou, všetci však boli ústretoví a zvládli sme aj tento krok.
Miestna APA zavoňala citrusovým chmeľom, avšak aj karamelom, ktorý sa našťastie v chuti prejavil minimálne. Pivo sa piť dalo, nie že nie, avšak bola to taká česká interpretácia štýlu. Okrem stálej ponuky majú aj špeciál, čo bola štrnásťstupňová IPA: New England IPA.
Na moje prekvapenie veľmi dobré, silne pitné pivo. Farba žlto-oranžová, vo vôni hlavne pomaranče, zľahka mango a iné tropické ovocie. Chuť bola dobre nachmelená, cítiť bolo tropické ovocie opäť, pomaranče, citrusová kôra, ľahká džúsovitosť, zreteľná chmeľová horkosť.
Na súťaži by šli asi dole nejaké tie body za horkosť, ja to mám však rád. Pivo sa veľmi dobre pilo. Príjemné prekvapenie. Ak by som necestoval ďalej, asi by som tu ešte chvíľku zotrval, alebo sa vrátil po prechádzke mestom. Trebárs aj na večeru.
Smetana? Ten varil pivo
Čas sa začal krátiť, predsa len môj spôsob jedenia nie je expresný a bolo treba sa vrátiť na stanicu. Cestu mi spríjemňoval silný dážď. Dorazil som včas po chvíľke nastúpil na vlak smer Litomyšl. Po jednej zastávke vo Vysokom Mýte som sa konečne ocitol v cieľovom meste. Napísal som si poznámku, že ak bude nejaké nebudúce, dám si zástavku v Mýte. Vysokom. Veď je tam pivovar.
Premoknutý som dorazil na ubytovanie a po krátkom oddychu som vyrazil do pivovaru Veselka. Po ceste som si pozrel miestny cintorín, veď upršané počasie k tomu priam lákalo.
Podľa stránky pivovaru a hostinca Veselka, budova slúžila v rokoch 1877 – 1929 ako hostinec, neskôr po prestavbe pribudla aj tanečná sála. V roku 2005 kúpil nehnuteľnosť Jirka Koháka a začal sa písať nový príbeh pod názvom Veselka. Pivovar je to malý, cca 300l varňa, ak sa nemýlim, pivo putuje priamo do hostinca.
Stály sortiment pozostáva z Bedřichova jedenáctka světlá, Bedřichova jedenáctka polotmavá, Bedřichova dvanáctka světlá. Na výčape je vždy nejaký špeciál, ktorý sa mení podľa obdobia. Tentokrát to bola trinástka ležiak. Samozrejme, že som vykonal degustáciu ponúkaných pív a skonštatoval som, že sa ľahko pili, nemali žiadne vady, chutili mi. Najviac mi však chutil špeciál.
Mimochodom viete, kto bol František Smetana? Sládok v Zámockom pivovare a otec Bedřicha, ktorý okrem toho, že bo slávny skladateľ, dal aj meno pivám, ktoré sú navarené vo Veselke. Minulý rok som dokonca spal v rekonštruovanom zámockom pivovare, v byte pana sládka.
Pokračovanie nabudúce
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
