by 
Berlín, štyri milióny obyvateľov, 159 pivných miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Aspoň toto tvrdí server Ratebeer. Na návštevu hlavného mesta Nemecka som sa pripravoval veľmi zodpovedne. Mojej talianskej spojke v meste som predostrel svoj plán a poprosil som Paola o radu kam ísť. Ten zúžil výber na cca 25 podnikov, pekne zoradených podľa lokalít, nech nebehám po Berlíne ako splašená koza (alebo cap?)
Nuž… 25 je pekné číslo, štyri dni pobytu už šípia, nejakú tú možnú prekážku, pri snahe navštíviť všetky doporučené podniky. A keď k tomu pripočítame, že väčšina otvára až po 16:00 a sú celkom od seba vzdialené, číslo sa zmenšuje. Berlín má dokonalú dopravu, sieť metra a S-Bahn je rozvetvená a vlaky, jazdí tak do druhej do rána. Ubytovanie som našiel pri „S Bahnhof“ pohyb o meste bol jednoduchší.
Brauhaus Lemmke
Vo Viedni na letisku po bezpečnostnej kontrole, ktorou prešla aj naša Beermalade, som zbadal chladničku s pozoruhodnou ponukou, hlavne ma zaujal fľašky s nápisom Pinzga, čo je malý nemecký remeselný pivovar, spod Großglockneru. Ceny sú celkom vyššie, ale zasa sme na letisku. Fľašky sú chladené, „ready to drink“. Na dlhšie trasy sa dá tu krásne zásobiť.
Prílet bol úspešný, zbadal som autobus, ktorý mal nad hlavou nápis doprava zadarmo, tak som vedel, že všetko je v poriadku. Asi by aj bolo, keby som neomylne nenastúpil na X9, pravidelná linka na letisko, v ktorej je nutné mať cestovný lístok. A zrazu sa stal zo mňa čierny pasažier. Keďže som nemal rozpočet na pokuty, tak som vystúpil asi na 2 zastávke. GPS ukázalo, že hotel je relatívne neďaleko, takže to zvládnem pešo.
Už počas letu som sa rozhodol, že tento deň strávim v Charlottenburgu, kde som bol ubytovaný, pri rannom čaji som zisťoval, ktorý bod záujmu mám najbližšie. Výber padol na Brauhaus Lemmke pri zámku Charlotenburg, ktorý čo chvíľa otvárali. Pivovar funguje od 21.1. 1999, ako prvý remeselný pivovar v Berlíne, konkrétne na Hackeschen Markt. Postupne sa rozširovali a pivo sa varí na 3 lokalitách. Am Schloss je najmladšia lokalita, kedysi tu bol legendárny pivovar Luisenbräu.
Podnik je to veľký, zmestí sa tam 200 ľudí, na výčape bolo 6 pív, ktoré sa dajú objednať ako degustačný set. Všetky pivá to boli nadpriemerné. Najlepšia z čapovaných pív bola Hopfenweisse. Dal som si ešte skvelú, nadupanú Westcoast IPA, s čarovným názvom Spree Coast IPA. Odolal som ponuke fľaškových Berliner Weisse. Na mieste je aj varňa, v ktorej varia špeciály. Návštevu tohto podniku rozhodne odporúčam, majú aj kuchyňu, vizuálne vyzeralo jedlo dobre a zákazníci sa tvárili spokojne. Obsluha bola komunikatívna, rozhľadená v svete piva, rýchla a milá. Skvelé kombo.
Kastanie
Ako si tak kráčam, tak narazím na podnik s obrovským nápisom Berliner Kindl, no nemohol som odolať. Kastanie je otvorená od roku 1973, a podľa informácií z podniku, je to autentické, originálne, tradičné miesto. Každopádne, taká susedská krčma. 5 pív a jeden Alster ( Radler) na výčape, Berliner Kindl, 3 piva od pivovaru Memminger, jeden Flensburger, ale čo ma prekvapilo bol čapovaný Kölsch. 7 flašiek hlavne pšenice, ale aj „Berliner weisse mit schuss“.
Sortiment zodpovedá návštevníkom, pivo bolo dobre ošetrené, dal som si Memminger svetlý aj tmavý a tiež Kindl. Nič prevratné, ale pitné. Jedálny lístok nemajú, jedlá sa obmieňajú denne a nájdete ich na tabuli. Nejedol som, tak neviem aká je kvalita, avšak podľa preškrtnutých položiek si myslím, že asi dobrá. Dôchodcovia, hrajúci šach, len dotvárali kulisu krčmy.
Weiss Blau
Weiss Blau je ďalší susedský podnik, z názvu je zrejmé, že je to podnik zameraný na pšeničné pivo. Obchod s pár stolmi bol pomerne plný. Chvíľku trvalo, kým som zistil, ktorý zo stojacich ľudí je majiteľ, ale potom to už išlo rýchlo. Obchod sa samo zásobuje, čo znamená, že sa majiteľ každé dva týždne vydá do Bavorska pre pivo. Prevažuje pšenica, ale ponúkal mi aj bocky, keďže nemal mnou požadované Weizenbocky. Ako mi prezradil, koncom týždňa sa chystal na nákupy. Dal som si dve pivá: Weismainer Weisse a Friedenfelser Hefe-Weizen.
Obidve špičkové pivá, Weismainer dokonca takmer dokonalá pšenica, určite v mojej osobnej desiatke. Podnik je celkom punkový, na dverách je nápis, že nemajú WC pre zákazníkov. Nakoniec vás nenechajú naháňať záchod niekde inde, ale predpisy nepustia, raz je to obchod, tak záchody sú len pre vlastnú potrebu. Vo vstupnej miestnosti je bar s jedným výčapom a chladničkou, v bočnej miestnosti, čo je vlastne sklad, sú chladničky, prázdne sudy, prepravky a stoly.
Chvíľku som sedel sám, potom prišiel štamgast, celkom pokročilý pán, čo chodí na pivo len 2 krát do mesiaca, lebo ako vravel, už telo veľa neznesie. Väčšinu času sme viac mlčali, ako hovorili, lebo „Drinken ist besser als reden“* Kedykoľvek sa sem rád vrátim.
Die Bieorbar
Po rýchlom ubytovaní som sa ponáhľal do Die Bieorbar, ktorý spolu prevádzkuje spoločnosť Bierothek, ktorá sa zaoberá dovozom piva. V jej spoluvlastníctve he 15 predajní piva v rôznych častiach Nemecka a vo Viedni. Obvykle ponúkajú viac ako 300 druhov piva. Die Bierobar je kombinácia pivného baru a obchodu.
Mike, spolumajiteľ franšízy, mladý Američan s veľkou znalosťou pivnej tematiky. tu ponúka 100 fľaškových a 18 čapovaných pív. Okrem iného toto je domovský prístavom môjho sprievodcu po pivnom Berlíne Paola. Pri mojej návšteve bolo dostupných 13 pív, z toho 3 z Mad Catu, čo ma prekvapilo, dve nemecké pivá, pivá, dve zo Stone Brewery, čo som tak nejak očakával, potom pivá z Poľska, Španielska a Írska. Celkom dobrý výber.
Čo som netušil, že tu si dám najdrahšie pivo výletu, Fuerst Wiacek / Beermoth Mow. Dal som si tri pivá, technicky boli v poriadku, chuťovo, ľahký nadpriemer, dobre ošetrené a načapované. Fľaškové pivá boli zaujímavé, opäť z rôznych kútov sveta. Príjemný podnik s jednou veľkou vadou. Otvorené je len do 20:00.
Thomas Eck
Thomas Eck mi bolo doporučený ako podnik, kde si môžem dať skvelú „Deutsche Bodenständige Muttis küche“ so solídnym pivom „Schultheiss Pilsener“.
Podľa web stránky, sú na trhu od tridsiatich rokov minulého storočia a sami seba považujú za inštitúciu, s chutným jedlom, dobrým pivom a rýchlou obsluhou. Keďže sa mi naozaj už nechcelo moc presúvať mimo štvrť, tak som neodolal. No hneď úvod bol skvelý, 2 dievčatá v pokročilom štádiu, ma vítali s takým nadšením ako sa ľudia pozerajú na škodlivý hmyz. Nuž dobre, dal som si pivo, s tým, že uvidíme ako sa to vyvinie. Vyvinulo sa to tak, že pivo bolo skysnuté, pokazené, prehliadka vád.
Dievčatá mi samozrejme povedali, že pivo je v poriadku, všetci ho tu pijú, tak nech nevymýšľam. No a to už som vedel, že jesť tu určite nebudem a čoskoro sa pobalím. Ani som moc nechcel, ale nakoniec som skúsil Berliner Kindl Winter bock, z čoho sa vykľulo celkom pohodové pivo.
Medzitým sa ma miestny štamgast gambler spýtal, že na čom som závislý, či karty, automaty, šípky, či čo. Keď som mu odpovedal, že jedine ak tak na alkohole, povedal, že to sa neráta, lebo to sme všetci. Nakoniec ma od neho oslobodil jeho spoločník, trochu sme sa zakecali v nemecko – anglickej „reči“, aj dievčatá sa začali usmievať. Nakoniec tú chvíľu, čo som tam bol, som prežil v pohode, ale tento podnik neodporúčam nikomu. Ak chcete nasať domácu atmosféru pri pitnom a dobre ošetrenom pive, tak radšej Kastanie.
Pokračovanie nabudúce
*Pitie je lepšie ako rozprávanie“
Snímky a text: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
