by 
Tento deň som začal zvoľna, turisticky. Vrátil som sa na miesta, kde som za mladi chodil, hlavne Alexanderplatz. Všetko sa mení aj tam, dnes je z námestia (presnejšie z jeho okolia) stavenisko, buduje sa tu aj metro. Po všetkých tých čajoch, čo som počas chodenia vypil, prišiel čas na pivo.
Hneď pri námestí sú tri možnosti: Brauhaus Lemke am Alex, Braufactumam Alexanderplatz a Marcus-Bräu. Všetko vo vzdialenosti 300 metrov. Mal som čas na dva, tak som si vybral ako prvé miesto Braufactum.
Braufactum Alexanderplatz
Ja viem, je to čisté zlo, nakoľko patrí do Radeberger Gruppe, čo je nemecký gigant a nie remeselný pivovar a dalo by sa im nakladať aj viac. Majú však dosť veľa ocenení z European Beer Star, World Beer Cup, World Beer Challenge a iných súťaží. Navyše tento pivovar je pre mňa, jeden z prvých, ktoré mi ponúkli odlišné pivo, ako lager či Weissbier, tak som tam zašiel. Paolo ma varoval, že je to pasca na turistov, čo ale nie je vzhľadom na lokalitu vôbec čudné.
Braufactum am Alexanderplatz je moderný, rozľahlý podnik plný cudzincov. Na výčape je 16 pív, s popisom zloženia aj chuťového profilu. Ochutnávkový set je v ponuke, bohužiaľ je postavený na najmenej zaujímavých pivách. Pivá boli zľahka nadpriemerné, dobre ošetrené, technicky úplne v poriadku, ale nič o čom by sa dalo písať.
Až na BraufactuM Soleya, Saison nachmelený austrálskou Enigmou. Príjemné, korenisté pivo s ovocnými tónmi. Bolo v ňom cítiť zvláštnu medovú sladkosť, na moje prekvapenie zapadla do mixu chutí. Skvelé pivo.
Servírky sú nápomocné, usmievavé, pekné, blond. Jedlo je založené hlavne na burgeroch a šalátoch. Pri každom jedle bolo doporučené pivo z ponuky. Tento počin sa mi páčil, hlavne to turistom uľahčuje voľbu. A o nich v tomto podniku ide.
Marcus-Bräuje
Marcus-Bräuje popretie všetkých HACCP a iných noriem. 500 litrová varňa je umiestnená oproti záchodu, o nekrížení sa ciest si tu môžete len nechať zdať. Keď som prišiel, zacítil som neomylne vôňu varenia piva.
Pivovar otvorili v roku 1982 a ponúka typické nemecké pivo, na tabuli mali tri, v praxi boli dve. Svetlý a tmavý ležiak. Pitné, klasické, nemecké. Čo viac si priať. Rustikálny interiér typickej miestnej krčmy sa asi od založenia moc nezmenil.
Jedlo je jednoduché, presne také, ako sa dá v takomto prostredí očakávať, ako zwischendurch (medzichod) ponúkali jednoduché eintopfy. Hustá hrachová polievka bola presne to, čo som k ležiakom potreboval. 900 gramové koleno s pol litrom piva za 14,14€ tiež neznelo zle.
Prostredie je ako z iného sveta, tu zastal čas, priestor je maličký, možno pre 20 ľudí, pôsobí špinavým dojmom, ale všetko je čisté. Čašníčka bola milá, bol som tam chvíľu sám, neskôr zabehli miestni úradníci na „ einkleinesbier“. Marcus-Bräu asi cielene nebudem vyhľadávať, ale pokiaľ budem na Alexanderplatzi, tak sa rád zastavím, aby som zažil kolorit Berlína s normálnym pivom.
Ďalšia zástavka bol pivovar Eschenbräu v štvrti Wedding, cca pol hodinu s U-bahn, alebo S-bahn. Pri delení Berlína na západný a východný, severná polovica Weddingu pripadla Francúzsku, južná zase do sovietskeho sektoru. Táto štvrť bola vždy robotnícka, podľa toho aj dodnes vyzerá zástavba.
Neďaleko miest kde som sa pohyboval viedol Berlínsky múr. Údajne obyvatelia domov, ktorým postavili múr priamo pri domoch, hromadne skákali na západnú stranu, skôr ako komunisti stihli vyprázdniť domy a zaslepiť okná.
Pri príchode do Eschenbräu som zistil dve veci: jednak aj tu je „brautag“ a jednak otvoria asi až o hodinu. No, čo už, bol som hladný, tak som si úplne na slepo vybral kebabáreň. Úplne generický vzhľad aký nájdete všade na svete, za pultom muž, ktorý už napohľad, nejaký ten kebab a hummus spravil. A boli tu domáci. Tak som si zaprial detskú porciu s minimom zeleniny. Tu je:
Som si vedomý toho, že v meste sú oveľa lepšie podniky s danou tematikou a tento podnik sa neumiestnil v žiadnom rebríčku top kebabov, ale mne tu veľmi chutilo a tu som jedol aj zatiaľ najlepší hummus a to som ich pár autentických zjedol.
Hopfen und Maltz
Ešte bol čas, tak som si nechal poradiť a teta Google ma neomylne nasmerovala do Hopfen und Maltz, veľmi malého susedského podniku, kde predávali fľaškové pivo. Pred obchodom stál hlúčik domácich vychutnávajúcich si podvečerné pivo. Pamätáte si to o pití piva na verejnosti v Berlíne?
Vošiel som dnu a videl, že je tu skvelý výber hlavne nemeckých pív, ale aj Lambikov. Na stránke píšu, že sa orientujú hlavne na pivá z Bavorska a Frankov. Vnútri ma nápis upozorňoval, že pivo sa nedá konzumovať v obchode.
Opäť chvíľu trvalo nájsť v tom hlúčiku predavača, keďže som mal čas len na jedno rýchle, tak sme sa dohodli na Kehrwieder Zeebrugge, čo som neoľutoval. Grisette ako má byť. Počas rozhovoru s domácimi som sa dozvedel, že majitelia budovy neobnovili nájom, takže ho budú zatvárať. Hľadajú iný priestor. Smutný osud miesta, ktoré od roku 2012 ponúka kvalitné pivo a podľa portálu Ratebeer je na 6. mieste v najlepších pivných podnikov v Berlíne. Pivo som dopil, nastal čas sa pohnúť do Eschenbräu.
Eschenbräu
Tento pivovar s reštauráciou, ktorý otvoril svoje brány v roku 2000, je dvojposchodový, s pivovarom na prízemí, je schovaný za troma rohmi, pri príchode je vidieť pivovar, vchod do reštaurácie je schovaný a veľmi nenápadný.
V podzemí sa skrýva 150 miest na sedenie. Vošiel som chvíľu po otvorení a už bolo v podniku dosť ľudí. Keď som odchádzal, priestor bol plný cvrkotu smädných hostí. Interiér je nemecký, jednoduchý, podávajú aj jedlo, keďže som bol plný kebabu, tak som si ani nepozrel, že aké.
Podpivníky sú v tvare Nemecka, čo ma pobavilo, je to nepraktické, ale dobre to vyzerá. Pivá boli dobré, tradičné nemecké štýly, najviac mi chutilo Panke Gold 2.0, čo je Helles. Kedykoľvek si dám a rád. Obsluha bola skvelá, podnik má atmosféru a môžem odporúčať.
Vagabund Braurei
Po kilometrovej prechádzke som vošiel do Vagabund Braurei, kde som mal stretnutie s Paolom. S pivami z tohto pivovaru som sa zoznámil na Craftbier feste Vienna, chlapík z pivovaru bol sympatický, pivo bolo fajn, tak som ho mal na TODO liste.
Interiér je veľmi jednoducho až punkovo ladený, našiel som posledné dve voľné miesta pri sude, väčšina hostí bola mladých, našli sa aj rodiny s malými deťmi. Na výčape je sedem pív, všetko domáce.Najmenej ma zaujal Hauptstadt Helles, ale to vôbec nie je zlé, Helles má zahnať smäd a nemá byť zaujímavý. Problém by asi nastal, keby bol niečím zaujímavý. Sortiment bol rozmanitý, nachmelená pšenica, IPA, Pale Ale, ale aj Bitter, Gose a Porter. Posledné dve pivá, menovite Chasing Sunsets a Dark Star boli skvelé. Veľmi príjemný podnik so skvelým pivom a atmosférou. Všetky pivá sa dali objednať vo veľkosti 1dl, takže všetko prebehlo v poriadku.
Ešte nás čakal jeden podnik, ale ten si necháme nabudúce.
Snímky a text: Imrich Nógell, Beermalade
PREČÍTAJTE SI AJ
Pivné potulky Berlínom: Ako (ne)stihnúť 25 podnikov za 4 dni
