by Možno sa vám stalo, že vám napríklad rodina či priatelia po drobnej pomoci ako odmenu ponúkli pivo. Tento nápoj sa často stáva niečím, čím sa druhému zavďačujeme. „Máš u mňa pivo,“ je pomerne obľúbená fráza, ktorá nechýba v slovníku mnohých z nás. Vedeli by ste si však predstaviť, že by ste namiesto výplaty dostali pivo? Určite zaujímavá, ale v dnešnom svete neakceptovateľná predstava. Kedysi však tomu tak nebolo.
Vrátiť sa musíme tisícky rokov späť. Dodnes sa vedú polemiky, prečo ľudia začali pestovať obilie. Kým podstatná časť vedcov hovorí o tom, že to bolo kvôli chlebu, časť sa odvážila prísť s teóriu, že obilie začali ľudia pestovať kvôli vareniu piva.
Špecifické postavenie
Varenie „piva“ ako také sa objavilo už pred vyše sedemtisíc rokmi v juhu Babylonie. Nebola to náhoda. Oblasť medzi riekami Eufrat a Tigris bola mimoriadne úrodná a darilo sa na nej aj obilninám.
Pivo malo v spoločnosti už od začiatku špecifické postavenie. Ako približuje magazín New Scientist, pivom sa v Mezopotámii dokonca vyplácali robotníci. Svedčí o tom hlinená tabuľa pochádzajúca z Mezopotámie. Vznikla okolo roku 3300 pred našim letopočtom v meste Uruk.
Na tabuli je zobrazená hlava jediaca z misky, čo znamenalo prídel. Ďalší znak zobrazoval kónickú nádobu, čo archeológovia preložili ako pivo. Vedľa týchto znakov boli vyryté škrabance. Tie značili, koľko pív dostal príslušný robotník za odvedenú prácu.
Vedci hovoria o tom, že takto dochovanú tabuľu môžeme dnes považovať za prvú výplatnú pásku na svete. Z nášho pohľadu je zaujímavé to, že robotníci dostávali za svoju prácu zaplatené práve dobovým pivom.
Tak ako dnes každý dostáva inú výplatu, platilo to aj v Mezopotámii. Práca robotníka bola odmenená denne zhruba dvoma litrami piva. Naproti tomu úradníci dostali tri litre piva. Na pomyslenom vrchole boli vyšší štátni úradníci a kňazi. Tí dostávali denne až päť litrov piva.
Aj v Egypte
Pivom sa pritom neplatilo len v Mezopotámii. Vedci zistili, že tento spôsob odmeny prevzali aj v Egypte. Záznamy hovoria o tom, že robotníci, ktorí sa podieľali na výstavbe pyramíd, dostávali okrem chleba, cesnaku a cibule na prídel aj štyri až päť litrov piva denne.
Prečo sa vládcovia rozhodli pre tento nápoj? Môžeme hovoriť o dvoch dôvodoch. Tým prvým bolo to, že pivo nebolo len nápojom. Tým, že obsahovalo mnoho škrobov, cukru a výživných látok slúžilo aj ako jedlo. A áno, vedci prišli aj s teóriou, že mierne opitý robotník je poslušnejší a aj výkonnejší.
Tu by ste si však nemali predstavovať to, že robotník v Egypte dostal zlatistý nápoj ozdobený penou. Staroveké pivo malo ďaleko od toho, ktoré poznáme dnes. Napríklad v Egypte robili pivo tak, že chlieb z jačmeňa či pšenice nadrobili do nádoby, v ktorej bola tekutina vytvorená z vody a datlí.
Takto naplnenú nádobu nechali niekoľko dní kvasiť. Následne pivo „filtrovali“ tým, že ho zbavovali najväčších kúskov chleba a preliali do menších nádob. Zväčša išlo o tmavé pivo, svetlé bolo vyhradené pre sviatočné dni.
Hodnotný nápoj
Kým dnes máme bankovky či mince, v Egypte plnili pivo do rôznych druhov nádob. Ich hodnota bola daná množstvom tekutiny, ktorú obsahovali. Každý džbán bol pritom zapečatený a dôsledne označený.
To, že sa pivom v Egypte platilo, svedčalo o postavení tohto nápoja. Pivo bolo v Egypte doslova národným nápojom. V ďalšom období pritom význam piva vo svete poklesol. Z časti za to môže aj vnímanie piva starovekými Grékmi a Rimanmi.
Aj keď sa aj v ich časoch pivo stále varilo, bolo považované za nápoj pre podradnejšie skupiny ľudí. Postavenie piva ako takého stúplo v období stredoveku, kedy bolo považované za bezpečnejší a „zdravší“ nápoj akým bola obyčajná voda.
Časy, keď pivo bolo natoľko hodnotné, že bolo považované ako platidlo sa však už nikdy nevrátili. Aj keď jeden príklad by sme predsa len našli. V roku 2013 zaviedol Amsterdam špeciálny systém odmeňovania.
Alkoholikom bez práce ponúkal za čistenie ulíc pivo, cigarety a 10 eur. Cieľom bolo jednak vyčistiť ulice a jednak zmierniť konzumáciu tvrdého alkoholu. „Áno, robím to najmä kvôli pivu. Ale tiež mám aspoň dôvod ráno vstať z postele,“ hovoril v reportáži TV Markíza jeden z účastníkov programu.
Len ako benefit
Pivo je tu s nami tisícky rokov. Za ten čas sa jeho postavenie zmenilo. Jeho hodnota rástla a klesala s jednotlivými obdobiami. Aj keď môžete byť za prácu odmenený pivom, zväčša ide o odmenu v rodine či medzi priateľmi.
| Pivo ako benefit?
|
Majú zamestnanci pivovaru ako benefit pivo? Môže to byť lákavá predstava, ale aká je realita? „Zamestnanci HEINEKENu môžu využívať firemný benefit, kde si môžu vybrať produkty z nášho portfólia podľa vlastného výberu. Priamo na pracovisku majú k dispozícii tiež širokú škálu nealkoholických pív, vrátane ochutených radlerov, ktoré sa medzi zamestnancami tešia veľkej obľube. Medzi vianočné darčeky pre zamestnancov bývajú tiež zaradené populárne pivné špeciály,“ uviedla Helena Windisch, manažérka korporátnych vzťahov Heineken Slovensko.Ak ide o oficiálne pracovné prostredie, pivo môže byť v niektorých výnimočných prípadoch zaradené do zoznamu benefitov. Súčasťou bežného režimu je dnes skôr len nealkoholické pivo. Motivovať dnes zamestnancov ako v starovekom Egypte jednoducho nejde…
Uznajme si to, napriek tomu, že je pivo populárne, v porovnaní s takým vínom málo spoločensky uznávané. A je to škoda. Pivo je nápoj kráľovský a výnimočný. To, čo všetko sa ukrýva za pivom je pre mnohých neznáme. Aj preto sme sa rozhodli spustiť seriál Pivná akadémia. S podporou spoločnosti HEINEKEN Slovensko chceme každý mesiac priniesť zaujímavé čítanie, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o pive a v neposlednom rade zlepšiť pivnú kultúru.
Snímky: Wikimedia/E. Michael Smith Chiefio, Wikimedia/Vassil, Flickr/Mary Harrsch
