by 
Na rozdiel od iných remeselných odvetví ponúka varenie piva jedno špecifikum – tzv. kočovníctvo. Cez prenájom pivovarských zariadení dokážu domovariči v podstate veľmi rýchlo ponúknuť svoju značku na pivný trh aj oficiálne. To je aj prípad žilinského kočovného pivovaru KGB, za ktorým stoja Tomáš Kyška a Vlado Gavlák.
Logická cesta k vareniu
Dvojica kamarátov sa k remeselnému pivu dostala v žilinských podnikoch. „Pamätám si ako ma raz Vlado zavolal do jedeného craft podniku a tam som sa „brútalne“ zamiloval do vrchne kvasených a chmeľom napeckovaných špeciálov. Táto láska nám zostala dodnes,“ spomína pre portál oPive.sk Tomáš.
Vlado hovorí, že takéto návštevy ovplyvnil ich pohľad na zlatistý mok. „K vareniu sme sa v podstate prepili. Variť sme začali ako klasickí domovariči v roku 2016,“ hovorí. V tomto smere bol prvým odvážlivcom Tomáš.
„O varení piva som uvažoval už dlhšiu dobu. Mal som haldy literatúry a už aj čosi odpité. Stále som sa však strácal v terminológii a postupoch, chýbalo mi aj potrebné vybavenie,“ približuje Tomáš a dodáva, že nakopol ho zrozumiteľný recept, ktorý popisoval výrobu piva zo sladového výťažku.
To ho inšpirovalo. Nakúpil nevyhnutné vybavenie a pustil sa do toho. „V počítači som si vypracoval tabuľku, kde som mal presný rozpis receptu a kopec vzorcov, ktoré mi uľahčili výpočty. Nič som nerobil spôsobom pokus/omyl, nie je to môj štýl. V prípade neúspechu vie človek rýchlo dohľadať možný problém,“ vysvetľuje Tomáš.
Na tento pokus si veľmi dobre spomína aj jeho manželka. „Po tomto všetkom nasledoval „kuchynský armagedon“. Upratoval som po sebe do neskorej noci, manželka skoro onemela, keď videla, ako sa začína prehlbovať môj vrúcny vzťah k pivu,“ smeje sa domovarič.
Aj profesionálne
Vlado hovorí, že nápad navariť várku kočovne aj vo veľkom pivovare dostali prirodzene. Rozhodla odozva od ľudí, ale aj podmienky v ich domácnostiach. „Optimálne zvládnuť proces výroby, najmä kvasenia a zrenia, v domácich podmienkach vyžaduje celkom slušný zásah do domácnosti,“ vysvetľuje.
Pivo zatiaľ varia v Panskom pivovare v Bojniciach. Ich spolupráca vznikla celkom náhodne. „S deťmi som bol na výlete a strašne pršalo, cestou sme natrafili na remeselný pivovar. Deti si dali obed, ja pivo. Čašníčka mi nevedela nič povedať o pivách, tak som si zavolal vedúceho a tam to celé začalo. Poukazoval mi technológie, pokecali sme o všetkom možnom aj nemožnom,“ približuje Tomáš.
Prvé komerčne ponúkané pivo potrebovalo aj značku. A tak vymysleli názov pivovaru, ktorý nesie meno KGB. A prečo práve táto skratka, ktorú každý pozná ako sovietsku tajnú službu? „K = Kyška, G = Gavlák, B = Beer. Naše priezviska nám dali možnosť použiť názov trošku známejšej organizácie, žiaľbohu (alebo možno aj chvalabohu) nestojí za nami žiaden investor,“ hovorí s úsmevom Vlado.
Vo vlastnom?
O vlastnom pivovare zatiaľ nechcú hovoriť. „Uvažujeme nad ním, ale nie je to momentálne na programe dňa. Najbližší plán je taký, aby sme s ďalším pivom boli viac spokojní ako s tým predchádzajúcim,“ naznačuje Vlado.
Tomáš hovorí, že aktuálne majú v ich „kuchárke“ asi 30 receptov. „Recepty si robíme zásadne svoje, ani jedno pivo sme zatiaľ neuvarili podľa cudzieho receptu. Iné recepty berieme len ako inšpiráciu, nič viac,“ hovorí.
Obaja pozorne sledujú dianie na slovenskej pivovarníckej scéne. „Ja mám osobne pocit, že čím je viac pivovarov, tak je tu aj väčší počet priemerných, ale aj veľmi nepiteľných pív. Mnoho pivovarov vzniklo ako „podnikateľský zámer“ a práve preto sa tu vytráca ten najúprimnejší zámer navariť skvelé pivo,“ myslí si Tomáš.
Poukazuje však, že aj u nás je z čoho vybrať. „Veľmi ma však teší, že na Slovensku sa varí veľa výborných a rôznych pív. V tomto je myslím naša pivná scéna omnoho farebnejšia ako u susedov v Česku, nakoľko tam aj medzi remeselnými pivami stále kraľuje „český ležáček“,“ uzatvára rozprávanie Tomáš Kyška z pivovaru KGB.
Snímky: Archív KGB
