by Prečo sa v Anglicku darí remeselnému pivu lepšie a v čom je tam situácia iná? Aj o tom sme sa porozprávali s Monikou Kuševovou alias Sheenou Staley, ktorá bude mať na oPive.sk vlastnú rubriku. Chceli sme ju trocha viac predstaviť a tak vznikol rozhovor, ktorý predstavil jej názory či pohľady na pivné dianie u nás aj za hranicami.
Spomínaš si na moment, kedy si začala vnímať pivo inak?
Takých momentov, ktoré k tomu viedli, bolo určite viac. Najzásadnejšie ale asi bolo moje zoznámenie sa s belgickým pivom a zároveň zhruba v rovnakom čase prispeli aj moje časté návštevy Brna, kde som sa pravidelne venovala ochutnávaniu. Dovtedy som poznala asi iba Gambrinus z plastových pohárov na klubových koncertoch. Mojej peňaženke rozhodne chýbajú časy, kedy som bola takto nenáročná.
Spomínaš si na prvý slovenský pivovar, ktorý ťa presvedčil, že pivo môže chutiť aj inak?
Na jeden samostatný pivovar, ktorý by bol prvý, si asi nespomeniem. Takmer od začiatku však sledujem Unorthodox, ktorý bol vždy verný svojmu menu a priniesol a stále prináša naozaj odvážne receptúry, ktoré nejakým zázrakom celkom fungujú. Naposledy mi na Salóne piva doslova odpálila dekel Pani Čubírková.
Okrem toho dlhodobo podporujem aj Wywar, pretože okrem toho, že ich pivo je vždy zárukou kvality a vždy ma poteší, ich Jozef II. je jediný obyčajný desať stupňový ležiak, ktorý pijem naozaj s radosťou. Inak som z „desiniek“ už vyrástla keďže väčšinou mi to chutí ako pokazená voda, ale toto pivo má naozaj výbornú plnú chuť, ktorá ma doteraz prekvapuje.
Pracovala si v Le Šenku. Čo ti to z pohľadu vnímania piva dalo?
Keď som išla do Le Šenku na pohovor, myslela som si, že som vo svete piva už celkom zbehlá. Okamžite som ale zistila, že som zbehlá tak maximálne v predsieni tohto sveta. Veľa vecí pre mňa bolo novinkou, ale toto zoznamovanie sa ma extrémne bavilo. Vždy som sa snažila všetky pivá ochutnať, tak aby som hosťom vedela porozprávať čo je čo. Aj ich pozitívne reakcie na môj „výklad“ koniec koncov viedli k tomu, že som sa na túto cestu vybrala.
Tvoja cesta viedla do Anglicka.V čom sa pivná scéna zásadne odlišovala od slovenskej?
Taký poriadny boom remeselného piva nastal aj v Anglicku celkom nedávno ale základy pre takúto scénu nastali už omnoho skôr, takže celá scéna mi príde tak nejak kultivovanejšia, tradícia je zakorenená hlbšie a je to dosť citeľné. Tých rozdielov je strašne veľa, ale rozdiely v kvalite piva či v pestrosti pivných štýlov už prakticky neexistujú.
Mali ale určite viac času naučiť sa v tom chodiť na všetkých frontoch a určite im nahráva aj fakt, že cenový rozdiel medzi obyčajným pivom a remeselným pivom nie je až tak veľký ako u nás (tým nikoho nechcem motivovať k zvyšovaniu cien).
Ak si ale zákazník v UK vyberá medzi napríklad Amstelom za 4,50 alebo Punk Ipou za 5,50, je väčšia šanca, že dá prednosť kvalite, ako keď si Slovák vyberá medzi Corgoňom za 1,50 a povedzme znovu Punk Ipou za stále 5,50. Ten rozdiel je závratnejší, a zároveň to u nás vie málokto predať. Je to určite niečo o čom ešte odo mňa budete počuť.
Prečo si sa v Anglicku rozhodla absolvovať pivný someliérsky kurz?
Ako som už spomínala, nesmierne ma bavilo sa o pive učiť. Učila som sa (aj sa stále učím) sama, ale zároveň, keď som objavila túto možnosť, zatúžila som mať v rukách niečo hmotnejšie a zároveň som verila, že mi to pomôže sa kariérne posunúť. Vtedy som ešte neplánovala odísť z Anglicka, takže tam to dávalo trochu väčší zmysel ako tu.
Čo ti to dalo?
Určite mi to dalo hlbšie vedomosti o veciach, ktoré by ma ako samouka nenapadlo si dohľadávať, ktoré sa týkali hlavne celého procesu výroby piva. Okrem toho sme hlbšie prebrali aj párovanie s jedlom či ochutnávanie piva. Keďže išlo o skupinový kurz, stretla som ľudí ktorý mali každý iný dôvod prečo si tento kurz robili, ale vďaka nim som viac prenikla do toho aké mám vlastne na pivnej scéne možnosti a zároveň to prinieslo vzácne kontakty.
Či to pre mňa bude mať nejaký dopad aj na Slovensku zatiaľ ale neviem, preto som dokončenie certifikátu zatiaľ nerealizovala. Nie je to totiž lacná záležitosť a nemá význam to vlastniť iba z rozmaru.
Ako vnímaš slovenskú pivnú scénu?
Slovenská scéna začala po mojom odchode do UK vyslovene prekvitať a ja som to s nadšením sledovala. Vždy keď som sem prišla na návštevu, padala mi sánka, pretože vždy sa objavil nejaký nový bar, prípadne akcie ako Salón piva.
Myslím si, že sme na tom prekvapivo dobre a teší ma, že sa remeselné pivo objavuje nielen na oficiálnych pivných akciách, ktorých stále pribúda a sú populárne, ale takisto si našlo cestu aj na rôzne jarmoky, hody a podobne, čo je naozaj výborné. Absolútne zbožňujem celý concept nápadu Beermalade a som pyšná, že máme práve na Slovensku takúto fantastickú raritu.
Okrem toho ma teší aj odpoveď našich najväčších pivovarov na tento boom. Je to možno síce trochu ošemetná téma, ale podľa mňa Prazdroj so svojou Voľbou sládkov či Heineken s vytvorením pivovaru Bradáč, výberom fľaškových špeciálov s konceptom Beerport či novým pšeničným pivom a Ipou od Zlatého Bažanta, dávajú jasne najavo, že je po dobrom pive naozaj veľký dopyt, že ľudia chcú mať na výber a chcú niečo viac. Za mňa majú určite palec hore.
Čo by si chcela s pivom robiť ďalej?
Aj keď som v predošlej odpovedi všetko vychválila do nebies, nie je to úplne ružové. Naša pivná kultúra má stále svoje diery. Aktuálny boom nie je trvalo udržateľný stav a myslím si, že sa to v najbližších rokoch dosť prefiltruje. Celá scéna určite potrebuje kultiváciu a ja si myslím, že to je niečo k čomu mám čo povedať a rada by som k tej zmene k lepšiemu aj dopomohla.
Takže to je môj pivný plán na najbližších pár rokov a dúfam, že práve aj mojimi článkami ktoré budem písať pre oPive.sk a v ktorých sa budem venovať práve problémom, ktoré ako konzument vnímam, naštartujem diskusiu a náladu spoločnosti, ktorá eventuálne povedie k potrebným zmenám.
Obrázky od Sheena Staley a David Mark z Pixabay
