Pohľad do zákulisia: Ako vyberajú Rakúšania najlepšie pivo

Keď som dostal v januári pozvánku na „Austrian Beer Challenge“, tak som sa veľmi potešil.  Mám túto súťaž rád, aj keď je mierne hektická. Austrian Beer Challenge sú majstrovstvá Rakúska komerčných pivovarov a domovaričov, organizovaná organizáciou Bier IG, čo je nezávislé spotrebiteľské združenie milovníkov piva, založené v roku 2002.

Medzi top súťažami

Tento ročník bol už šestnásty. Bier IG je súčasťou EBCU (European Beer Consumers‘ Union), ktorá založená v roku 1990 a združuje 19 nezávislých spotrebiteľských organizácii v celej Európe. Slovensko zastúpenie nemá, Česká republika, áno, prostredníctvom Spolku přátel piva.

Od minulého roku je súťaž registrovaná ako oficiálna súťaž EBCU. Len sedem podujatí má tento status, z najznámejších World Beer Cup a European Beer Star.

Tento rok sa Austrian Beer Challenge konalo v mestečku Baden by Wien v Casino Baden. Viac ako 600 pív v 17 kategóriách hodnotilo cca 60 rozhodcov. Domácich aj zahraničných. Podľa oficiálnych informácií 30 percent rozhodcov boli z nie nemecky hovoriacich krajín.

Súťaž je rozdelená do dvoch dní. V sobotu sú naraz posudzovaní domovariči aj pivovary. V nedeľu, kedy prebiehajú finálové kolá, sa zvlášť hodnotia komerčné pivá a zvlášť domovaričské.

Vždy som hodnotil len v sobotu. Tentoraz ma pozvali na oba dni. Pri registrácii sme obdržali „Jurorenmappe”, zložku, ktorá obsahovala základné informácie, časový rozpis, tabuľku 17.kategórií, scoresheet a „BJCP Beer Style Guidlines”. Perfektná príprava.

Pripravených bolo šesť stolov, na ktorých sa komisie striedali po hodine. Pohodička, stres z minulosti, keď v krátkych intervaloch nosili set tuším päť  pív je preč. Aj keď stále bolo čo robiť, neflákali sme sa.

Aké pivá som hodnotil?

Prvá  kategória bola Ľahké ležiaky a Münchener Helles. 14 vzoriek, veľmi ťažko rozlíšiteľné pivá. Trochu som sa zamyslel, aký má význam pre domovariča zúčastniť sa tejto kategórie. Snáď sa niekto ozve,  môj názor je, že je to síce drahšie ako priemyselné piva, ale za to rovnako nie veľmi chutné.

Oproti minulosti bol pre mňa celkom znateľný posun v kvalite, nebolo tam tentokrát žiadne pivo z výraznými vadami. Áno diacetyl sa našiel, aj DMS, ale nie vo veľkom množstve.  Koniec koncov štýly v tejto kategórii majú v obmedzenom množstve povolené oboje.

Doobeda som ešte stihol Export und Festbiere, kde som očakával nárast chuti aj kvality. Pív bolo o čosi menej, tuším 12 a opäť sme na to mali hodinu.  Kvalita aj chuť šla určite hore, opäť minimum vád piva. S tri-štyri by som vedel stráviť dlhší čas.

Po chutnom obede prišla na rad kategória IPA, tiež asi 12 kúskov, rôznej druhov, ale aj kvality. Mali sme tu anglické, ražné, „obyčajné“, Red, Black, proste slušný mix. V tejto kategórii, bol môj dojem rozpačitejší. Pivá aj boli viac-menej v pohode, ale len málo bolo takých, čo by som nazval IPA a navyše boli ľahko zabudnuteľné. Prišli a odišli. Tu sa oproti minulým rokom veľa nezmenilo.

Stouty a Portre tiež priniesli zmes rôznych variácií, od Irish Stout, cez Oatmeal, Sweet, Foreign extra, American až po Imperial Stout. Toto bola celkom fuška. V toľkých rôznych štýloch vybrať tie najlepšie nám dalo celkom zabrať. Kvalita opäť trochu kolísavá, ale väčšina pív bola v poriadku.

Čerešničkou na torte boli „Kreativ biere“, konkrétne korenie a zelenina.  Keď som v rozpise, videl, že budem hodnotiť túto kategóriu, mal som mierne obavy. A to som netušil, aké to bude v skutočnosti. V ponuke bolo 13 pív, z toho tri konopné, jedno s kofeínom, jedno zázvorové a šesť „drevených“ pív.

„Drevené“ znamená, že do piva v rôznych fázach výroby bolo pridané rôzne ihličie, šišky a iné plody stromov. Za mňa, vlastne za celý stôl, toto bola veľmi ťažká kategória. Veľmi skúsená anglická rozhodkyňa mala z tohoto kola veľkú zábavu, najviac sa zabávala na sebe, že v nápojoch necíti pivo. Volajte ma konzervou, ale jediné pivo s ktorým by som sa rád ešte stretol bolo zázvorové.

Druhý deň: Finále

Ihneď po kreatívnych pivách si bolo treba dať niečo ľahšie, menej výrazné, nech sa nám upokoja chuťové bunky. Výber bol široký, nakoľko boli k dispozícii pivá, ktoré už nepostúpili ďalej. Nakoniec po nie veľmi sofistikovanom rozhodovaní sme si dali Stiegl Hausbier Rosamunde, ovocný „Berliner Weisse“. Veď som vravel, neutrálne pivo.

V rámci Gala večere bolo štvorchodové menu, kde ku každému chodu bolo párované iné pivo. Vydarené, za mňa najviac fungoval kokosový Stout navarený kvôli tejto večeri so slivkovou guľou, doplnenou kokosovou zmrzlinou.

• Prečítajte si aj ďalšie články tohto autora

Na druhý deň som sa zobudil do ružova vyspatí a šlo sa do finále. Môj program obsahoval štyri kategórie: Ľahké ležiaky a Münchener Helles, Stouty a Portre, Ovocné pivá a  Spodne kvasené Bocky. Keďže finálové kolá boli rozdelené na komerčné a domovaričské produkty, každá kategória bola rozdelená na dva stoly.

Ja som celý deň sedel v komisiách, ktoré hodnotili komerčne navarené pivá. Opäť najviac pív bolo v prvej kategórii. Tento deň bol už iný príbeh nakoľko sme hodnotili len tie najlepšie. Niekde to šlo ľahšie, niekde ťažšie, veľmi ma prekvapil mix tmavého ležiaku s ciderom, bohužiaľ negatívne. Nakoniec sme rozhodli a 20. septembra sa budú rozdávať ocenenia.

Austrian Beer Challenge? Výborné podujatie

Boli to veľmi príjemne strávené dva dni, bez nejakého väčšieho stresu, s milými ľuďmi. Dlhoroční účastníci a zároveň skúsení rozhodcovia sa rozplývali nad rodinnou atmosférou. Mix rozhodcov je tu vytvorený citlivo, pivní someliéri, sládkovia/ky, obchodníci, nákupcovia, certifikovaní rozhodcovia, ale aj dlhoroční domovariči a tak ďalej.

Samozrejmosťou je profesionálna a priateľská starostlivosť, či už z radov organizátorov alebo personálu Casina.

Dovidenia na Austrian Beer Challenge 2020, priatelia.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade