by 
Ak nepatríte medzi skalných vyznávačov lietajúcich pivovarov, Rudavar možno ani nepoznáte. Jeho príbeh začali písať dvaja nadšenci na Záhorí. Marcel Bulla a Ľuboš Horňák sa rozhodli, že chcú variť pivo a tak si založili vlastný kočovný pivovar. Aby sme boli presní, nesie meno Rudavar – potulný minipivovar z Veľkých Levár. Pivom sa bavia a taký je aj ich cieľ. „Chceme variť dobré pivo a rozširovať povedomie o našom pive hlavne medzi obyvateľmi Veľkých Levár a okolia,“ vysvetľujú.
Skorá láska
Niekto si hľadá cestu k pivu dlhšie, niekto si ju nájde veľmi skoro. V prípade Ľuboša Horňáka platí druhý prípad, keďže mal len 12-13 rokov. „Skorý vek má súvis so zberateľstvom. Zbieram pivné etikety a pivo kúpené v obchode za účelom doplnenia zbierky bolo treba následne aj vypiť. Tak skončil obsah fľašky vďaka benevoletnej mame fifty-fifty u mňa a u nej,“ smeje sa pivný nadšenec.
O niečo neskôr prišiel do kontaktu so zlatistým mokom Marcel Bulla. „S pivom som sa zblížil počas absolvovania základnej vojenskej služby v Komárne v rokoch 1992/93 kde sme počas vychádzok doslova povymetali všetky krčmy a pivo tieklo doslova potokom,“ približuje Marcel.
Kým väčšina majiteľov lietajúcich pivovarov začínala doma pri hrnci, v prípade Rudavaru tomu nebolo tak. „Preskočili sme tento level a vďaka našim cykloturistickým návštevám obce Prievaly sme sa zoznámili s Milanom Bílikom. Ten sa rozhodol postaviť pivovar vo svojom „šenku“. To bol pre nás asi impulz, aby sme skúsili niečo aj my,“ približujú sládkovia.
Pivo tak skúsili variť v pivovare. „Prvá várka ležiaku skončila na festivale v Prievaloch. Vďaka výraznej chutí po jabĺčkách to nebolo to práve, ale napodiv sa pivo stretlo s úspechom, pochopením a všetko sa vypilo,“ rozprávajú.
Lietajúci pivovar? Nevyhnutnosť
V ich ceste za dokonalejším zlatistým mokom sa obrátili aj na skúsenejších priateľov. „Našim učiteľom a najväčšou pomocou bol Jurko Mládek z Malaciek. U neho sme našli inšpiráciu a hlavne pomoc, či už radami, alebo materiálne. Ukázal nám čomu sa máme vyvarovať, ako chladiť, aké nádoby treba na kvasenie piva. Jednoducho, nás učiteľ s veľkým U,“ ďakujú touto cestou.
Vytvorenie lietajúceho pivovaru vnímali Marcel a Ľuboš ako nutnosť. „Nakoľko sa radi zúčastňujeme s našim pivom festivalov, tak sme museli vyhovieť litere zákona. Keďže nemáme ani jeden vhodnú školu, prípadne kurz sládka, jedinou možnosťou bolo vytvorenie lietajúceho pivovaru,“ vysvetľujú.
V ich ponuke nájdete vrchne aj spodne kvasené pivá. Podľa ich slov je najobľúbenejším štýl IPA. „Radi však „experimentujeme“ a skúšame podľa receptára variť aj regionálne pivá – nemecký Dampfbier, prípadne francúzske Biere De Garde,“ naznačujú. Ich domovským stánkom je aktuálne Svätojánsky pivovar.
Finančné limity
Kým väčšina domovaričov či kočovníkov sníva o vlastnom pivovare, v prípade Rudavaru sa do budúcnosti pozerajú triezvo. „Nikdy nehovor nikdy, ale sme realisti. Finanční,“ hovoria s úsmevom. Zatiaľ sa pritom tešia z aktuálnej situácie na pivnom trhu. Ľuboš Horňák pritom dianie sleduje dlhé roky a v roku 2003 vydal aj za pomoci Slovenskej asociácie histórie pivovarníctva publikáciu, ktorá mapovala slovenské minipivovarnictvo tej doby. „Môj pohľad je veľmi optimisticky. Hlavne čo sa týka možnosti pre domovaričov ako sme my. Jednoduchosť v hľadaní receptov, skúšaní, kupovaní sladu, chmeľu otvára dvere stále väčšiemu a väčšiemu počtu ľudí,“ myslí si Ľuboš.
Súhlasí s ním aj Marcel. „Slováci postupne prichádzajú na chuť okrem ležiakov, portrov, pivám štýlu IPA či APA aj menej rozšíreným belgickým ejlom a lambikom. Som optimista, pivný gurmán ešte má čo objavovať,“ uzatvára rozprávanie Marcel Bulla z pivovaru Rudavar.
