by 
Ak ste ako Račan nemali pádny dôvod ísť do hipsterského posh dUb, tak teraz môžete získať. Môžete totiž ísť do Ábela. Ak ste ako beergeek mali dôvod tráviť 40 minút v MHD, aby ste si dali americké pivo v dUb, tak teraz ho nemáte. Fénix vyletel k slnku, keď dosiahol úctyhodnú výšku, tak sa polial benzínom a spáchal rituálnu samovraždu. Vstal z popola ako priemerná sliepka.
Pochybné recenzie
Kým som si stihol vytvoriť k novému račianskemu pivovaru vzťah, tak si ho on vytvoril ku mne. Snažil som sa nájsť nejaké informácie na facebooku a prišiel som na to, že ma preventívne, spolu s bývalými zamestnancami a spolumajiteľom a jeho rodinou, zablokovali. Pochopiteľne.
Každý marketingový mág predsa vie, že zablokovať potenciálnych kritikov je jediná cesta ako dodať dôveryhodnosť štrnástim nadšeným recenziám získaným v jeden deň 12.6.2017 počas troch hodín medzi 21:00 a 24:00. Plus ďalšie dve, jedna 6:00 a 8:00 nasledujúci deň. Ale počas prvých 10 dní od otvorenia ani jedna, pričom 3.6.2017 bol plný dom, ale žiadne hodnotenie. Našťastie sme všetci prepité tupé mozgy.
Moje očakávania neboli vysoké. Pivovar si síce vytvoril vzťah ku mne pomerne skoro, no ja k nemu ešte nie. Všetci vieme, kto stojí za pivovarom, no pre bežného konzumenta je oveľa dôležitejšie kto stojí pred pivovarom a čo z pivovaru tečie. Čím láka zákazníkov? A oplatí sa sem ísť?
Sládkom pivovaru je Igor Richtárik. Bývalý krízový riaditeľ pivovaru Stein, ktorý neskôr pôsobil v pivovare Karpat. Jeho pôsobenie v Karpate sa mierne prekrýva s pôsobením Matta Wirtza. Bolo by čudné, ak by sa nesnažil o získanie nejakého know-how. Jeho vzdelanie a skúsenosti však jasne dávajú signál, že ho teba brať vážne.
Už na prvý pohľad je jasné, že pivovar láka ľudí z okolia. Okolo šiestej vcelku prázdno, okolo ôsmej už plnšie. Ceny ležiaku sa pohybujú do psychologických dvoch eur za 0,5l, ale všetko okrem ležiaku príde v 0,4 za 2,2 eur.
Na stole na chrúmanie v miske slad a nápojový lístok kombinovaný s jedálnym vysvetľuje laicky no presne rozdiely medzi pivami.
Obsluha milá, rýchla a vekovo trochu za bratislavským brigádnickým štandardom. Pri vedľajšom stole na objednávku čakajú výrazne dlhšie a ak tu je plno, jedna osoba sa musí zblázniť.
Nakladaný hermelín je taký malý, ochutený len korením štyroch farieb a baraním rohom. Chutí, ale s rafinovanosťou od Buntavaru ho radšej neporovnávať. Slabší priemer bez nápadu. „Slabší priemer bez nápadu“ je vlastne nikde nepísaný slogan tohoto podniku. Sám o sebe obstojí, v porovnaní s ostatnými, ktorí sa aj reálne snažia, je nudný. Viem si však predstaviť dostatočne veľkú skupinu zákazníkov, ktorí hľadajú presne toto.
Kompánija 11
Sladová až sladká, silne diacetylová, svetlej zlatej farby. Vo vôni slad a kvasnice, horkosť trošku vyššia. Medzi bratislavskými ležiakmi nezažiari, na Romanov ležiak z Kláštorného jednoducho nemá a to hlavne kvôli absencii otvorenej spilky a dekokčného varenia. Musel som si objednať k ochutnávkovému setu ešte jedno malé, aby som si poznámky napísal. Pri druhej runde musím skonštatovať, že chutí ako z koncentrátu, je nakyslé, fakt strašne diacetylové a celkovo o triedu horšie než zvyšok. Plusy: piteľnost. Mínusy: nie je to ležiak.
OMPR APA 12
Čo je na tomto pive APA okrem studeného chmelenia? Chutí ako citrou za studena zachmelený kölsch. Má svetlú slamovú farbu, mierne grepovú chuť a výraznú trávovú dochuť a vôňu. Nie je to zlé pivo, povedzme, že je lepšie než predošlý ležiak, no rozhodne nie niečo, kvôli čomu by sa sem oplatilo merať cestu.
Hepa IPA 14
Tu už máme vo vôni autolýzu kvasníc, tmavšiu zlatú farbu, citeľný alkohol, znovu výrazný dryhop a žiaľ nič, čo by toto pivo robilo nezabudniteľným. Neviem, či je úplne dobre, že ani pri druhej ochutnávke tohoto piva si nič nepamätám. Plusy: nič. Mínusy: chudáci kvasnice.
Alster 13
Anglický ale. Sušené slivky, čerešne. Podľa mňa jediné pivo , ktoré stojí za čas strávený v MHD. Pekný britský ejl. Nie úplne bitter, nie úplne scotch, no má vôňu, má chuť, má ovocie a nemá vadu. Plné telo, šteklivý alkohol, príjemá kyslosť, jemná horkosť. Fakt príjemný britský ejl, ktorý sa približuje autentickým či tým z Hop Group Nitra.
Slafka z Liptoväru nebudem hodnotiť, to sem nepatrí a pil som ho len preto, že bol súčasťou ochutnávky, keďže ich domáci dry stout nebol k dispozícii .
A výsledok?
Celkovo slabý priemer, ale zase prečo nie. Račania majú kam ísť. Ja si však v Ružinove viem nájsť minimálne štyri podniky, kde strávim čas príjemnejšie a s lepším pivom, lepším jedlom a lepšou obsluhou.
Oplatí sa tráviť desiatky minút v MHD v očakávaní pivného alebo gastronomického zážitku?
Nie. U Ábela je priemerný pivovar lokálneho významu.
****
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
