by 
O vzniku piva existuje viacero teórií, ktoré odhadujú, že sa tak stalo pred približne osem až desať tisíc rokmi. Moja obľúbená teória tvrdí, že starovekí lovci a zberači žijúci v Mezopotámii zbierali cestou na lov divorastúce obilie, uchovávali ho v nádobách zakopaných v zemi a že raz do takejto nádoby napršalo. Zrno vyklíčilo, zapršalo viac, nádoba sa naplnila vodou a do uvoľnený ch cukrov sa pustili všadepoletujúce kvasinky. Niekto ten bublajúci roztok ochutnal a odvtedy už ľudstvo riešilo jediný problém – ako toho vyrobiť viac.
Za všetkým hľadaj pivo
S trochou nadsádzky môžeme tvrdiť, že ľudstvo sa začalo usádzať a pestovať obilie práve preto, že ho potrebovalo pre výrobu piva. Niektorí dokonca tvrdia, že písmo a matematika vznikli preto, aby bolo možné evidovať, kto koľko zrna vypestoval, kto má koľko pôdy a kto koľko vyrobil piva. Je to tak, pivo je palivom civilizácie.
V starobylom Babylone boli hlavnými výrobcami piva a chleba ženy. Chamurapiho zákonník priamo prikazuje hodiť do vody (rozumej utopiť) krčmárku (ženu), ktorá by neakceptovala platbu za pivo formou obilia, ale by prijala peniaze a hodnota obilia by bola vyššia, než hodnota piva. Egyptské pyramídy boli postavené námedznými robotníkmi, ktorí dostávali výplatu vo forme piva a dokonca existujú záznamy o tom, koľko piva stála pyramída v Gíze.
Egyptské pivo bolo veľmi výživné, zdravé a dokonca liečivé. Pivo, okrem písma a pyramíd, dalo ľudstvu množstvo ďalších vymožeností a vynálezov. Bolo tiež zdrojom obrovského bohatstva a vplyvu cirkvi. Tradične sa v stredoveku varilo pivo v kláštoroch a práve cirkev na pive zarábala. Je zrejmé, že ľudstvo by bez piva neprežilo stredovek.
Zdraviu prospešné
Kto by sa vtedy napil vody z rieky alebo znečistenej studne, privodil by si veľké zdravotné problémy alebo smrť. Výroba piva však zahŕňa var, ktorý zničí baktérie a kvasenie, ktoré spotrebuje všetok kyslík, čo choroboplodné zárodky potrebujú pre život. To z neho robí jeden z najbezpečnejších nápojov na svete. Jeho vysoký obsah vitamínov, minerálov a ostatných živín z neho robí aj plnohodnotnú potravinu.
Najviac však pivu dlží súčasná spoločnosť, nakoľko bez piva by sme nemali pasterizáciu, chladenie a pásovú výrobu. Luis Pasteur skúmal pivo, pretože ho zaujímalo, prečo sa kazí. Popri veľkých bunkách kvasiniek videl pod mikroskopom aj baktérie, a keď ich bolo veľa, pivo bolo pokazené. Táto úvaha viedla k jednoznačnému záveru – ak baktérie dokážu nakaziť pivo, asi môžu nakaziť aj človeka.
Od polovice devätnásteho storočia, kedy sa datuje nástup kryštáľovo čistých perlivých ležiakov, bolo chladenie extrémne dôležitou súčasťou výrobného postupu piva plzenského typu. Toto pivo prevalcovalo planétu, stalo sa najžiadanejším typom piva a tento jav pretrváva dodnes. Žiaľ chlad nebol taký dostupný ako dnes. Väčšinou sa používal ľad, ktorý sa v zime ťažil z riek a jazier a uchovával v ľadovniach. Keď prišlo leto, už sa variť nedalo. Našťastie dopyt zo strany pivovarského priemyslu bol obrovský a vďaka jeho investíciam do výskumu máme dnes priemyselné chladenie.
Likvidácia a rozkvet
Až do roku 1898 sa pivné fľaše ručne fúkali. Boli drahé a vyrábali ich deti. Stroj na výrobu fliaš, ktorý uviedol Michael Joseph Owens, však dokázal vyrobiť 240 fliaš za minútu, čím v podstate zlikvidoval potrebu detskej práce v tejto oblasti. Bola to prvá výrobná linka, roky pred Fordom. V súčasnosti majú pivovarské koncerny obrovský vplyv na svoje okolie.
Boli sme svedkami toho, ako dve nadnárodné korporácie skúpili slovenské pivovary, väčšinu z nich zatvorili a výrobu koncentrovali do Hurbanova a Veľkého Šariša. Zlikvidovali tým pivovarské školstvo, pretože popri zavretých pivovaroch sa rušili aj stredné školy. Zlikvidovali desiatky rokov výskumnej práce v šľachtiteľských staniciach, kde sa vyšľachtili skvelé odrody jačmeňa optimalizované pre slovenské podmienky. Tieto odrody totiž boli nahradené dovezenými odrodami, ktoré veľké koncerny nútia pestovateľov vysádzať, ak ich majú následne odkúpiť.
Na druhú stranu likvidácia pivnej rozmanitosti a nivelizácia chutí priemyselne vyrábaných pív umožnila nebývalý rozkvet malých pivovarov, ktoré sa vracajú k poctivej výrobe, prvotriednym surovinám, nekráteným postupom, experimentom, rôznym pivným štýlom a rozmanitosti chutí.
Tento text vznikol v máji 2016 pre slovenský foodblog projekt Foodcult. Ten sa medzičasom transformoval na niečo iné a texty z webu zmizli. Táto verzia je mierne upravená a aktualizovaná pre súčasnosť.
****
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
Snímka: Pixabay/ractapopulous
