by 
Niektoré vedecké publikácie tvrdia, že látky obsiahnuté v pive môžu pomôcť predchádzať niektorým druhom rakoviny, hovorí pre portál oPive.sk Martina Hestericová, mladá slovenská vedkyňa, ktorá aktuálne pôsobí na University of Basel.
Ste doktorandkou na univerzite vo Švajčiarsku. Ako ste sa tam vlastne dostali?
Ešte pred magisterskými štátnicami v Bratislave som sa rozhodla nájsť si PhD. pozíciu v zahraničí. Rozposlala som pár emailov, bola pozvaná na zopár pohovorov a tento v Bazileji vyšiel. Tešila som sa aj z toho, že ma vzali do nemecky hovoriacej krajiny, okrem angličtiny ma na strednej škole bavila aj nemčina. Teraz si ju môžem zlepšovať dennodenne na každom kroku.
Aktuálne sa venujete štúdiu enzýmov, prečo ste sa rozhodli práve pre takúto kombináciu?
Chémia a biochémia ma fascinovala odkedy si pamätám. Enzýmy samotné boli z celej biochémie pre mňa najzaujímavejšie, sú to predsa akési výdobytky evolúcie, vyvinuté v bunkách takmer k dokonalosti. Dokážu uskutočniť také reakcie, na aké si organickí chemici netrúfnu alebo musia na reakciu použiť extrémne podmienky, či sa už jedná o vysoký tlak, teplotu, alebo zložité a drahé katalyzátory. Navyše prácu s enzýmami som považovala za zaujímavú, človek sa pri nich tak trochu cíti ako v sci-fi filme. Na ich výrobu totiž musíte pozmeniť DNA baktérií, vypestovať z takto upravených baktérií kultúru a následne z nej ten enzým dostať. V našich laboratóriách z takýchto enzýmov ďalej pripravujeme tzv. umelé enzýmy a používame ich v rôznych chemických procesoch.
Nás zaujal článok o látkach, ktoré obsahuje pivo, ktorý ste publikovali na Denníku N. Ako sa ako odborník pozeráte na pivo?
Pivo vnímam ako veľmi chutný a relatívne zdravý nápoj, no iba ak sa konzumuje v rozumných a primeraných množstvách. Sama si ho rada dám, najmä v lete od smädu. Treba však prízvukovať pojem „rozumného“ a „primeraného“ množstva, ak to totiž s konzumáciou piva preženiete, negatíva prevýšia všetky pozitívne účinky.
Písali ste o vplyve piva na mozog. Môže vplývať pozitívne aj na ďalšie orgány?
Áno, môže. Napríklad obsah polyfenolov v pive pozitívne vplýva na kardiovaskulárny systém. Niektoré vedecké publikácie dokonca tvrdia, že môžu pomôcť predchádzať niektorým druhom rakoviny. Navyše, ako som už spomenula, obsah kremíka pomáha predchádzať osteoporóze kostí a vláknina napomáha zažívaniu. Všetky pozitívne účinky však stratíte, ak toho vypijete veľa. Dokonca už jedno pivo denne je vyslovene škodlivé.
Ktoré látky sú na pive najpozitívnejšie?
Pivo obsahuje pomerne veľa vitamínov skupiny B, ktoré sú dôležité pre správny metabolizmus našich buniek a udržiavajú zdravé naše nervy, teda aj správnu psychickú pohodu. Tiež obsahuje veľa kremíka, čím pomáha predchádzať osteoporóze. Ten tiež ochraňuje pred zvýšeným príjmom hliníka, čím pomáha predchádzať Alzheimerovej chorobe. Tiež obsahuje vlákninu dobrú pre zažívanie. A mnohé ďalšie prospešné látky.
Stretli ste sa pri štúdiu aj s nejakými zaujímavosťami ohľadom piva?
Ak si dobre pamätím, pivo patrí medzi jeden z vôbec najstarších nápojov sveta, myslím že sa začalo vyrábať už 10000 rokov pred našim letopočtom. Zaujímavé je tiež to, že chuť piva ovplyvňuje aj voda, z ktorej sa vyrába. Preto napríklad Martiner nechutí ako zvykol, odkedy sa nevyrába v Martine.
Môže veda posúvať výrobu piva?
Nedávno som natrafila aj na článok, podľa ktorého by sa dala vďaka magnetom znížiť výrobná cena piva. Magnety totiž vytvoria menšie kvapôčky chmeľového extraktu, ktorý má tak väčšiu reakčnú plochu a nie je ho treba pridať tak veľa. Tiež som o tom napísala do Denníka N.
Dáte si občas pivo?
Moja babka sa na mňa často zlostí so slovami, že správna dáma pivo nepije. Asi teda nebudem správna dáma, lebo si okrem dobrého vína doprajem aj pivo. A rada. Najradšej mám Krušovice 12°, ale odkedy pracujem v zahraničí, musela som sa uspokojiť s inými značkami. Teraz mi celkom chutí nemecký Bittburger a samozrejme írsky Guiness.
