Ako Slováci prestali piť pivo a trh poznačili na dlhé roky

Áno, slovenský gastrosektor zažíva kvôli pandémii nového koronavírusu ťažké časy. Dá sa povedať, že prevádzkovatelia, na tom neboli nikdy horšie. Pri pivovaroch to až tak neplatí. Dnes je už akosi zabudnutý rok 2003, ktorý môžeme pokojne označiť za hrobára slovenského pivovarníctva. S jeho následkami sa sektor spamätával aj celé desaťročie.

A dane pôjdu hore

O čo vtedy išlo? Najprv si priblížme dobu, v ktorej sa vtedy žilo. Rok 2002 si fanúšikovia športu zapamätajú ako ten, počas ktorého Slovensko získalo titul majstrov sveta v ľadovom hokeji. Možno aj oslava tohto úspechu sa podpísala pod to, že v krajine sa prepisovali historické tabuľky.

Na jedného obyvateľa Slovenska v tomto roku pripadalo 92 litrov vypitého piva. Išlo o druhé najlepšie číslo od roku 1991. Lepší „ťah“ mali slovenskí pivári len v roku 1994, kedy vypili ešte o jeden liter piva viac. Potom nasledovali roky poklesu, keď sa napríklad v roku 1998 vypilo „len“ 85 litrov piva na hlavu.

Aj z tohto pohľadu bol rok 2002 dôležitý, keď ukazoval, že do slovenských pivovarov sa oplatí investovať a tunajší trh má perspektívu ďalšieho rastu. Bol to však len záblesk dobrých časov. To, čo prišlo po tomto roku totiž pripomínalo čierne časy.

Už začiatkom roka 2003 vstúpil do platnosti nový zákon, ktorý zaviedol nový systém zdaňovania piva. Pivá s nižším alkoholom prestali byť výraznejšie zvýhodňované a zdaňovanie bolo priamo úmerné od obsahu tzv. pivných stupňov. Na 1° Plató a jeden hektoliter vychádzala daň na úrovni 30 slovenských korún pri veľkých pivovaroch, pri menších to bolo 23 korún.

V praxi došlo k tomu, že slabšie pivá boli zaťažené vyššou daňou, silnejšie nižšou. Išlo o krok, ktorý mal zosúladiť slovenskú legislatívu s tou európskou, keďže krajina sa pripravovala na vstup do Európskej únie.

A dajme si repete

Aj keď sa pivo zdanilo len mierne, už tak hlásili pivovary v prvom štvrťroku pokles predaja. Ak by sme skončili len pri tomto kroku, asi by pivovarníci zmeny prežili. V roku 2003 však došlo aj k druhému zvyšovaniu spotrebných sadzieb za pivo.

Vláda totiž znížila DPH z 23 na 20 percent a musela hľadať, ako túto dieru zaplátať. A vykompenzovať ju mali práve pivári. A treba povedať, že poriadne. Ukážme si to na príklade. Pred rokom 2003 platil pivovar za jeden hektoliter 10-stupňového piva v prepočte 7,63 eura, v druhej polovici roka (teda po dvoch zvýšeniach spotrebnej dane), to bolo už 16,60 eura. Spotrebne dane sa zvýšili o 117 percent pri desaťstupňovom a o 50 percent pri dvanásťstupňovom pive.

Zdroj: Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Český svaz pivovarů a sladoven

Ak by sme to všetko prepočítali na jeden polliter, spotrebiteľ si za fľašu piva mal priplatiť zhruba jednu korunu a 35 halierov. Poviete si zanedbateľné, ale bol to omyl. Spotreba piva na Slovensku začala dramaticky padať.

Kým v roku 2002 sa vypilo 92 litrov piva na obyvateľa, v roku 2003 to bolo 89 a o rok na to už len 82 litrov. V roku 2005 potom Štatistický úrad SR vypočítal, že v krajine sa vypilo len 80 litrov piva na hlavu, čo bolo najnižšie číslo od vedenia štatistík. Na čísla pred tým sa krajine už nikdy nepodarilo dostať. Napríklad za rok 2019 pripadalo na jedného obyvateľa 77,9 litra piva.

Jeden za druhým

Na pokles predaja museli reagovať aj pivovary. Z 12 veľkých producentov neprežilo sedem pivovarov. O svoje pivovary prišli v nasledujúcich rokoch mestá Bratislava, Trnava, Nitra, Poprad, Martin, Rimavská Sobota aj Topoľčany.

Na trhu vzrástla nervozita a zintenzívnil sa bojl o zákazníka. „Spotrebná daň vzrástla, ceny vzrástli a niektoré pivovary, ak chcú ostať na slovenskom trhu, predávajú úplne dumpingovo niektoré značky pív,“ vysvetľoval v roku 2004 pre Nový Čas Peter Bekeš, generálny riaditeľ pivovaru Tatran.

Koncerny Heineken a SABMiller (dnešný Plzeňský Prazdroj Slovensko) riešili poklesy optimalizáciou a koncentrovaním výroby na jedno miesto. Ďalšie pivovary ako spomínaný Tatran, Stein v Bratislave či Horden v Trnave nové pomery jednoducho neprežili.

Rok 2003 poznamenal sektor na nasledujúce desaťročie. Bolo by zaujímavé sledovať, ako by vyzeral sektor bez zásahu zhora. Či by zaniknuté pivovary prežili a či vyššie dane len neurýchlili čistku na trhu, ktorá bola nevyhnutná. Sú to však len špekulácie. Trh padol a trvalo dlhé roky, kým sa ako-tak povziechal.

Prečítajte si aj

České pivovary sa tešia. K rekordu im pomohli aj Slováci

Snímka: MiddleCap