V Bratislave nájdete desiatky podnikov. Niektoré sú kultové, iné menej. Niekde medzi tým sa nachádza Bastion Pub na Trnavskom Mýte. Pub na rušnej križovatke sa dlhé roky tešil s výsostného postavenia na dopravnej tepne. A bol vcelku obľúbený. Pomáhala tomu veľká kapacita, dobré jedlo a vľúdny personál. A čo pivo? To nikdy nepatrilo medzi hlavné lákadlá, aj keď čapovaný Hoegaarden ste nenašli hocikde. Každopádne v spoločnosti pív od Staropramenu svietil ako oáza na púšti. Všetko by možno bolo aj tak ideálne, keby neprišla konkurencia. A pomerne silná. Na jar 2014 otvorili oproti najväčšiu piváreň na Slovensku – Centrálnu Klubovňu. V Bastione to určite museli pocítiť. Do akej miery sa s týmto faktom popasovali, zistíme. Pub sme si vybrali na našu pivnú inšpekciu.
Je sobota večer a hodinky ukazujú osem hodín. Aj polemizujeme, či do Bastionu nejdeme zbytočne. Obavy, že si nebudeme mať kde sadnúť sa rýchlo rozplynú. V podniku je na terase obsadených asi šesť stolov. Sadáme si nabok a pozorujeme okolie. Okrem jedného stola je osadenstvo takmer čisto mužské. Ak by sme ho chceli zatriediť, jednalo by sa o poctivých štangastov.
Obsluha je rýchla. Hneď je pri nás a podáva nám pivnú kartu. Áno, ponuka piva je tak široká, že pre ňu vytvorili kartu. V ponuke je 14 pív. Pýtame sa, čo by nám odporúčali. Mladá obsluha dlho nerozmýšľa. „Určite vyskúšajte náš Kempelen,“ hovorí a ukazuje na kartu. Hráme to na neznalých a pýtame sa na pôvod piva. „Varí nám to pivovar v Rožňave. Volá sa Kaltenecker,“ reaguje pohotovo. Vonku je pomerne horúco a desiatka nám príde ako vhodné riešenie.
Už o pár sekúnd nám na stole pristane pivo Bastion Kempelen 10°. Priznáme sa, že na rozdiel od druhého piva (Bastion Blumenthal), sme tento kúsok ešte netestovali. Pivo malo zlatistú farbu s jemnou penou, ktorá si relatívne dlho držala konzistenciu. V sladovej vôni ste jemne zachytili ovocné odtiene. Keď sme sa napili, boli sme príjemne prekvapení. Na to, že išlo o slabšie pivo bola hutnosť chutí relatívne vysoká. Dominoval stred, v ktorom ste našli karamel aj ovocné záblesky. Koncovka bola horkastá. Kondícia piva bola dobrá. Určite sa nejednalo o výstavný kúsok, ale spoločník na letné posedenie je výborný.
Zatiaľ čo ochutnávame pivo, za nami zasahuje obsluha. Riešia hádku postaršieho pána s dámou. Vraj jej zobral peňaženku. Aj tento konflikt ukazuje, že mladšia veková kategória asi volí podnik oproti. Obsluha zasahuje a po chvíli je pokoj. To si už objednávame druhý testovaný kúsok. Na tabuli láka podnik na pivo Starosladovnícka 11%, ktoré varí pivovar Steiger. Práve tento kúsok totiž získal striebornú medailu na Pivnej korunke. Sme zvedaví. „Zatiaľ sa nám na ňu nikto nesťažoval,“ hovorí nepresvedčivo čašník. Pivo malo zlatistú farbu, ktorá bola číra ako Popradské pleso. Pena? Ako rýchlo prišla, tak rýchlo odišla. Vôňa bola cukríková a predznamenala aj chuť celého piva. To začínalo jemne a cez nevýrazný stred prešlo až k horkastému záveru. Rezkosť bola vysoká a tóny rozbité. Išlo o nevyvážené pivo, ktoré nám veľmi nezapasovalo.
Po tejto skúsenosti sme do Steigru už veľmi nechceli ísť. Aj napriek tomu sme po ňom siahli. Na pivnom lístku totiž bolo jediné pivo, ktoré sme ešte neochutnali. Má názov Hell a ide o 11-stupňové tmavé pivo. Svojho času ho pivovar úspešne vyvážal aj na Britské ostrovy. Odvtedy však ubehlo veľa času. Na pivnom lístku dokonca lákalo na lavínový efekt. Toho sme sa nakoniec nedočkali, keďže čašníkovi to nejako nevyšlo, za čo sa nám ospravedlňoval. Smutní sme z toho neboli. Pivo malo čierno-červenú farbu. Vo vôni ste zachytili kolový nápoj i cukríky. Prvý dúšok nás však prekvapil. Úvodné tóny boli hutné a vytvárali priamu cestu do stredu. V ňom ste zažili brutálnu sladkosť. Výraznú kombináciu karamelu, cukríkov a kávy. Na prekvapenie to až také zlé nebolo. Pivo sme v pohode dopili. Neurazilo a do istej miery bolo originálne.
Končíme. Daný večer sme už iné pivo neochutnali. Z našich predchádzajúcich skúsenosti však určite odporúčame pivo Blumenthal a Pernštejn Kvašňák. Zvyšok je zväčša produkcia Staropramenu. Náš pocit z podniku nebol prevratný. Dá sa povedať, že nás ničím nesklamal, ale ani výrazne neočaril. Podnik sa za posledné roky výrazne nezmenil a okrem rozšírenie pivnej ponuky mu chýbajú nejaké výraznejšie zmeny k lepšiemu.
Zhrnutie
Plusy
– Domáce pivo. Kvitujeme hlavne značky Kempelen a Blumenthal. V podstate len 2 zo 14 pív, ktoré môžeme zaradiť do kategórie remeselné pivo.
– Poloha. Podnik sa nachádza na dopravnej tepne a je v podstate v centre diania.
– Obsluha. Tá bola rýchla, milá a kompetentná. Nemali sme žiadnu výhradu.
Mínusy
– Vybavenie. Stoly a stoličky sú plastové, také lepšie balkónové. Možno by stálo za zváženie investovať do kvalitnejšieho sedenia.
– WC. Toalety boli čisté, ale ich vek bol badateľný.