„Kliatba prvého zákazníka“. Ako sme odchádzali z podniku s plačom

pivovar, Praha, Pivovarský Dům, pivo,

Na návštevu Prahy sa vždy tešíme. Najmä z pivovarníckeho  hľadiska má vždy čo ponúknuť. Obdivujeme hlavne to, že každá mestská časť má svoj pivovar a ak ho aj náhodou nemá, v ponuke je pestrý mix podnikov s tradičným aj menej tradičným pivom.

V centre Prahy

Aj preto pri našich návštevách často vyberáme podnik, ktorý je v lokalite, kam smerujú naše povinnosti. Tak tomu bolo aj koncom januára, keď sme si vybrali Pivovarský Dům. Pivovar otvorili ešte v roku 1998, keď spojil tradičnú kuchyňu s pomerne širokou ponukou piva. Na výčape totiž má pravidelne až osem druhov piva.

Podnik leží v centre Prahy, keď sa nachádza v pešej dostupnosti od stanice metra I.P. Pavlova. My sme sa rozhodli pivovar navštíviť v strede týždňa, keď sme doň zavítali tesne pred obedom. Trocha sme sa obávali, či v podniku nebude náhodou „nátresk“, ale naše obavy sa nenaplnili.

Aj keď v pivovare boli ľudia, voľných stolov bolo dosť. Samotný podnik je zariadený v tradičnom duchu, keď mu dominuje drevo. Aj na zariadení je vidieť, že podnik má čo-to za sebou, ale v tomto smere sme sa v pivovare cítili príjemne. Povedali by sme, že je to taká tradičná česká reštaurácia.

Povinný ležiak

Už pred príchodom sme vedeli, že našu recenziu začneme klasikou – ležiakom. Ten je u našich západných susedoch povinnou jazdou a varia ho tam takmer všetky pivovary.

Obsluha bola pri nás veľmi rýchlo. Tak sme si objednali pivo s označením Klasický český ležiak svetlý. V ponuke nebola označená stupňovitosť. Tento údaj sme nenašli ani na oficiálnej stránke podniku. Na to, že ide o špecializovaný podnik je táto absencia nemilým prekvapením.

Na stole nám pristálo pivo so svetložltou farbou, ktoré bolo ozdobené smotanovou, trvácnou penou. Vo vôni ste mohli rozoznať náznaky karamelu i obilia. Sladový základ piva bol stredne plný, podobne ako telo. To ponúklo kombináciu medu, karamelu, masielka i korenín. Koncovka bola príjemne horkastá.

Rezkosť bola v tomto prípade trocha vyššia, ale v norme. Pivo pôsobilo kostrbatejšie, surovejšie a chýbalo mu viac lahodnosti, zaoblenosti. Inak bolo piteľné a určite nikoho nemohlo uraziť. Za nás by to bolo sedem bodov.

Medzitým sme si objednali aj niečo na jedenie. Zvolili sme Uruguajský hovädzí steak so „sázeným vejcem“ a hranolkami. Išlo o ponuku v rámci obedového menu. V prepočte vyšla na päť eur. Za tú cenu nemohla nikoho uraziť.

Hovorili sme si fajn. Obstojné pivo, dobrá atmosféra, príjemný podnik. Vtedy sme však netušili, že to dobré sme mali už za sebou. Ako druhé pivo sme volili špeciál mesiaca. V tomto prípade to bolo pivo s označením ALE 11°, ktoré bolo podávané v pohári na pšenicu.

Pivo malo zlatistú, kalnú farbu zdobenú smotanovou trvácnou penou. Vôňa bola nevýrazná. Rozoznať sme mohli karamel, obilniny a náznakom aj grep. Sladový základ piva bol výrazný, telo kyslasté. Silné ríbezle, octové náznaky. Jednoducho kúsok, ktorý nemal byť na výčape.

Buď ho tam mali narazený dlho, alebo nás postihla kliatba prvého zákazníka. Aby sme to vysvetlili, takýmto pojmom interne nazývame podniky, ktoré nečistia trúbky. Prvý zákazník tak má smolu a do pohára dostane odstáte pivo.

Kým ležiaky sme v podniku načapované videli, pohár s našim ejlom nie. Aj z toho sme usudzovali, že až tak na odbyt asi nešiel. Pivo sme reklamovali. Aj sme sa pýtali, či ho majú narazené dlho, ale odpoveď bola záporná a vyhýbavá. Tak sme z toho múdrejší veruže neboli. Musíme pochváliť obsluhu, že nám toto pivo nezaúčtovala.

Podniku sme dali ešte jednu šancu, keď sme si objednali Klasický český ležiak tmavý. Aj pri tomto kúsku chýbala stupňovitosť. Čakali sme, že týmto pivom si napravíme dojem, ale nestalo sa tak.

Na stole nám pristálo pivo s čiernou farbou, ktoré bolo ozdobené smotanovou penou. Vo vôni ste zachytili kávu, kolu i pripečenú hrianku. Sladový základ bol výrazný, telo plné. Ponúklo kombináciu karamelu, kávy, čokolády a … kyslastých tónov. Kýslosť bola vtieravá a neprirodzená, keď kazila celý dojem Pivo sme nedopili.

A čo z toho?

Keď ochutnáte tri pivá a dve z nich sú skazené, nemáte dobrú náladu. Diskutovať či vysvetľovať si to s obsluhou nemalo zmysel. Môžeme len polemizovať, kde sa stala chyba. Či išlo o zlé skladovanie, dlhšie narazené pivo alebo zlú sanitáciu. Každopádne to bola asi najhoršia recenzia podniku, ktorú sme robili. A nepísala sa nám ľahko. Aj za týmto podnikom je kus práce, je škoda, že na konci musíme byť sklamaní.

A pritom Pivovarský Dům ako taký sa nám páčil. Mal svoju atmosféru, milú a rýchlu obsluhu aj punc niečoho miestneho. Bohužiaľ, pivo na tom nebolo dobre a to sme nechutnali aj ďalšie lákadlá v podobe Banánového či Kávového piva. Aj keď išlo o český podnik, obdobných prípadov je viac aj u nás. Otázne je, či to bežný konzument vie rozoznať…

Hodnotiť podnik podľa jednej návštevy je ťažké. Najmä, keď recenzia dopadla tak, ako dopadla. Bolo by zaujímavé hodnotiť pivo večer, resp. vo vychytenejších časoch. Nechceme tu teda robiť unáhlené závery. Možno s týmto podnikom máte lepšie skúsenosti a my sme boli v zlom čase, na zlom mieste.

2.5

Zhrnutie

Plusy
– Milá a rýchla obsluha. V tomto smere sme nemali výhrady.
– Ponuka piva. Na výčape bolo osem druhov piva. Vybrať si musel každý.
– Cenotvorba. Na to, že sme boli v centre mesta, boli ceny priaznivé.

Mínusy
– Kondícia piva. Z troch prípadov sme dostali „chytené“ pivo.
– Označenie piva. Takéto podniky by mali svoje pivá riadne označovať a v nápojovom lístku ich predstaviť.

 

Sending
Hodnotenie čitateľov
3.8 (5 hodnotenie)