Bokovka: Moderná piváreň s vysokohorskou prirážkou

Na našej pivnej inšpekcii sme neboli už dlhšiu dobu. Nejako nevyšlo. V poslednú májovú nedeľu sme si to však vynahradili. Zamierili sme do pivárne s názvom Bokovka. Podnik otvorili ešte vlani v bratislavskom Ružinove. Párkrát sme ho už navštívili a vždy sme boli spokojní. Príjemné prostredie, dobré jedlo. Nebolo čo vytknúť. Tentokrát nás do podniku zlákal „Týždeň lokálnych minipivovarov“. Ideálna príležitosť otestovať piváreň.

Bolo niečo pred pol šiestou večer a napriek tomu sme sa báli, či nájdeme nejaké voľné miesto. Obavy neboli na mieste. Stoly na terase síce boli takmer obsadené, vnútro zívalo prázdnotou. Čo nás zaujalo bola skupinka asi ôsmich čašníkov. Čakali na hostí a nudili sa. Sadli sme si za stôl a ihneď bol pri nás jeden z nich. Naša otázka, čo by ste nám odporúčali, nemohla chýbať. Začal rozoberať pivnú ponuku a odporúčal nám dvojicu pív. Hovoril fundovane, evidentne sa do piva vyznal a dokonca ho aj ochutnával (palec hore). Vybrali sme si kúsok z českého pivovaru Clock a jeden počin z domácej pivovarníckej scény. Pri pohľade na ceny nás však zamrazilo. Pán majiteľ si za štvorku špeciálu pýtal 2,99 eura. Nerobil rozdiely. Napríklad 11-tečku zo Stupavaru kúpite bežne za 1,50 eura, tu stála 0,4 litrová dvakrát toľko. V ponuke ste našli sedem špeciálov a všetky mali rovnakú cenovku. Načo sa namáhať. Ono človek by to aj prehltol, keby piváreň nebola umiestnená uprostred sídliska. Bohužiaľ, na Slovensku sa robí biznis takýmto spôsobom. Potom sa nemôžeme čudovať, že väčšina hostí pila Budvar. Aj preto sme sa rozhodli, že zostaneme len pri jednom testovacom kole.

Prvým na rane bol Twist IPA 14 z pivovaru Clock. Toto pivo nám poradil čašník. Clock si postupne buduje na Slovensku meno. Pivo malo hnedo-červenú farbu. Keď ste k nemu privoňali, cítili ste najmä grep. Celkovo bol sladový nábeh príjemný, ale dosť jemný. Stred naň nadväzoval. Zachytili ste v ňom jahody i spomínaný grep. Celkovo však pivo pôsobilo málo hutne a chuť len jemne prehrmela jazykom. Chmeľová koncovka bola pomerne výrazná. Celkovo pivo ubiehalo v jednom tóne, dosť nevýrazne.  Krátky zážitok. Piteľnosť však bola dobrá. Vedel by som si predstaviť, že by som si toto pivo zopakoval viackrát za sebou. Bolo ľahké, piteľné, ale k hodnoteniu „vynikajúce“ malo ďaleko.

Ďalším kúskom bolo pivo zo slovenskej produkcie. Podpísali sa pod neho hneď štyria autori – Hellstork, Unorthodox, Padre Craft Brews a Wywar. Dostalo názov Freemasons Belgian IPA 18°. Práve to bola jasná voľba pri pohľade na ponuku. Pivo malo červeno-hnedú farbu s hutnou penou. Pri ovoňaní ste zachytili jahody, černice, ale aj náznaky banánov i kvasníc. Už prvé dúšky boli postavené vysoko a stred naň nadväzoval. Práve v bruchu ste zachytili jahody aj jemné odtiene čokolády. Na môj vkus bolo dosť sladké. Inak bolo vystavané veľmi príjemne. Na rozdiel od predchádzajúceho kúsku tóny gradovali a v ústach ste zažívali malé predstavenie. Určite zážitok. Stavil by som sa, že ak by páni varili druhú várku, bola by ešte lepšia. Ale aj o tom je experimentovanie. Za pivo palec hore. Síce to nie je kúsok do teplých dní, ale príjemné spestrenie určite.

Do ďalšieho kola sme sa už nepúšťali. Za dobré pivo sme si ochotní priplatiť, ale máme svoje hranice. Toto už hraničilo so zdravým sedliackym rozumom. Podnik je pekný, prostredie čisté a obsluha fundovaná. Ale keď sa rozhodnú ísť takýmto smerom, nech si idú. My sa na tomto voze nepovezieme. Nakoniec, rovnaké pivo nájdete aj v centre mesta. A za oveľa lepšie ceny.

Snímky: Druhá fotka je z Facebooku Bokovky.