by 
Keď sa povie Salón piva, časť pivárov sa usmeje, časť zamračí. Dalo by sa hovoriť o tom, že tento pivný festival dokáže polarizovať a spájať zároveň. Tohtoročná jarná edícia ukázala lesk, ale aj biedu slovenského pivovarníctva. V čom a prečo?
Najprv boom…
Najprv sa vráťme do histórie. Keď sa v roku 2014 konal prvý Salón piva, bolo to niečo nové a dalo by sa hovoriť, že aj prevratné. Áno, remeselné pivo už bolo v ponuke nejakých podnikov, stále však nebolo dostatočne rozšírené. Salón piva spravil veľkú službu a vytvoril podujatie, ktoré ako prvé u nás dokázalo prezentovať pivnú pestrosť slovenských pivovarov.
Pamätáte si zloženie prvého ročníka? Ak nie, kliknite na tento článok. Prvý ročník a potom aj ďalšie vytvorili okolo podujatia akýsi kult. Ľudia sa tešili na festival a bolo to citeľné aj na návštevnosti.
Treba povedať aj to, že ponuka pivovarov bola bohatá a ľudová. Ochutnať pivo za jeden žetón (stál 50 centov) bolo jednoduché. V tom čase nikto neriešil ceny. Nebolo neobvyklé, že už v piatok o ôsmej niektoré úspešné pivovary hlásili: „vypredané“.
V mnohých ohľadoch to bolo win-win riešenie pre všetky strany. Spokojní mohli byť organizátori, pivovary aj návštevníci. Všetko klapalo, ako malo.
…potom zmena
Roky ubiehali a celé podujatie sa akosi posunulo. V Bratislave pribudli podniky, ktoré ponúkajú široký výber remeselného piva. Na Salóne sme pritom mohli pozorovať infláciu. Deco piva za jeden žetón? Skôr vzácna výnimka ako pravidlo.
Veľká časť pivovarov si vypočítala, že účasť na podujatí pre nich nie je finančne zaujímavá. Marketingovú otázku neriešili… a možno aj áno. Možno sa pýtali, či je pre nich výhodnejšie biť sa o pozornosť medzi ďalšími 50 pivovarmi a či pre nich nie je jednoduchšie vsadiť na menšie podujatie či akciu.
Fakt je ten, že pivná ponuka a nastavenie sa zmenilo. Zákazníci a pivári mohli mať pocit, že išlo o akciu, na ktorej chcú pivovary viac zarobiť, ako sa prezentovať. Konštatovanie, že „Salón piva je drahý“ doteraz používa skupina pivárov, ktorí podujatie obchádzajú.
Iná realita
Keď ste navštívili podujatie v stredu, mohli ste mať všelijaké pocity. Pivovarov aj návštevníkov bolo výrazne menej ako v minulosti. Akoby podujatie bolo tieňom prvých ročníkov. Chýbali mnohé stálice podujatia.
Ponuka piva však bola zaujímavá. Kto chcel, ten si svoje našiel. Našli ste pivá podpriemerné, priemerné aj nadpriemerné. V mnohých smeroch podujatie nastavilo zrkadlo slovenskému pivovarníctvu. Ukázalo jeho lesk (v podobe podarených pív) aj jeho biedu (pivá sa aj vylievali)…
Kde sa stala chyba a prečo podujatie ubralo na dôležitosti? Dôvodov môže byť mnoho. Na organizátoroch je vidno, že sa snažia, vymýšľajú a inovujú. Snažia sa posúvať podujatie tak, aby tu Salón bol o päť či desať rokov. Či naozaj bude, ukáže čas.
Fakt je ten, že takýto festival je aj odrazom nálad pivného priemyslu. Nálady v ňom nie sú najlepšie. Mnohí pivovarníci bojujú o prežitie, počítajú kde ušetriť a čo zefektívniť. Vydávať sa na akciu, kde dopredu musíte počítať s nákladmi a obávať sa toho, či dosiahnete aspoň nulu nedáva pre mnohých zmysel.
Ako ďalej?
Možno bude musieť festival prehodnotiť zameranie. Možno bude musieť zmeniť destináciu tak, aby vedel pivárov privítať aj počas víkendu. Možno by si malo jasne povedať, či sa chce zamerať na pospolitú verejnosť alebo „fajnšmekrov“.
Ak je odpoveď prvá skupina, tak potom je na mieste úvaha zmeniť celý koncept. Aj iné festivaly ukazujú, že bežní pivári sú nenároční a uspokoja sa aj s pivom načapovaným v plaste. Hlavne nech je ho veľa a má dobrú cenu.
Ak to má byť náročnejší pivár, potom staviť na pivá, ktoré na Slovensku nie sú. V takomto prípade by malo ponúknuť to najlepšie nielen z regiónu, ale z celého sveta. Jednoducho by na takomto podujatí nemohlo byť zlé pivo.
Uvidíme, ako bude festival pokračovať ďalej. Budeme držať palce. Takéto podujatie totiž pivná scéna na Slovensku potrebuje. Už len preto, že je miestom pre stretnutia a debaty, ktoré môžu posúvať celý segment vpred. A minimálne na tom by sa dalo a dá pekne stavať…
Loading ...Prečítajte si aj
