Pivo bolo výborné, ale na ostatných veciach musia v Martine popracovať

Po dlhom-predlhom čase vám prinášame recenziu slovenského podniku, resp. pivovaru. Prečo sme túto rubriku zo slovenského pohľadu zanedbávali? Malo to viacero dôvodov. Prišiel covid, podniky riešili problémy, ktoré neustali ani po odznení pandémie.

Podnikom sme chceli dať čas, nech sa nadýchnu. Nech ich „neskúšame“ v ťažkých časoch. Tie ešte neskončili, napriek tomu sme sa zhodli, že je čas obnoviť naše inšpekcie. Ešte v prvý aprílový deň sme sa rozhodli navštíviť pivovar Martins v Martine. Ten patrí z nášho pohľadu medzi podarených producentov piva. Verili sme, že to pivovar obháji aj pri našej inkognito návšteve.

Sme tu správne?

Aj keď sa poloha pivovaru Martins môže zdať na mape ako centrálna, je to len zlý dojem. Pivovar sa nachádza akoby opustený. V jeho okolí sú len obchody a pár domov. Nejde tak o polohu, ktorá by prioritne mala lákať lokálnych obyvateľov.

Pivovar na prvý pohľad vyzerá ako rodinný dom, ku ktorému je pristavená prístavba. Hneď pri odparkovaní auta nás prekvapila nezvyčajná značka, ktorá hovorila o zákaze parkovania pre zamestnancov pivovaru Martins.

Aj sme riešili, či takáto značka „obťažujúca“ návštevníkov bola nutná. Či by nebolo lepšie, keby si takéto oznamy nechal zamestnávateľ radšej pre zázemie podniku, resp. pivovaru.

Hneď po zaparkovaní sme sa totiž zľakli, či značka náhodou neobmedzuje aj nás. Nebolo by krajšie, keby tam bola značka, ktorá by vítala návštevníkov pivovaru? Fakt potrebuje návštevník vidieť ako prvú vec pri návšteve podniku hrozbu pokuty?

Vstupujeme do pivovaru a hneď sme prekvapení originálnym dizajnom a konšteláciou, ktorá navodzuje príjemnú atmosféru. V tomto prípade musíme majiteľov a dizajnérov podniku pochváliť. Určite jeden z najpríjemnejších pivovarov na Slovensku.

Vždy keď sa vyberieme na návštevu podniku, či už oficiálne, alebo „rekreačne“, na začiatku si odfotografujeme pivnú tabuľu. Vieme, že nápojové lístky nie sú aktuálne a chceme si vybrať bez toho, aby sme sa museli otravne pýtať či odskakovať k tabuli (fotku tabule nájdete nižšie).

Keď si veci plánujete

Už na začiatku si spravíme plán toho, čo ochutnáme, resp. otestujeme. V tomto prípade nás nad výčapom vítala kriedou popísaná tabuľa. Odfotografovali sme si ju a naplánovali plán posedenia. Že toto bol chybný krok, sme sa dozvedeli neskôr, ale nepredbiehajme.

Do Martinsu sme sa vybrali aj preto, že sme chceli ochutnať ich 520-dňové pivo. Že ho majú, avizoval aj plagát pri vstupe do pivovaru. Predpokladali sme, že toto 520-dňové pivo je dvanásťstupňové. Už pri stole sme si teda naplánovali, že najprv ochutnáme klasickú nefiltrovanú 12, po nej skúsime „archívnu verziu“, nasledovať bude IPL Gabčík a posedenie skončíme pri štrnástke.

Obsluha bola pri nás pomerne rýchlo. Keďže degustačné menu nemali, museli sme otestovať malé verzie týchto pív. Po pár minútach čakania nám na stole pristál nefiltrovaný Martins 12.  Pivo malo tmavožltú farbu, ktorú zdobila hutná smotanová pena, ktorá len pomaly padala. Vo vôni ste mohli zachytiť kombináciu sladu, karamelu aj chlebnatosti.

Pivo malo stredne výrazný sladový základ, rezkosť bola jemne nižšia. V chuti ste mohli identifikovať slad, karamel aj chlebnatosť. Doznievanie bolo sladové s korenistými tónmi. Za nás dobre zvládnutý a piteľný ležiak, ktorý by ste vedeli piť celý večer. Za nás spokojnosť a osmička. Testovanie sa teda začalo veľmi dobre.

To sme netušili, že sme v dané posedenie pili najsilnejšie pivo a ďalšie budú už len slabšie. Čo sa stalo? Čašníka sme sa opýtali, či je stále v ponuke ich 520-dňové pivo. Dostali sme kladnú odpoveď. Zostali sme však zarazení, že ide o desiatku a nie o dvanástku, ako sme predpokladali.

Prečo nás to prekvapilo? Nečakali sme, že niekto bude takto dlho nechávať ležať desiatku. Je obvyklé, že pivovary nechávajú zrieť pivá s vyššou stupňovitosťou. Čas potom môže odhaliť aj iné rozmery piva. Ale aby niekto nechal zrieť pivo s obsah alkoholu na úrovni 3,9 percenta sme nečakali. Čo už, tak sme si po dvanástke dali 520-dňovú desiatku.

Pivo malo svetlo-žltú farbu, keď bolo takmer číre. Pena bola šľahačkovitá s tvarom čapice. Vo vôni sme zachytili slad, korenisté aj plechové tóny (oxidácia). Sladový základ bol stredne výrazný, rezkosť ideálna. V chuti kombinácia sladu, medu a jemných plechových tónov. Horkosť bola stredne výrazná, doznievanie korenisté. Taká v pohode desiatka. Celkom neprekvapivo jej chýbalo iskrenie a sviežosť. Za nás sedmička.

Keď sa spoliehate na tabuľu

Na čašníka sme sa obrátili s prosbou, že by sme chceli ochutnať ich IPL-ko. Vyvalil na nás oči s tým, že zistí, či ho majú. Po malej chvíli sa vrátil s tým, že ho nemajú. Tak sa ho pýtame, či je v ponuka aspoň ich štrnástka. Opäť vyvalil oči a vrátil sa k výčapu, aby zistil, či ju majú. Vrátil sa opäť s negatívnou odpoveďou.

Tak sme sa dozvedeli, že tabuľa, na ktorej bola kriedou (!) napísaná ponuka piva nie je aktuálna. Musíme sa priznať, že toto sa nám stalo prvýkrát a to sme navštívili desiatky podnikov nielen na Slovensku. Podniky aj pivovary zväčša podobné tabule prepisujú a upravujú aj počas chodu. V Martinse sa na to „vyflákli“.

Tak sme sa čašníka opýtali, čo majú v ponuke. Opäť si to šiel overiť do zákulisia a zvestoval nám, že v ponuke sú dva druhy desiatky, filtrovaný a nefiltrovaný ležiak a 11° čierny ležiak. Náš plán pripravený na začiatku sa rozpadol.

Tak si objednávame klasickú desiatku. Keď k nám ju donesie na stôl čašník, overujeme si, či je vzadu technológia pivovaru. Zastaví sa a odpovie nepresvedčivo: „No mala by tam byť“. Po tejto odpovedi sa ho už radšej nepýtame nič.

Vieme, že obsluha je veľkým problémom podnikov. Ale aspoň základné veci by mohla obsluha ovládať. Pýtali sme sa jej len základné veci, nič špecifické. Možno bol v práci prvý deň, ale ani to ho neospravedlňuje.

Ale vráťme sa k pivo Martins 10°, ktoré nám pristálo na stole. Pivo malo zlatistú farbu a bolo číre. Smotanová pena bola zložená z mikrobubliniek a len pomaly padala. Vo vôni ste mohli rozoznať slad a jemné korenisté tóny.

V chuti ste mohli zachytiť kombináciu sladu, karamelu a jemne aj masielka. Horkosť bola stredne výrazná, doznievanie sladové s náznakmi korenín. Na obsah alkoholu išlo o iskrivé, piteľné a pekne vyskladané pivo. Za nás osmička a jedna z najlepších slovenských desiatok. Palec hore.

Bez zbytočných otázok objednávame záverečný 11-stupňový Čierny ležiak. Ten mal čierno-hnedú farbu, ktorá bola ozdobená smotanovou penou. Vo vôni ste mohli zachytiť karamel, toast aj čierne bobuľovité ovocie. Sladový základ bol nevýrazný, rezkosť jemne nižšia.

V chuti kombinácia kávy, čokolády, toastu, tmavej čokolády, ale aj náznakov černíc a čučoriedok. Horkosť bola výraznejšia, doznievanie suchšie s náznakmi ovocia aj čokolády. Určite podarený ležiak, ktorý nám evokoval Stout. Za nás osmička.

Zhrnutie

Ako to celé zhrnúť. Pri návšteve slovenských pivovarov sa zväčša stretávame s tým, že pivo potrebuje vylepšiť a ostatné veci sú na obstojnej úrovni. Tu to bolo celkom naopak. Pivo bolo ukážkové. Na slovenské pomery nadpriemerné a podarené. Až na ten experiment s 520-dňovým ležaním desiatky. Nabudúce môžeme odporúčať urobiť takýto experiment so silenejším kúskom, kde by čas posunul pivo niekam inam. Prípadne skúsiť napríklad barikovanie.

A teraz k ostatným veciam. Podnik je zariadený príjemne, majiteľom sa podarilo vytvoriť útulný lokál, ktorý má atmosféru a špecifický charakter. Za to pochvala. Chváliť však nemôžeme veci, ktoré sa dajú vyriešiť za pár minút.

Tabuľa nad výčapom by mala byť aktualizovaná vždy, keď sa na výčape vymení pivo. Obsluha by mala byť „nabrífovaná“, čo je na výčape. Základné veci by mala ovládať, najmä vtedy, keď ide o pivovar. Tieto veci zbytočne  zhadzujú celý projekt, ktorý je z nášho pohľadu sympatický. Dokazovali to aj návštevy podniku, kde prichádzali domáci na Papučové pivo, rozumej čapovanie piva do litrovej PET fľaše.

Ak by sme to všetko zrátali, návšteva v martinskom pivovare sa určite oplatí a môžeme ju odporúčať. Veci, ku ktorým sme mali výhrady, sa dajú zmeniť za pár minút a možno pri vašej návšteve už budú vyriešené.