Niekedy stačí málo a sled životných udalostí môže nabrať nečakaný spád. Svoje by o tom vedela rozprávať Lívia Lenčéšová. Ak by ste sa jej pred piatimi rokmi opýtali, či má rada pivo, odpoveď by bola jasná – nie. Paradoxne, všetko sa to zmenilo v priebehu jediného dňa. Dňa, ktorý rozhodol o tom, že sa dnes pivom živí. „Pivo mi najprv vôbec nechutilo, až počas výletu v Košiciach pred štyrmi rokmi som ochutnala prvýkrát remeselné pivo, konkrétne to bolo pšeničné a veľmi rýchlo som začala remeselné pivo vyhľadávať,“ hovorí s úsmevom Lívia, ktorá robí „pani sládkovú“ v pivovaroch Minipivovar Richtár Jakub a Jama Craft Brewery.
Na začiatku bolo najprv očarenie, neskôr snívanie. Lívia si totiž zaumienila, že by pivo mohla v budúcnosti aj variť. Kým niekomu sa sen nesplní vôbec, jej sa to podarilo veľmi rýchlo. Dopomohla k tomu z časti aj sama, zamestnala sa totiž ako čašníčka v Minipivovare Richtár Jakub. Dôvod? Chcela byť čo najbližšie remeselnému pivu. „O varení piva som len snívala, zrealizovať tento sen mi úplne nečakane pomohol Janko Tribulík, ktorý mi sám navrhol či by som nechcela variť pivo popri práci čašníčky v Minipivovare Richtár Jakub,“ vysvetľuje Lívia.
Práve majiteľovi známeho pivovaru vďačí za to, že sa dnes venuje vareniu piva. „Nebyť Janka, ktovie či by som sa dostala aspoň k domovaričstvu. Takže som začala variť netradične, hneď vo veľkom,“ približuje. Kým veľká časť pivovarníkov sa učí metódou pokus/omyl, v prípade Lívie to bolo o čosi jednoduchšie. „Moje prvé várky boli za výraznej pomoci Janka, takže som nemala veľkú šancu niečo pokaziť,“ smeje sa.
Dnes nevarí len v kultovom bratislavskom minipvovare. „Po roku som sa stretla s Maťom Lučkom z Jamy a medzi rečou spomenul, že by potreboval niekoho na varenie, tak som sa ponúkla ja a on mi tiež, našťastie, šancu dal,“ opisuje cestu do ďalšieho pivovaru. Druhý úväzok mal pre ňu jednu veľkú výhodu. „Vďaka tomu sa už môžem živiť len varením, čo ma baví najviac,“ konštatuje.
Aj keď na Slovensku nájdete aj iné pivovarníčky, stále sú do istej miery raritou. „Väčšina ľudí to obdivuje, samozrejme najmä muži,“ priznáva Lívia a dodáva, že otázky často smerujú k tomu, či takú prácu dokáže robiť aj žena. „Okrem zdvíhania bedničiek s mlátom však zvládam všetko,“ presviedča. Zaujímalo nás aj to, či sa v brandži nestretla s odsudzovaním. „To vôbec nie, aspoň som sa o tom nikdy nedozvedela. Skôr naopak, keď varím s inými pivovarníkmi, sami mi ponúkajú pomoc, sú to gentlemani,“ nedopustí .
Naopak, kolegom z odvetvia vďačí za veľa. A kto jej najviac pomohol? „Jednoznačne Janko Tribulík, ten mal so mnou trpezlivosť a naučil ma veľa o varení piva, najmä základnú a nie ľahkú vec – uvariť dobrý ležiak. Neviem či by mi niekto iný dal takú šancu,“ ďakuje na diaľku. Nezabúda však ani na iných. „Variť iné pivné štýly ma zase naučil a stále učí Maťo Lučko z pivovaru Jama, veľa nových informácií o varení mám tiež vďaka Mirovi Bandžuchovi (Behind the Hills) a určite mi pribúdajú skúsenosti zo spolupráce s chalanmi z Hellstorku, či Unorthodox. Veľkou oporou mi je Luboš Kružic z pivovaru Stupavar, ktorý mi poradí, pomôže a diskutuje so mnou o varení,“ spomína dôležitých ľudí Lívia.
A čo vlastný pivovar? „Vidím aké je náročné mať vlastný pivovar, ak ho už niekto vlastní, má toľko starostí, že sa nestíha venovať vareniu, a to by som nechcela,“ hodnotí pivovarníčka a jedným dychom dodáva, že človek by nemal nikdy hovoriť nikdy.
Aj Líviu teší to, že na Slovensku pribúdajú stále nové a nové pivovary. „Už sa teším na čas, kedy si v každom meste budem môcť vychutnať dobré remeselné pivo. Zlý pocit mám len z tých, ktorí otvárajú pivovar len s vidinou zisku, no dúfam, že stále bude prevaha skutočných pivných nadšencov,“ uzatvára rozprávanie Lívia Lenčéšová, ktorej pivá môžete ochutnať pod značkami Richtár Jakub či Jama Craft Brewery.
Snímky: David Veres/ veres.sk