by Keď sa povie Salón Piva, fanúšikom remeselného piva netreba hovoriť viac. Podujatie si od roku 2014, kedy si zapísalo prvú edíciu, získalo tisícky fanúšikov. Nebolo to nič prekvapivé. Festival remeselného piva v našich končinách chýbal a organizátori Salónu Piva to odhadli dobre. Práve s nimi sme sa porozprávali o začiatkoch, aktuálnej situácií, ale aj plánoch do budúcnosti. O tom všetkom sa pre portál oPive.sk rozrozprávali Miloš Kováč a Ivan Čižmárik.
Pred mesiacom ste so Salónom Piva „expandovali“ do Nitry, keď ste boli súčasťou výstavy Agrokomplex. S akými pocitmi ste sa vrátili?
I: Bolo to zaujímavé. Už prvý zákazník naznačil, akým smerom sa v Nitre budeme uberať. Pýtal si od nás pivo. Keď som zisťoval, aké by malo byť, chcel len „klasické pivo“. Aj Nitra nám ukázala, že 95 percent ľudí nerozoznáva pivné štýly. Pre nich je pivo jednoducho pivo. A to nehovoríme o otázkach, prečo nečapujeme do plastových pohárov.
Vrátite sa do Nitry aj budúci rok?
I: Pravdepodobne áno. Ale koncept musíme určite zmeniť.
M: My sme už na začiatku vedeli do čoho ideme. Chceli sme Salón situovať na okraji, s dlhšími otváracími hodinami, aby sme naplno využili potenciál podujatia. Nakoniec sme sa dohodli na niečom inom. Po podujatí sme sa však s vystavovateľmi porozprávali a mnohé veci vydiskutovali.
I: Treba povedať, že vzdelávaciu funkciu sme si na 300 percent naplnili. Veľa ľuďom nehovorilo nič nefiltrované, nepasterizované či vrchne kvasené pivo. V tomto smere sme v Nitre robili pivovarskú osvetu. Treba to brať aj z toho pohľadu, že na Agrokomplex prichádzala iná vzorka zákazníkov. Chodili celé rodiny s deťmi, ktorým remeselné pivo nehovorilo nič.
M: Na strane druhej, tí ktorí poznali remeselné pivo, boli nadšení. Ale učíme sa aj my. Budúci rok by sme prišli s inou koncepciou.
Vráťme sa však na úplný začiatok. Prvú edíciu Salónu Piva ste usporiadali na jeseň 2014. Kto s týmto nápadom prišiel?
I: Bol to spoločný nápad. Navštívili sme pár festivalov v zahraničí a zistili sme, že na Slovensku nič podobné neexistuje. Domáce remeselné pivovary nemali žiadnu platformu, kde by mohli spoločne predstaviť svoje pivá. Aj keď tu treba povedať, že až tak veľa ich ešte nebolo. V čase keď sme pripravovali prvý Salón ich bolo asi 20.
M: Išli sme do neistoty, boli sme však myšlienkou nadšení. Nebolo to vôbec ľahké, keďže sme museli každému vysvetľovať kto sme a čo chceme robiť. Našou nevýhodou bolo to, že sme boli absolútne „no name.“ Chvíľu sme dokonca bojovali aj s tým, že nás považovali za agentov Heinekenu.
I: Oslovili sme viacerých ľudí. Pomohol nám Ľubomír Vančo z Banskobystrického pivovaru a najmä Ladislav Kovács z Kalteneckeru. Práve on bol ochotný s nami najviac diskutovať a veľmi nám pomohol. Ešte musím spomenúť prezidenta Českomoravského zväzu minipivovarov Jana Šuráňa.
M: Pomohlo nám nadšenie. Jednoducho sme chodili po pivovaroch a presviedčali ľudí.
Na prvej edícií sa zúčastnili aj veľké pivovary.
I: Oslovili sme aj veľké pivovary. Tie sa chceli zviesť na vlne malých pivovarov, ale po prvom ročníku pochopili, že to nie je ich cesta.
M: Ich stánky zívali prázdnotou. Tu treba spomenúť to, že sme nereflektovali na všetky ich požiadavky. Jednoducho sme nemohli splniť všetko, čo chceli.
I: Museli pochopiť, že to nie je ich festival, ale festival remeselných pivovarov.
Neboli ste po prvej edícií Salónu v mínuse?
I: Tak ako boli spokojné s účasťou pivovary, tak sme boli aj my. Stratoví sme neboli.
M: Urobili sme si plán a ten sme naplnili na 95 percent.
Už v stredu sa v Bratislave uskutoční ďalšia edícia Salónu. Organizuje sa vám už ľahšie?
I: Ľahšie to určite nie je.
M: Je to stále zložitejšie. Pivovarov je stále viac, akási selekcia je stále problematickejšia.
Nábor ste museli vymeniť za selekciu?
I: Nikdy sme nerobili nábor, pivovary sme priamo oslovovali. Paradoxne, najväčší problém je s tými pivovarmi, ktorým sa darí. Sú to často firmy o dvoch – troch ľuďoch. Oni nemajú potrebu riešiť festival, keďže majú dosť starostí s chodom pivovaru. Musíme ich často oslovovať, bombardovať otázkami. Pred podujatím chceme návštevníkom ponúknuť kompletné informácie v katalógu či na stránke a získavať informácie od účastníkov je neraz veľmi komplikované a prácne.
Čiže sa vám pivovary nehlásia samé.
I: Nie. Musíme s nimi neustále komunikovať. Tu si treba uvedomiť, že podujatie zmenilo svoj charakter. Kým na začiatku nás navštevovali len pivní nadšenci, teraz chodia na Salón Piva aj prevádzkovatelia hotelov, podnikov a pubov. Na podujatí sa reálne dohadujú aj obchody.
M: Rozmach je veľký. Po celom Slovensku vznikajú nové podniky a Salón Piva prispel k propagácií remeselného piva.
I: Možno by sme mali trochu neskromne povedať, že Salón Piva začal pivnú revolúciu.
M: Určite sme ju urýchlili. Malé pivovary nemajú vzťah k marketingu a prezentácií.
I: Tu vidíme rozdiel medzi slovenskými a českými pivovarmi. Tie sa k nám hlásia samé a musíme pri nich robiť selekciu. Chceme totiž na Salóne udržať pivnú rozmanitosť, aby to nebolo monotónne. Nechcem aby bolo prvé poschodie vyskladané z ležiakov a druhé zo štýlu IPA.
Museli ste nejaké pivovary aj odmietnuť?
I: Áno, museli. Týkalo sa to hlavne českých pivovarov. Pri slovenských sa nám to nestalo.
M: Ale môže to prísť. Niekoľko prihlášok sme dostali po uzávierke a niektorým budeme musieť povedať nie, pretože už pre ne nemáme priestor. Aj keď by boli zaujímavé a priniesli by rozmanitosť.
Keď sme pri rozmanitosti, s akými novinkami prichádzate pred bratislavskou edíciou podujatia?
I: Na podujatí budú mať premiéru viaceré nové pivovary. Môže spomenúť napríklad dUb Brewing Company, Pivovar Hops či Pivovar Shenk. Nové značky zo Slovinska chce predstaviť Beervana, Mikkller bude mať samostatný stánok, kde predstaví 12 rôznych druhov piva.
M: Pivovary sme oslovili s tým, aby na Salón pripravili niečo nové. Nabádali sme ich, aby skúsili navariť Fruit Beer. Podľa predbežných informácií by osem až deväť malo predstaviť práve tento pivný štýl.
I: Stále hľadáme niečo nové, čím by sme sa odlíšili. Práve špeciály navarané na konkrétne podujatie môžu prilákať viac fanúšikov. Ale aj tu musíme ľudí presviedčať, aby sa nebáli experimentovať. Má to zmysel, už len preto, že ľudí naučíme nové pivné štýly. A aj pre pivovary je to výhodné. Žiarivým príkladom je Peťo Holčík z Hellstorku. Ten cestuje po svete a skúša nové pivá. Príde domov a pokúša sa ich navariť. A výsledok? Nové pivo sa mu na Salóne vypredá ako prvé.
M: Niektoré pivovary na Slovensku rozširujú výrobu a kupujú nové varne. Tie staré si však nechávajú, lebo chcú zachovať výrobu špeciálov v menších várkach.
Keď Salón piva začínal, nemal konkurenciu. Pivných festivalov však pribúda závratným tempom. Nebojíte sa, že stratíte svoje postavenie?
M: Vždy nám to môže ukrojiť návštevnosť. My však máme radi remeselné pivo a je super, že vzniká niečo nové. Strach z nejakej konkurencie však nemáme. Náš koncept je nastavený trocha inak ako pri iných podujatiach.
Aké máte plány do budúcna?
I: Máme veľké plány (úsmev).
Podobne záhadne odpovedal aj Michal Pápeš. Ten si robí sládkovský kurz. Neuvažovali ste nad podobnou cestou?
M: Tiež som sa na to chcel prihlásiť, ale časovo mi to nevyšlo. Možno sa na kurz prihlásim nabudúce. Nakoniec, obaja sme chemici a k procesu výroby piva máme blízko. Uvažovali sme nad tým a stále uvažujeme.
Čiže vás láka aj vlastný pivovar?
I: Je to veľká investícia. Ale to nie je len o pive. Treba tomu venovať veľa času a ten nemáme.
Situácia na slovenskom pivnom trhu sa turbulentne mení. Ako sa na to pozeráte, že takmer každý druhý týždeň pribúda podnik, ktorý čapuje remeselné pivo či nový pivovar?
I: To bol náš cieľ. Dal sa očakávať veľký boom a ten aj prišiel. Pre fanúšikov dobrého piva je to dobrá správa.
M: Tešíme sa hlavne novým pivným štýlom. Veľa ľudí prichádza na to, že pivo môže chutiť napríklad ako káva. Ortodoxní to nemusia akceptovať, ale mnohých to môže prilákať k pivu.
Medzi malými pivovarníkmi sa začína veľa diskutovať aj o vzťahu medzi minipivovarmi a veľkými hráčmi.
I: Veľký problém vidím hlavne v legislatíve, ktorá vôbec nereflektuje na to, že na trhu sa toho veľa zmenilo. V Česku je niekoľko kategórií delenia pivovarov, u nás to chýba. Ako keby sa niekto bál. Dejú sa pritom také veci, že jeden deň otvorí podnik, ktorý čapuje remeselné pivo a na druhý deň má hneď kontrolu.
M: Malí hráči nikdy neohrozia pivných gigantov. Oni sa boja ničoho. Napríklad my sa od nich nedištancujeme.
I: Pokiaľ prídu so zaujímavým pivo, ktoré sa bude parametrami blížiť ku Craft Beer, pozveme ich na Salón.
V čom vnímate najväčšie zmeny v správaní malých pivovarov oproti začiatkom Salónu Piva?
M: V čoraz väčšej miere sa nezaoberajú len pivom, ale aj všetkým okolo. Už sa začínajú venovať aj veciam ako je imidž a prezentácia.
I: Keď sme usporiadali prvý Salón Piva, vyzeralo to ako na svadbe. Všetky stánky boli úplne rovnaké. Ale taký bol náš zámer. Postupne sa to však zmenilo a prispeli sme k tomu aj my, keď sme si vyrobili špeciálny drevený stánok. Vtedy mnohí pochopili, že záujem záleží aj od detailov.
M: Teraz nás stánkami iné pivovary predbiehajú. Ale stále sa nájdu také pivovary, ktoré si myslia, že pozícia stánku na Salóne Piva rozhoduje. Tu musím opäť spomenúť Hellstork, ktorý sa rozhodol, že sa presunie v Starej tržnici na prvé poschodie. Chce ukázať, že pozícia je úplne nepodstatná, dôležité je to, čo ponúknete.
