Slovenský hudobník z Modusu vytvoril v Česku kultový pivovar

V osemdesiatych rokoch bol na slovenskej hudobnej scéne pojmom. Nebolo sa čomu čudovať. Gitarista skupín ako Profily, Modus či Collegium Musicum Karel Witz spolupracoval v tom čase s tým najlepším čo u nás bolo. Či s Jankom Lehotským, Marikou Gombitovou alebo Petrom Nagyom. Rodený Čech prežil na Slovensku dve desaťročia. Aj preto dnes o sebe hrdo hovorí ako o „slovenskom hudobníkovi.“

Stále aj Slovák

Aj na naše otázky odpovedal v slovenčine.  Dnes už hudobná legenda však v susedných Čechách s hudbou nemá veľa spoločného. Karel Witz sa totiž vypracoval medzi uznávané pivárske veličiny. Svoj „Mešťanský pivovar v Poličce“ totiž dokázal veľkými písmenami zapísať na českú pivnú mapu. Dnes napríklad pivovar vyhlásil moratórium na uzatváranie nových zmlúv. Výroba ide naplno, o pivo je mimoriadny záujem. Ale nepredbiehajme. Vráťme sa v čase o 24 rokov dozadu, keď sa začína písať pivárska kapitola Kar(o)la Witza.

Skupina Modus. Zľava doprava: Miro Žbirka, Janko Lehotský, Štefan Havaši, Marika Gombitová , Karel Witz a Miroslav Jevčák.
Skupina Modus. Zľava doprava: Miro Žbirka, Janko Lehotský, Štefan Havaši, Marika Gombitová , Karel Witz a Miroslav Jevčák.

 

Krátko po revolúcií pôsobí hudobník v Košiciach. Jeho hudobná kariéra pomaly stagnuje a on sa zamestnáva ako vedúci odboru kultúry mesta Košice. Z bežného životného rytmu ho vyvádzajú až spoločenské zmeny, ktoré naštartovala revolúcia. „Po tom, čo boli v roku 1991 schválené zákony o reštitúcii, som sa zo Slovenska po 20 rokoch vrátil do mesta Polička vo východných Čechách,“ začína rozprávanie pre portál oPive.sk Karel Witz.

Polička bolo malé, asi 8,5-tisícové mesto, z ktorého pochádzali Karolovi rodičia. „Môj otec mi raz ako chlapcovi ukázal na dom v Poličke, v ktorom vraj kedysi bývali Witzovci. Nakoľko vtedy boli prístupné archívy, do ktorých dnes už zase nikto nemôže nazrieť, prežil som s dokumentmi  zaznamenané osudy svojej rodiny od roku 1850,“ spomína na hodiny bádania Karel Witz. V nich okrem iného našiel aj to, že rodine patrila časť Právovárečného pivovaru v Poličke.

Dlhá cesta za pivovarom

A tak s ďalšou skupinou požiadali o vrátenie pivovaru, ktorý bol v roku 1948 rodinám znárodnený. „Okresný súd Svitavy nám roku 1993 vyhovel. Snáď pre nepatrnosť. V roku 1994 bol totiž iný súd ohľadom vydania Plzeňského Prazdroja. Čo bolo oveľa významnejšie, potom už súdy na vydávanie pivovarov vyhlásili moratórium. Možno pre pracnosť. Jednalo sa však o politické dôvody,“ rozmýšľa nahlas bývalý hudobník.

Prvého mája 1994 sa tak na pivnú mapu vracia pôvodný názov Měšťanský pivovar v Poličce. Pre Karla sa začala písať cesta pivovarníka. Začiatky pritom neboli vôbec ľahké. „Prvé tri roky bolo pre mňa ťažké sa adaptovať v Čechách, kde som sa narodil. Záplavu potrebných dokumentov a ich vyplňovanie som takmer nevnímal. Pre bývalého slovenského hudobníka to bola úplne nová vec,“ približuje prvé roky. Sám poukazuje na to, že v tomto období preňho neexistovala pracovná doba.

„Bol som zvyknutý na nočnú prácu. Niekedy som si pripomínal život a spôsoby hudobníka,“ hovorí s úsmevom Karel. Riešil množstvo problémov a asi najzásadnejší bol ten, ktorý sa dotýkal kvality piva. Prvé opatrenia boli na tú dobu prelomové. V Poličke napríklad zaviedli non-stop predaj piva. A ten funguje dodnes. Ak máte chuť na pivo o pol tretej ráno, jednoducho navštívite pivovar a pivo vám vydá SBS-ka. Všetky opatrenia smerovali k tomu, aby zákazníci získali naspäť dôveru.

525pivov

Spočiatku krívali aj hospodárske výsledky.  „Vtedajšieho vedúceho výroby som prepustil po roku a pol. Hneď som si uvedomil, že nemôžem nikomu nechať práva na slobodné hospodárenie a nekontrolovať faktúry, ktoré nám do pivovaru prídu,“ približuje. Objednávky sladu a chmeľu zabezpečuje dlhé roky sám na rok dopredu. Aj tieto opatrenia dopomohli k tomu, že pivovar z roka na rok rástol. Kým na začiatku produkoval 42-tisíc hektolitrov piva ročne, v roku 2013 to už bolo takmer 102-tisíc hektolitrov.

V pláne rozšírenie

Pivovar v Poličke tak dosiahol maximálnu kapacitu. „V súčasnosti sme vyhlásili moratórium na nové odberateľské zmluvy,“ prezrádza majiteľ a dodáva, že aj z tohto dôvodu pivo neexportujú. „Varíme štyri základné druhy „českého piva“ a trikrát v roku na Veľkú noc, Sv. Václava a Vianoce aj svetlý František Bittner a tmavú Elišku špeciál s extraktom pôvodnej mladiny na úrovni 13,5 percenta,“ vymenúva špeciálnu ponuku. Karel zastáva názor, že práve malý pivovar môže robiť kvalitné a poctivejšie pivo.

Aj preto sa na východe Čiech zamerali na nepasterizované pivo aj na úkor spotreby. „Každého odberateľa upozorňujem, že naše pivo je určené k okamžitej spotrebe a sme pripravení rešpektovať menšie zásoby a dodávku sudového či fľaškového piva jedenkrát týždenne,“ hovorí o základnom princípe Witz. Ten na rozdiel od iných pivovarov predáva sudové aj fľaškové pivo za rovnakú cenu.

Polička 3

To, že sa Karel vydal pivnou cestou nikdy neľutoval. Dnes časť kompetencií prenecháva svojej dcére. Ďalšie deti sú tiež vo vedení podniku.  V pivovare je však Karel každý deň. Vykonáva funkciu štatutárneho riaditeľa a plánuje ďalšie zveľaďovanie pivovaru. „V období najbližších desiatich rokov chceme vystavať novú varňu, ležiacky sklad s nerezovými tankami. „Želáme si rozšíriť našu kapacitu asi o 50-tisíc hektolitrov,“ prezrádza riaditeľ a vymenúva ďalšie stavebné úpravy, ktoré čakajú jeho „pivovárek“. Nezabúda pritom zdôrazniť, že nikdy nepotrebovali cudzie zdroje ani bankové úvery.

Jedným očkom na Slovensku

Karel jedným očkom pozerá aj po slovenských pivách. „ V meste Tábor sa každoročne vo februári koná súťaž „Pivná pečať“. Sú tu prihlásené  aj odvážne slovenské pivovary. Pokiaľ umiestnia na prvých troch miestach, vlani to bola tuším Banská Bystrica, ide sa o špičkové piva,“ uznáva bývalý hudobník, ktorý je však u našich susedov zapísaný ako pivovarník. Ten už hráva len občas. Koncom minulého roka sa napríklad vrátil do Košíc, kde si zahral aj so svojim synom.  Karel nič neľutuje a je jeden z mála ľudí v Československu, ktorý sa dokázal presadiť v dvoch rôznych odvetviach.

Článok bol aktualizovaný