Petrov pivný týždeň: Tajomstvo dobrého pivovaru

Pôvodne som mal v pláne ísť niekam inam. Reku nech nechodím stále na tie isté miesta, aj keď si dávam záležať na tom, aby som ochutnával rôzne nové pivá. Dopadlo to samozrejme inak. Pozrel som si cestou plejádu prázdnych prazdrojových a bažantových podnikov, obišiel hlúčik hladošov pri Minerve a keď mi nad hlavou zaviala vlajka Stupavaru bolo cez okno vidieť, že si neposedím. Každé voľné miesto je využité ako pultík, kde sa dá položiť pivo a každé miesto je aj obsadené. Dobré hospody by mali byť nafukovacie.

Dnes teda o v súčasnosti najlepšom slovenskom pivovare. Čo robí pivovar skvelým? Podľa mňa remeselná zručnosť, chuť pív, konzistencia a rozmanitosť. To, ako sa dokáže vysporiadať s výzvami, ktoré si sám dáva. Stupavar je v tomto výnimočný. Mnoho pivovarov robí rôzne pivá, no ich várky sú buď výrazne menšie, alebo sú výsledky rozpačité, alebo sa časom jednoducho zhoršia.

Jedenástečka je tradične lahodné pivo. Pevná krémová pena, plné telo, príjemná horkosť, oriešková dochuť a jemnučko diacetyl. Prudko pitelné pivo o ktorom by ste ani nepovedali, že je varené infúziou. Vďaka technológií výroby zahŕňajúcej niečo ako sladinové korýtko, v ktorom sladina pred chmelovarom oxiduje, je aj farba aj chuť plnšia, než by sa zdalo. Okrem toho, že je bez vád je aj zaujímavé.

Ja sa stále neviem rozhodnúť, ktoré z týchto dvoch stabilných pív je lepšie. Pripomína mi to moje pravidelné návštevy U Medvídků, kedy neviem nikdy rozhodnúť, či mi viac chutí polotmavý Oldgott alebo svetlá 1466. Jantár je nádherne karamelový, čistej chuti, v bezvadnom stave. Skvelo rozležaný a číry. Ku koncu cítiť alkohol a chmeľ.

Pena je úplne neuveriteľná. Konzistencia šľahačky, vzhľad šľahačky a prisahám že chuť šľahačky. Vo vôni ihličie a zemitosť. Horkosť je na spodnej hranici toho, čo by snobi ešte akceptovali, chmeľová aróma nevybíja zuby. Vďaka studenému chmeleniu je krásne navoňané. Pitelnosť je zachovaná a núti do nového vychutnávania. Pivo môžeme označiť za konzervatívne, no vynikajúco zvládnuté.

Cascadian dark ale. Ja nemám rád oxymorony, keď je niečo black, nemôže byť pale, sorry. Držím sa teda názvu cascadian dark ale. Pevná a hustá pena pokrýva pohár súvislou vrstvou a jednotlivé dúšky  tvoria krúžky. Vysoký podiel dusíku v tlačnom plyne z neho robí krémové potešenie. Dnes je toto jediné pivo, ktoré na jazyku zanecháva horkú dochuť. Pri napití sú cítiť slivky, marhule a po chvíli pražený slad. Je silné, šteklí na jazyku. Výrazne horké, kávové a pražené.

Všetky štyri piva sú výborné, navzájom veľmi odlišné a pritom nesú rovnaký rukopis. Stupavar je poľahky najlepším súčasným slovenským pivovarom.

Dnešný veľmi silný lineup zakončujú dve hosťovské pivá z dvoch rôznych kategórií.

Prakticky bez vône, no v chuti ihneď prerážajú ovocné a korenené tóny sladkého drievka, sliviek a trieslovín. Je suché, pražené a veľmi zaujímavé. Po chvíli je cítiť kyslosť a ovocie trvá dlho po dopití. Nádherný stout, typicky suchý a na tmavé pivo veľmi pitelný. Žiadne prehnané korenia. Príjemná horkosť a ku koncu hrejivý alkohol.

Ďalšia slovenská stálica, ktorá je výborná každý raz, aj keď mám pocit, že každý raz mám iné pivo. Trochu rozpustených bonparov, citrusovej vône, ovocia a horkosti. Pamätám si ho viac pšeničné, dnes je sladšie, horkejšie, viac ležiakové a stále skvelo pitelné.