Rande s krčmou: Prešovský pivovar? Len po červenom koberci

Ešte pred rokom by ste v Prešove hľadali miestny pivovar len veľmi ťažko. Metropola Šariša bola jednoducho verná svojmu kultovému pivu, ktoré hrdo nesie názov regiónu. Minulý rok však priniesol zásadnú zmenu. V meste otvorili prevádzku hneď dva pivovary. Po Mariannuse to bol Prešovský pivovar. Práve do jeho pivárne  sme sa začiatkom tohto roka vybrali, aby sme si s ním dali rande.

Je pondelok 5. januára a my prechádzame tretím najväčším mestom na Slovensku. Povinnosť aj zvedavosť velí, navštíviť najnovšiu pivnú vlajočku na slovenskej pivnej mape. Je niečo po dvanástej a my smerujeme po Hlavnej ulici v Prešove. Aj keď sme na našich stránkach o Prešovskom pivovare písali ako prví, presnú lokalizáciu sme nevedeli. Keďže pivovaru nešla stránka, ideme „naslepo“. Vieme len to, že piváreň nájdeme na Hlavnej ulici. Nakoniec sme ho dlho nehľadali. Nájdete ho na pravej strane ulice, vedľa Dómu svätého Mikuláša. Už z diaľky vidíte logo s dvoma prekríženými „péčkami“. Sme tu. V podniku, ktorý nesie názov Prešovská piváreň.

Z ulice do budovy vás piváreň víta červeným kobercom. Je síce o dosť kratší ako ten v Hollywoode, ale aj tak poteší. Pri dverách nás čaká nečakaná komplikácia. Piváreň otvárajú až o 13:00. Radi-neradi otáčame sa. Druhý pokus približne o hodinu neskôr je už úspešnejší.

Podnik je umiestnený v pivnici. Dolu sa vchádza po pomerne strmých schodoch. Tie sú pre prešovské podniky v centre mesta príznačné. Väčšina barov či krčiem na Hlavnej ulici je totiž lokalizovaná v pivniciach. Hneď pri vstupe vám do očí udrú sudy. Bar s výčapom aj sedenie nájdete naľavo od vstupu. Podnik otvorili len nedávno a je to cítiť. Všetko dýcha novotou.

Sadáme si za stôl a pohotový čašník je pri nás. Ani sme sa neusadili a už sa nás pýta, čo si dáme. Má u mňa plusový bod. Pýtam sa, ktoré pivo mu najviac chutí. „Ja pivo nepijem,“ hovorí s úsmevom a ja pomaly strácam reč. Čašník však pohotovo spustí charakteristiku ponúkaných kúskov. Poradiť vie. Na pivnom liste je ich vypísaných celkom šesť. Jeden je škrtnutý, jeden rukou dopísaný. Volíme špecialitu tamojšieho podniku – Horúce pivo a rukou dopísanú novinku Amber Ale.

Nečakali sme dlho a oba kúsky sme mali na stole. Horúce pivo nás milo prekvapilo. Aj keď sme si už doma skúšali uvariť pivo na štýl vareného vína, tento kúsok bol niečim nový. Dochutený medom bol zaujímavý. Horkosť v ňom určite nehľadajte. Skôr príjemné sladové tóny ochutené o klinčeky a škoricu. Plnohodnotný súper vareného vína. Na svoje si určite prídu najmä nežnejšie polovičky.

Druhý kúsok Amber Ale zaujme už vôňou. Nádherné ovocné tóny. Tropické ovocie i jahody. Nádhera. O nič horšie na tom nebola ani samotná chuť. Najme brucho piva bolo výborné. Náznaky grepu i ďalšieho tropického ovocia. Ak by sme ho recenzovali, asi by sme ho hodnotili osmičkou. Fakt sa oplatí ochutnať.

O niečo horšie dopadol klasický 12-stupňový ležiak. Ten sme si otestovali už len preto, aby sme vedeli porovnávať. Piteľnosť bola výborná. Chute však vodnatejšie. Určite to nebolo zlé pivo, ale v porovnaní s predchádzajúcim kúskom niekde úplne inde. V globále určite obohatenie tamojšej pivnej scény.

Okrem nás bol v podniku obsadený už len jeden stôl. Dalo sa to vysvetľovať aj pomerne skorou poobedňajšou hodinou. Atmosféra v podniku však bola veľmi príjemná. Štýlovo pôsobil najmä zapálený krb. O čistote nemusíme ani písať. Podnik nebol otvorený ešte ani mesiac, tak to bolo všade cítiť. Aj na toaletách.