Keď sa povie slovo Poprad, asi každého bežného pivára napadne pivovar Tatran, resp. Pilsberg. Podtatranské mesto má pomerne slušnú pivnú históriu a vždy sa mohlo chváliť vlastným pivom. My sme sa pod Tatry vybrali preto, aby sme vyskúšali tamojší minipivovar Egidius Brewery. Ak by sme ho porovnali z pivovarom Buntavar v susednom Svite, vyznel by ako chudobnejší príbuzný. Najmä čo sa týka účasti na rôznych pivných podujatiach. Chýbal napríklad na Salónoch Piva, či iných akciách, kde boli zastúpené remeselné pivovary z rôznych kútov Slovenska. Aj preto bola naša zvedavosť o to väčšia.
Je začiatok januára a vonku je poriadna „kosa“. Prechádzame po vyľudnenom centre Popradu a mierime do pivovaru. Ten je situovaný priamo v centre mesta a zákazníkov láka od konca roka 2012. My sme ho nehľadali dlho, aj keď vonku by ste nejaký výrazný pivný motív hľadali len ťažko. Na žltej budove je decentným písaným písmom napísané meno pivovaru. Ako sa neskôr ukazuje, podnik nechce pôsobiť len ako klasická piváreň a ňou určite ani nie je.
Na dverách nás láka novinka – šestnásťstupňová APA. Otvárame dvere a chvíľu nás prepadne pocit, či sme si nezmýlili dvere. Prvá miestnosť je totiž kombináciou kaviarne a cukrárne. Sekundy váhania sú však rýchlo zažehnané, keďže pred vstupom do druhej miestnosti visí nadpis minipivovar. Práve tam mierime a hľadáme vhodné miesto, kde by sme zakotvili. V podniku sú štyri sekcie. Prvá je kaviarenská, v druhej nájdete výčapné zariadenie a asi len jeden stôl, tretia sa najviac podobá na piváreň a vo štvrtej prevažujú gauče a v rohu aj biliardový stôl. V posledných dvoch sa fajčí a keďže sme nefajčiari, končíme v prvej (pre nás kaviarenskej) časti.
Podnik bol v sobotu popoludní zaplnený len sporadicky. Najpivovejšie pôsobil len stôl v tretej časti, kde bola jedna slečna oblečená v mikine Hellstork. Inak osadenstvo nepôsobilo tak, že v podniku vyhľadáva remeselné pivo. Obsluha bola pri nás celkom rýchlo, ako klasicky, aj teraz sme si nechali odporúčať.
Naše rande začíname s pivom Egidius Tmavá 11°. Pivo malo hutnú bielu penu. Sfarbením bolo čierno-čierne. Aj pri pohľade do svetla, ste v ňom nenašli iné odtiene. Ak ste si k poháru privoňali, zachytili ste hlavne kávu, kolu a karamel. Pivo bolo príjemné. Už úvod bol postavený primerane vysoko a ďalší priebeh tento trend potvrdil. V strede ste okrem kávy a karamelu našli aj náznaky sladkého drievka, vanilky či medu. V niektorých momentoch bol tento kúsok v bruchu až cukríkovo sladkastý. Koncovka však bola horkastá. Pivo bolo piteľné, bez vady. Po dopití vám v ústach zostával príjemný horkastý dojazd.
Druhé pivo, ktoré sme otestovali malo názov Egidius Jantár 13°. Práve tento kúsok nám odporúčala obsluha. Pivo malo jemnú penu, ktorá kempovala na červeno-žltej tekutine. Vo vôni dominoval karamel a ten ste našli aj v strede tohto kúsku. Tam hral hlavné slovo, keď si taktovku zobral po stredne vysoko nastavenom sladovom úvode. Po karamelovej jazde prišiel k slovu horkastý záver. Pivo bolo príjemne vyskladané, malo lahodnú chuť. Mínusom bola vyššia rezkosť. Ak sme porovnali prvý a tento kúsok, víťazom bol tmavý ležiak.
Naše testovanie končíme pri pive, na ktoré lákali aj z výkladu. Na stole nám pristál kúsok s názvom Egidius APA 16°. Práve na tento počin sme sa najviac tešili a možno sme urobili aj chybu. Ale nepredbiehajme. Pivo malo smotanovú penu. Bola hutná a celkom dlho si držala svoj tvar. Samotné pivo malo oranžovo-červenú farbu. Vôňa bola nádherná, keď ste v nej zachytili hotovú lesnú záhradku – černice, maliny, ale aj citrusové ovocie. Úvod bol svieži a stred naň plynule nadviazal. Tu si predstavenie urobila ovocná kyslosť. V jej závetrí síce nájdete aj sladkosť, tá je však potláčaná. Koncovka je horkastá. Pivo pôsobí neusporiadane a rozhádzane. Prvá polovica je v poriadku, o druhej to už nemôžeme povedať. Neviem ako dlho mali pivo na výčape, každopádne cítil som pachuť. Nebol to prúser, ale rušilo ma to a kazilo výsledný dojem. Určite by som skúsil pivo inokedy, ale nami testovaný kúsok nezaujal.
Končíme. Pivo bolo nadpriemerné, určite lepšie ako ponuka v iných bežných podnikoch. Trocha sme sa zamýšľali nad otázkou, prečo sa v Poprade viac neprihlásili k remeselnému pivu. Tu mierim hlavne na podobu podniku. Nepodobal sa ani na piváreň, ani na kaviareň, ani na bežný podnik pre mladých. Z každého mal čosi a zo všetkého nič. Navyše, podľa informácii z Facebooku začnú v pivovare robiť aj pizzu. Ale to je len taká poznámka pod čiaru. Pivo vám môžeme odporúčať. Ostatné už pre nás nie je až tak dôležité, aj keď pohoda k pivu určite patrí.
Zhrnutie
Plusy
– Poloha. Podnik je v samotnom centre mesta a nájdete ho pomerne ľahko.
– Výber piva. V ponuke svietilo sedem druhov piva. Regulárne boli však len štyri (Svetlá 11°, Tmavá 11°, Jantár 13°, APA 16° a hosťujúci Clock Hektor 10°). Ostatné boli ochutené ležiaky.
– Ceny. Tie sú primerané na to, že ide o remeselné pivo čapované v centre mesta. Najlacnejšie veľké pivo kúpite za 1,60 eura. Špeciál predávajú za rovné dve eurá.
Mínusy
– Prostredie. Podnik mal z každého štýlu (kaviareň, piváreň, pub) niečo, nepôsobil tak jednotne. Jednoducho sme sa tam necítili ako v podniku, kde si chceme vychutnať remeselné pivo.