by 
Predseda Sdružení přátel piva Tomáš Erlich v rozhovore pre portál oPive.sk
Ich združenie má v Česku svoje slovo, aj preto, že tamojšia krajina je považovaná za svetovú pivnú veľmoc. Od roku 2005 je členom Európskeho združenia pivných spotrebiteľov. Mapuje kvalitu českého piva a všetkého s tým spojeného. Jeho predseda Tomáš Erlich sa rozhovoril o kvalite tamojších pív, ale aj tých slovenských.
Vlajkovou loďou českého piva je Plzeňský Prazdroj. Nemáte pocit, že to pivo chutí úplne inak ako pred rokmi?
Tá otázka, hoci vlastne veľmi subjektívna, nemá jednoduchú odpoveď. O akej minulosti sa bavíme? 10 rokov, 20 rokov? Alebo ešte staršie. Navyše je známe, že adekvátna chuťová pamäť je u piva cca len tri týždne. Porovnávať vzorky dnešnej a staršej je nemožné. Tu sa bavíme len o pocite. Samozrejme, že s každou zmenou surovín, alebo v tomto prípade najmä technológií dochádza i k istej zmene chuti.
Nepríde na to konzument, ktorý pivo pravidelne pije?
Je ťažké to identifikovať. Takýto proces je dlhodobý a pivovar sa tomu bráni cestou miešania várok medzi sebou a postupným prechodom od „starého“ piva k „novému“. Takže zákazník postupne prijíma kompletne novú chuť a prípadný nepatrný výkyv nie je teda schopný poznať.
Takže Plzeň je iná…
Odpovedám za seba. Iste, nová „Plzeň“ je určite iná ako bola tá pred dvadsiatimi rokmi, rovnako ako tá pred asi päťdesiatimi rokmi. Nedokážem však povedať o akú veľkú zmenu ide. Už preto, že preferujem iné pivá.
Aké napríklad?
Je ich celá rada. Od minipivovarov počnúc až po priemyselné pivovary. Zoznam by bol našťastie pomerne dlhý. Pivo si vyberám podľa príležitosti, ku ktorej sa pijú. Napríklad podľa jedla či ročného obdobia. Rozhodne striedam pivné štýly a pijem len pivá, kde základ tvorí nepoužívanie CK tankov a systému HGB. Teda otvorená spilka (časť pivovaru, kde leží pivo, pozn. red) a dlhé ležanie piva v pivnici a varenie piva na pôvodnú stupňovitosť. Sporné môže byť pre niekoho nahrádzanie cukrom, ale to sme už skôr u problematiky surovín.
Aj pri našich testoch sme si všimli, že veľa českých pivovarov používa chmeľový extrakt. Čo na to hovoríte?
To je bohužiaľ klasický nešvár. Navyše, legislatíva umožňuje obísť chmeľové suroviny všeobímajúcim slovom chmeľové produkty, kde sa zákazník nedozvie vôbec nič. Či pivovar používa extrakt či granulát a v akom pomere. Chmeľové šišky samozrejme nepoužíva takmer nikto. Bohužiaľ aj celý rad malých priemyselných pivovarov používajú extrakt vo väčšej miere než by museli.
Čo by ste pivovarom vytkli?
Podľa toho akým a podľa toho v akom období. Veľkým pivovarom väčšinou samozrejme takmer všetko (úsmev). Najmä niektorým – typu Staropramen. Proste zrýchľovanie výroby, nahradzovanie surovín, pridávanie prídavných látok a stabilizátorov, zmäteniu zákazníkov ohľadne označovania piva (Staropramen nefiltrovaný) či reklamou (Gambrinus 3x chmelený), ktorá je postavená iba na neznalosti konzumentov. Všetky české pivá sú predsa trikrát chmelené. Ale aj iné veci, ako varenie špeciálnych várok pre určité degustačné súťaže, kedy menej kvalitné piva vyhrávajú špeciálne na určitých súťažiach a pod.
Je to u minipivovarov lepšie?
Bohužiaľ, vytýkať možno dnes už aj celému radu minipivovarov. Ich tempo rastu je až neuveriteľné. Takže nájdeme vedľa skvelých a úžasných minipivovarov, ale aj také, ktorých produkty rozhodne nevyčnievajú nad priemyselnými pivami. Suroviny sú skladované na nevhodných miestach, majú poddimenzované pivnice a podobne.
Na Slovensku veľké pivovary zmenili pivnú mapu. Ako vnímate situáciu v Česku?
Samozrejme, ten proces je a bol všade rovnaký. U vás, u nás, v Rakúsku, Poľsku. Avšak je príjemné vidieť, keď sa kedysi malé zatvorené priemyselné pivovary (hoci napríklad s niekoľkoročnou prestávkou) vrátili späť k životu a na trh. V Čechách napríklad dnešný Konrád či Bakalár, neskôr Podkováň. Aj v súvislosti s boomom minipivovarov sa dnes na pivnú mapu pozerá oveľa veselšie, ako tomu bolo v deväťdesiatych rokoch, kedy pivovary zanikali.
Čo hovoríte na slovenské pivo?
Teší ma nárast minipivovarov a množstva ponúkaných značiek. V nadväznosti na to, chystáme jednu z našich ďalších akcií práve na Slovensku, kde je už plno úžasných pív. Napríklad pivo zo Zámockého pivovaru v Bratislave, alebo v Čechách v pivotékach pomerne dobre dostupný Kaltenecker. Napríklad Atlantis IPA je moje obľúbené pivo.
Myslíte si, že Slováci sa v kvalite pív lepšia?
Určite. Kvalita stúpa o čom som sa presvedčil na degustačných súťažiach. Rovnako ako väčšina pivovarov u nás. Oproti Česku však ide vývoj o chvíľu neskôr. Rozmach nových pivovarov, záujem ľudí o pivo a obhajoba jeho hodnôt (napríklad Pivobrana a pod.), vrátane webov ako je ten váš prišlo o niečo neskôr. Ale to je logické. Slovensko nie je až taká pivarská krajina. Bohužiaľ pod nálepkou Česka, čo by pivárskej krajiny, sa ukrýva mocná vinárska loby, ktorá zapríčinila veľa nerovností.
Ako to mám chápať?
Napríklad pivári u nás si môžu doma uvariť iba 200 litrov piva na osobu a rok bez toho, aby za to museli platiť daň. V prípade vinárov je táto hranica posunutá až na 2000 litrov. Vinári neplatia spotrebnú daň, získavajú štátne dotácie do vinárskeho fondu a podobne. Nehovoriac o tom, že pri slávnostnej akcii si politici radšej pripijú vínom, pretože ho považujú za čosi navyše. V Nemecku či Rakúsku si pritom tradične pripíjajú pivom. Podľa mňa to pramení z toho, že v českej vláde sedia zväčša politici z Moravy a ich vzťah k vínu je lepší ako k pivu.
Aké pivo vám naposledy urobilo radosť?
Je ich viac. Okrem niektorých mojich obľúbených značiek a pív z pivovarov ako Strahov, Břevnov, Matuška či Zvíkov alebo Jelínkova vila ma príjemne prekvapili nové piva z pivovaru Potštejn (Clock) a alebo pšeničný Mazák. Čerstvé príjemné prekvapenie na mňa čakalo cez víkend vo Viedni, kde sme ako SPP usporiadali trojdňový výlet po tunajších minipivovaroch – a to hopfen weizen s chmeľom Cascade v pivovare 1516. Nakoniec, dobrých pív je našťastie všade dosť – resp. čoraz viac. Bohužiaľ pri ochutnávaní a zbieraní pivných zážitkov sa občas nejakej tej „prašivke“ nevyhnete.
