Testovali sme podnik v Berlíne. Slovensko sa nemá za čo hanbiť

Dnešná recenzia bude špeciálna. Rozhodli sme sa totiž, že dnes otestujeme podnik v nemeckom Berlíne. Hlavné mesto Nemecka určite môžeme zaradiť medzi mestá, ktoré prajú remeselným kúskom. O to ťažšie bolo vybrať podnik, kde by sme zablúdili a do istej miery neriskovali. Po pátraní medzi článkami, recenziami a odporúčaniami sme nakoniec vybrali podnik Hopfenreich. Niekoľko článkov zaradilo tento podnik do TOP 5 remeselných v Berlíne.

Podnik je situovaný v lokalite, kde na ulici nájdete množstvo kaviarničiek i barov. Veľkým plusom je to, že sa k nemu môžete ľahko dostať metrom, keď je situovaný neďaleko stanice Schlesisches Tor. Hopfenreich (v preklade Chmeľová ríša) zapadá do ulice a nijako z nej nevytŕča. Už tabuľa na budove naznačuje, že s výberom testovaného piva budeme mať problém. Podnik totiž čapuje až 22 druhov piva.

Prvý dojem pri vstupe do podniku je príjemný. Atmosféra vám takmer vyráža dych. To nevymyslíte, podnik buď atmosféru má, alebo nemá. V tomto prípade to sadlo ako „riť na šerbeľ“. Túto krčmu by sme mohli zaradiť do kategórie pankáčska. Na nejakú kvetinkovú výzdobu si tu určite nepotrpia. Aj keď na stole nájdete sviečku, za gýč to nikto považovať nemôže. Zariadeniu dominuje drevo.

Keďže v podniku neexistuj obsluha, vyberáme sa objednať za bar. Tu nastáva vážny problém. Fakt si nevieme z čoho vyberať. V ponuke je skutočne 22 druhov piva. Zväčša ide o kúsky s vyšším obsahom alkoholu. Ak si predsa len niečo vyberiete, môžete si to dať načapovať do dvoj- či trojdecového pohára. Pár pív malo určenú cenovku aj pri pollitrovej mierke, tých však bolo minimum.

Začíname od podlahy. Spomedzi rôznych chuťoviek si totiž vyberáme ležiak s názvom Spent Collective Pilsz. Na svedomí ho má nemecký kočovný pivovar Spent Brewers Collective. Vôňa tohto kúsku nebola nijak prevratná. Vo vôni ste zachytili hlavne sladové tóny. Kúsok zdobila pena zložená z jemných bubliniek, ktorá postupne padala. Farba piva bola zlatisá. Prvotná charakteristika nás veľmi nenadchla, ďalší priebeh však už bol o niečom inom. Úvod začal vysoko a tam pokračoval aj stred, kde sa to naplno roztočilo. Zachytili ste tu karamel, med a výraznú chlebnatosť chutí. Koncovka bola horkejšia, na tento štýl výrazne.  Tento ležiak bol chuťovo čistý, vyvážený a lahodný. Nezachytili ste v ňom žiadnu pachuť. Ak by sme to hodnotili bodovo, bola by to silná osmička.

Ďalší kúsok už bolo vrchne kvasené pivo. Na svedomí ho mal pivovar Monyo, ktorý nájdete v Budapešti. Pivo s názvom American Beauty APA malo zlatistú, číru farbu, ktorú zdobila jemnulinká pena. Keď ste k pivu privoňali, zachytili ste jahody, lesné ovocie, maliny a jemne aj citrusy. Úvod je vyššie postavený, v strede nájdete kombináciu jahôd, černíc, karamelu, ale aj citrusového ovocia (najmä grepu). Koncovka je horkastá. Celkový dojem je nadpriemerný. Pivo je príjemné, pôsobí trocha surovejšie, ako keby malo neobrúsené hrany. Bodovo by to bola sedmička.

Tretie pivo malo z ponuky asi najdlhší názov. Veď posúďte: Lenny’s Artisanal Ale Belgian Chocolate Cherry Porter. Na svedomí ho má nemecký mikropivovar Lenny’s Artisanal Ales. Pivo má slušný obsah alkoholu na úrovni 8,2 percenta. Jeho farba je hnedo-oranžová. Kúsok je mútny a nezdobí ho takmer žiadna pena. Keď k nemu privoniate, nájdete v ňom čokoládu, kakao, banány, ovocie i škoricu. Po málo výraznom úvode nasleduje stred. V ňom zachytíte kakao, hlavný tón však určuje ovocie –sladký pomaranč, jemne čerešne, čučoriedky. Tóny sú však zahmlené a nepohybujú sa v takých výškach, ako by ste od stupňovitosti čakali. Horkosť v ňom nehľadajte.  Lahodnosť pivo má, čakali sme asi trocha viac. Pivo by dostalo sedmičku, pilo sa príjemne.

Posedenie končíme pri pive s názvom BrauKunstKeller Amarsi IPA. Tento kúsok má obsah alkoholu na úrovni 8,2 percenta. Na svedomí ho má nemecký pivovar BrauKunstKeller. Vôňa tohto kúsku bola nádherná, doslova brutálna. Určite by ste v nej našli grep, pomaranč i černice. Farba piva bola medená, kúsok bol číry. Pivo zdobila jemná pena, ktorá rýchlo padala. Už úvod bol vysoko postavený a v tomto trende pokračoval aj stred. V ňom ste našli karamel, grep, ale aj náznaky maslovosti. Koncovka je horkastá, slovenské remeselné tornádo to nie je. Čo k tomu pivu napísať? Ak by tu dali na výčap napríklad Hellstork DIPA, ktorú ste mohli ochutnať na Salónoch Piva, tento kúsok by zvalcovala. Pri nemeckom pive bola nadväznosť tónov príjmená, k dokonalosti však chýbala väčšia uhladenosť.  V globále to však bolo príjemné pivo.

S akým dojmom sme odchádzali? S príjemným. Podnik má svoju atmosféru, výber bol bohatý a určite by sme sa tu kedykoľvek vrátili. Aj táto recenzia nám však ukázala, že slovenské remeselné podniky sú na tom veľmi dobré. Nielen úrovňou, výberom piva, ale aj prístupom a kvalitou čapovaných kúskov. Jednoducho povedané, Slováci sa nemajú za čo hanbiť a pokojne by obstáli aj v náročnej nemeckej konkurencii. Potešiteľné zistenie.