Pôvodne bol ich cieľom vlastný pivovar. V pive totiž našli záľubu i vášeň. Nakoniec však skončili pri podniku, ktorý ponúka na výčape 12 druhov remeselného piva. Asi takto začína príbeh žilinského podniku Beervana, za ktorým stoja Ján Zbuška a Stan Cázer. Svojho sa však nevzdávajú a už teraz vedia, akým smerom pôjdu. „Pôvodne som chcel vždy mať vlastný pivovar, čo ale nie je jednoduché. Keď sa dostala myšlienka Beervany do reálnych rozmerov, nebolo na čo čakať a pivovar sa na čas odsunul ako cieľ do, verím, že blízkej budúcnosti,“ hovorí Janči.
Prvé kontakty s pivom sú vždy zaujímavé a inak tomu nebolo ani u tejto dvojice. „Asi ako každý chalan, usŕkavaním piva z otcovho pohára. Vtipné na tom všetkom je to, že keď som bol malý, vždy som sa po pive vyhádzal na tvári, takže ma rodičia zakaždým odhalili. Nebývalo to však často, pivo mi vtedy nechutilo,“ smeje sa Janči. Ďalšie spoznávanie chmeľových chutí bolo klasické. Aj oni však museli precitnúť z toho, že ležiak je jediným pánom pivných chutí. „Všade sa vždy hovorilo o tom, aké my máme perfektné pivo v porovnaní so zvyškom sveta a človek to bral ako samozrejmosť. Po pár rokoch života mimo Slovenska človek pochopil, že situácia je úplne iná a po návrate domov do „starej klasiky“ sa začalo skúmanie, vzdelávanie a čoskoro aj domovarenie,“ približuje cestu Stan.
Kým väčšinu podobných dvojíc spojí dlhoročná známosť zo školy či práce, v prípade Stana a Jančiho to bolo trocha inak. Obaja sa totiž spoznali na kurze pivovarníctva v Nitre. Pri ich ceste k remeselnému pivu im pomohli aj známe pivovarnícke osobnosti. „Prvým je človek, ktorý stojí za pivovarom Buntavar, Jozef Buňa. Ten je pre mňa v rámci toho, čo vybudoval veľkým vzorom. Skrz jeho pivá som spoznal veľkosť pivného sveta a dostal sa k homebrewingu, ktorému som sa aktívne venoval až do otvorenia Beervany,“ spomína Janči. Ten menuje aj ďalšiu pivnú osobnosť. „Druhým je Peter Bognár, ktorý je organizátorom súťaže domovaričov Biela Vrana. Ten ma „dokopal“ k tomu, aby som prvýkrát prihlásil svoje pivo do súťaže. Skončilo sa to nad moje očakávania, hneď na prvýkrát druhé miesto v kategórii Witbier,“ hovorí Janči, ktorý pochvalné slová adresuje aj priateľke Ľubke. „Dovolím si tvrdiť, že vie o pive viac ako 90 percent mužov. Keby som jej povedal, navar mi napr. americkú IPA, tak by určite nezaváhala,“ smeje sa.
Ich pôvodným cieľom bolo založiť pivovar, všetko však nateraz vypálilo inak. „Nápad otvoriť si podnik vyplynul z dvoch vecí. Bola to v rámci možností relatívne rýchla cesta od našich vtedajších zamestnaní do sveta piva a po druhé, konečne by bol v Žiline „multi tap“ podnik zameraný na remeselné pivo a pivnú rôznorodosť,“ vysvetľuje Stan a dodáva, že s prevádzkovaním podniku nemali žiadne skúsenosti. Poháňala ich hlavne snaha zreálniť svoje predstavy. A išlo to celkom rýchlo. „Od prevzatia kľúčov až po otvorenie podniku prešli štyri mesiace, počas ktorých sme deň čo deň od rána do večera ako malí chlapci vymýšľali, čím všetkým by sme našim budúcim hosťom, ale určite aj sami sebe, spravili radosť,“ hovorí Stan.
Obaja priznávajú, že prvé reakcie boli pozitívne. Aj keď sa našli pochybovači. „Veľmi veľa ľudí nám neverilo, že mať naraz narazených dvanásť odlišných pív, ktoré sa navyše ešte všetky striedajú, je reálne udržateľné. Veľa ľudí sa čudovalo tomuto konceptu. Reakcie typu, to akože keď prídem nabudúce, to pivo tu nebude, boli na dennej báze,“ približuje Janči. Dnes by sa nebránili tomu, aby tento počet ešte zväčšili. Pivo pritom nečapujú len klasicky. Už na Salóne Piva predviedli nový spôsob podávania piva, ktorý nájdete aj v ich podniku. „V piatky sa snažíme ponuku obzvláštniť ešte viac a mať jedno pivo narazené cez Randalla, čo je v podstate taký zvýrazňovač chuti piva. Je to zariadenie, ktoré sa naplní napr. ovocím, chmeľom, kávou, koreninami, bylinkami, atď v súlade s chuťou piva a preháňa pivo cez túto náplň. Stout najčastejšie cez kávu, americká IPA cez citrusy,“ opisuje vychytávku Janči.
Medzi čapovanými pivami nájdete aj ich vlastné, napriek tomu, že pivovar ešte nemajú. „Stále sa snažíme mať na jednej pípe aj vlastné pivo. Nie vždy sa nám to však darí, keďže nie je veľa pivovarov, ktoré majú voľné kapacity na kočovné varenie a ochotu pustiť iných ľudí priamo do „pivnej kuchyne“. Touto cestou by som veľmi rád poďakoval chalanom z pivovaru Egídius, u ktorých v podstate máme jeden „akoby náš tank“,“ chváli kolegov Janči.
V Žiline chcú rozširovať pivné obzory nielen pivnými štýlmi, ale aj lokalitami. „Ako prví na Slovensku sme začali čapovať aj pivá z craft pivovarov z Poľska, ktoré sú podľa nás na vysokej kvalitatívnej úrovni. Rovnako tak jediní na Slovensku sme otestovali na čape chorvátske pivo. Väčšina si predstaví Karlovačko alebo Ožujsko, my však vravíme o Novej Runde. APA od nich bola najrýchlejšie vyčapovaným pivom na našom výčape – zmizla do troch hodín, čo svedčí o kvalite,“ hovorí Janči. Toho teší, že ich podnik bol nominovaný v dvoch kategóriách vo Výročných cenách Slovenskej pivovarníckej akadémie.
Obaja majitelia sú obzvlášť hrdí na systém monitorovania piva. Zákazníci majú na ich stránke možnosť zistiť, koľko piva zostáva v sude. „Ten meriame prietokomerom a všetko je neustále aktualizované ako na stránke, tak na našej „pivnej tabuli“ vedľa výčapu,“ prezrádza Janči. Oboch teší, že sa pivná scéna na Slovensku začala uberať správnym smerom. „Malých pivovarov nám na Slovensku rok čo rok pribúda, škoda len, že väčšina sa uberá skôr tou “tradičnejšou” cestou ležiakov všakovakých stupňovitostí či farebnej škály a nemajú veľa chuti experimentovať s novými odvážnejšími pivnými štýlmi (česť výnimkám). Myslím si však, že postupne s tým, ako sa bude vyvíjať trh, sa táto situácia rýchlo zmení,“ uzatvára rozprávanie Stan.
Snímky: Beervana