Berhet: Chceme uspieť aj za hranicami

Bolo to opäť zaujímavé. Máme za sebou pivovarnícky rok 2017 a môžeme bilancovať. Pre niekoho bol prelomový, pre iného stabilizačný. Portál oPive.sk sa rozhodol na prelome rokov uskutočniť tradičnú anketu medzi pivovarníkmi a odborníkmi, ktorí sa pohybujú okolo piva. Dnes odpovedajú spolumajitelia kočového pivovaru Berhet Miloš Harčarík (M) a Jozef Havír (J).

Aký bol pre vás rok 2017? Čim bol iný ako predchádzajúce?
(M) Pre nás bol rok 2017 veľmi úspešný. Prešli sme viacero etáp, ktoré boli veľmi náročné. Začali sme založením vlastnej značky vo februári, podarilo sa nám stabilizovať výrobu a myslíme si, že sa nám podarilo aj vytvoriť zaujímavú produktovú líniu pív, ktoré chceme mať v stálej ponuke. Prvé dve novinky sme už predstavili koncom roka a ďalšie už plánujeme predstaviť čoskoro. Okrem iného sme sústredili svoje sily na rozvinutie značky Behet, pomôcť jej dostať sa do povedomia väčšej skupine ľudí, a zároveň sme sa snažili mať väčší kontakt s odberateľmi

(J) Predošlý rok bol plný zmien. Rozhodli sme sa zanechať svoj status zamestnancov a pracovať na tom, čo nás baví, napĺňa a má to hodnotu nielen pre nás, ale aj okolie. Spočiatku sme mali ambíciu tvoriť len lokálny produkt, avšak okolnosti sa vyvinuli tak, že dopyt pokrývame celoslovensky, resp. stredoeurópsky. Vzhľadom na to, že sme kočovníci, museli sme prekonať viaceré bariéry, zladiť výrobné a logistické procesy, ktoré sme následne premietli do inovácie portfólia a jeho pripravenosť na ďalšiu expanziu.

Čo považujete za pivovarskú udalosť tohto roka?
(M) Nespomínam si na žiadnu prelomovú udalosť, ktorá by nejako významne ovplyvnila slovenský craft. Avšak oceňujeme organizátorov Salóna piva. Myslím si, že podobných festivalov by mohlo pribudnúť aj v iných mestách.

(J) Remeselným pivom som sa začal intenzívne zaoberať posledných 15 mesiacov, takže osobne oceňujem aktivity Miloša Kováča a Ivana Čižmárika (Salón piva), ktorí sa snažia spropagovať slovenský craft. Napriek tomu si myslím, že slovenský craft je stále v plienkach v porovnaní s okolitými štátmi a stále máme čo zlepšovať.

Na čom by mal pivovarský sektor popracovať, aby sa posúval ďalej?
(M) Problém je, že keď človek zaplatí za pivo väčšiu časť peňazí s nádejou, že si kupuje kvalitný produkt a až po dopití zistí, že to pivo nestálo za tie peniaze. Neklamme si, remeselné pivo nie je lacná vec, preto pristupujme k výrobe tak, aby to pivo zato stálo. Nechceme predsa, aby niekto žaloval vydané peniaze za remeselné produkty. Vo všeobecnosti ambíciou každého sládka by malo byť to, aby pivo každému chutilo, aby sa ľudia vrátili k remeselnému pivu znovu a znovu. Ďalšia vec je pracovať na distribúcii a dostupnosti pív. Ľudia pijúci remeselné pivá nie sú len vo veľkých aglomeráciách. Väčšina remeselných pivovarov distribuuje svoje pivá len do krajských miest a to je dosť smutné. Na druhej strane je ten komfort a určitá záruka, že pivo, ktoré sa čapuje v pube je kvalitatívne také isté, ako keď sme ho plnili v pivovare. Nesmieme však zabúdať na menšie lokálne podniky, ktoré v menších okresných mestách môžu ľuďom ponúknuť niečo viac ako europivo. Myslíme, že spoločnými silami postupne zvýšime podiel predaja remeselného piva na Slovensku.

(J) Legislatíva, kvalita, cenotvorba, hygiena, podpora exportu. To sú oblasti, v ktorých vidím priestor na zlepšenie. Legislatíva a jej Potravinový kódex vôbec nekorešponduje s aktuálnymi potrebami. Nakoľko u nás mám na starosti túto agendu, som informovaný, že posun k tejto veci dôjde v najbližších mesiacoch. Na Slovensku je všeobecne problém s kvalitným pivom a cenotvorbou. Ak chcete kvalitný produkt, tak ten aj niečo stojí. Spotrebiteľa nezaujíma, že náklady na výrobu sú vyššie než pri výrobe europiva. Ľudia stále nevedia rozlíšiť rozdiel medzi pivami a to treba pri predaji či komunikácii zdôrazniť. Osobne som mal možnosť ochutnať viaceré remeselné pivá zo slovenských pivovarov a mnohé z nich boli nepriamoúmerne nadhodnotené – vysoká cena, nízka hodnota. Navyše, kvalita úzko súvisí s hygienou – to bol aj hlavný dôvod, prečo sme sa rozhodli hľadať partnerov aj v zahraničí. Zažili sme krušné časy u slovenských producentov, u ktorých sme varili a skoro nám to „zlomilo krk“. Aktuálne sme riziko diverzifikovali na viacerých dodávateľov, čo nám flexibilnejšie umožňuje pracovať s dopytom, našim portfóliom a jeho exportom za hranice. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo slovenské puby ponúkajú väčší podiel českých, resp. zahraničných pív než slovenských?

Aký bude pre vás rok 2018? Čo je pre vás najväčšia výzva?
(M) Určite chceme klásť veľký dôraz na rozvinutie ďalšej produktovej línie, v ktorej by sme chceli vypustiť limitované edície pív. Pivá budú výnimočné použitými surovinami, časom ležania, technológiou použitou pri výrobe, ale hlavne senzorickými vlastnosťami. Myslíme, že to je pre nás výzva, keďže umiestniť stále nové pivo na trh je pomerne finančne náročné. Jednak sú to náklady spojené s návrhom, designom, novými etiketami a taktiež novými surovinami. Na druhej strane to bude dobrá škola. Teší nás, že môžeme testovať rôzne slady, chmele, hrať sa s tým a naučiť sa zase niečo nové.

(J) Jednoznačne pokračujeme v tom, čo sme začali – ponúkať zákazníkom vysokú kvalitu, unikátne senzorické vlastnosti jednotlivých pív za adekvátnu sumu. Viaceré veci chceme zastabilizovať a mnohé ďalšie rozvíjať. Chceme spraviť naše pivá dostupnejšie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Snímka: Berhet

Článok bol aktualizovaný