by 
Náročnejší pivári to pred pár rokmi mali ťažké. Najmä, keď mali na jazyku chuť piva z minulosti. Ponuka zlatistého moku sa totiž rokmi zužovala a výber obmedzoval. Svoje by o tom vedel rozprávať aj Peter Kečkéš, dnes sládok (zatiaľ) kočovného Pivovaru Pribina. Práve nespokojnosť s ponukou ho priviedla k vareniu piva a dnes aj k túžbe pracovať vo vlastnom pivovare.
Pivo pritom Petrovi učarovalo už od mladosti. Dnes rád spomína na to, ako otcovi „kradol“ penu z krígľa. „Keď som mal okolo pätnásť, posunul som túto gurmánsku záležitosť a už som vedel vypiť úplne celé pivo. Poctivým tréningom na strednej škole som sa vypracoval na pivného gurmána,“ smeje sa dnes sládok.
Časom mu však pivo prestalo chutiť. A nebolo to dané tým, že by preferoval iný nápoj. „Veľmi som musel hľadať značku, ktorá sa dala ešte piť, ale trpezlivosť raz došla. A tak som si povedal, že keď dokážu navariť pivo iní, zvládnem to aj ja,“ približuje zásadné rozhodnutie Peter.
Začalo sa štúdium a zisťovanie návodov, ako dospieť k poctivému pivu. „Prvé várky boli kuchynské. Pivo som varil v klasických hrncoch, scedzovanie bolo cez všelijaké sitká na špagety a varenie bolo vždy v noci, lebo chmeľovar sa digestorom šíril po celom okolí,“ spomína si živo.
A nebolo to až také zlé. Peter totiž prvé pokusy poslal aj na domovaričskú súťaž v Martine. „A získal som hneď prvú cenu,“ chváli sa a jedným dychom dodáva, že úspech preňho znamenal to pravé nakopnutie do ďalšieho varenia.
Dôležitý zlom nastáva v ďalšom smerovaní. Peter sa rozhodol, že hrnce vymení za domáci mikrovar. „A tak som navštívil kamaráta z detstva Gaba Galbavého, ktorý je vyučený technológ a vlastní firmu na potravinárske technológie. Zvarili sme zmenšený poloprofesionálny pivovar so všetkými technológiami ako má veľký pivovar,“ hovorí.
Práve táto spolupráca im vnukla myšlienku založiť skutočný pivovar. „Jeden odborník na pivovarnícke technológie, druhý pivovarník, obidvaja úchyláci do dobrého piva, ideálna kombinácia. Nápad bol na svete, začal sa rodiť Pivovar Pribina,“ približuje sládok.
Samotný Peter už získal na svoje povolanie aj papiere. Okrem toho sa s kolegom rozhodli požiadať o eurofondy. „Kamarát cez svoju firmu požiadal o čiastočnú dotáciu na pivovar z eurofondov ešte v septembri 2015. Bohužiaľ, z dôvodu zmeny na ministerstve, vyjadrenie do dnešného dňa nie je na svete,“ vysvetľuje Peter.
Keďže však chceli budovať značku i povedomie bez nekonečného čakania, rozhodli sa založiť aspoň kočovný Pivovar Pribina. „Naše pivo tak varíme v zazmluvnených pivovaroch podľa našich postupov a receptov,“ hovorí Peter. Nitrania sa chcú špecializovať na spodne kvasené pivá.
Zatiaľ v ich ponuke nájdete trojicu pív. „Od júna varíme nášho ťahúňa – prémiový svetlý ležiak Pribina 12°. Je to viac chmelený dlho vyzrievaný ležiak. Ďalej máme výčapný svetlý ležiak Rytier 11° – je to jemnejší ležiak na letné pitie. A zatiaľ posledným produktom je tmavý ležiak Barón 13°,“ vymenúva sládok pivovaru Pribina.
Do budúcna by sa v ponuke mohli objaviť aj sezónne špeciály. Zatiaľ pivo dodávajú do Nitry a blízkeho okolia. Záujem je veľký, aj to ich utvrdzuje v nasmerovanej ceste. Chcú zmeniť kočovný pivovar na kamenný. „Iba takto budeme vedieť dodržať vždy najvyššiu kvalitu a stále dodávky pre zákazníkov. No a hlavne, iba vlastným kamenným pivovarom vieme zabezpečiť fungujúci a ekonomicky sebestačný subjekt,“ priznáva Peter.
Sládkovi pivovaru sa páči aktuálny pivný boom na slovenskom trhu. „Rozvíjajú sa malé remeselné pivovary a ja už nemusím krvopotne hľadať, ktoré pivo sa dá piť,“ chváli Peter. Zmeny pritom pozoruje aj pri veľkých hráčoch. „Aj nadnárodné pivovary sa zrazu musia snažiť. Vidíme, že okrem „ tradičného“ europiva vedia navariť aj iné štýly ako ALE, IPA alebo Stout. Dokonca je zrazu dobrá aj retroedícia z rokov, keď sa pivo varilo ešte poctivo. Žeby sa bolo treba vrátiť k tradičnému vareniu piva a používať len suroviny, ktoré do piva patria,“ pýta sa nahlas Peter Kečkéš a sľubuje, že Pivovar Pribina ide, a do budúcna pôjde len touto cestou.
Snímka: archív P. K.
