by 
Posledná časť bude venovaná takmer kompletne (až na bonus na konci) pýche Írska, pivovaru Guinness. Pivovar na siedmych poschodiach ponúka každému záujemcovi tour, kde sa dozviete, ako ich pivo vzniká, čím je výnimočné, ako sa čapuje a podobne. Vstupné je závislé od času, väčšinou ale stojí 25 eur. Ak máte Dublin pass, je zadarmo (tu ale nedostanete kupón, ktorý môžete premeniť na pivo, alebo ochutnávku viacerých pív).
Predtým, ako začneme tour, pár zaujímavosti o Guinness:
- perfektné načapovanie pinty trvá 119,5 sekundy
- Arthur Guinness prenajal pozemok v Dubline v roku 1759, a to na 9 000 rokov (£45 na rok), medzičasom bol už pozemok ale odkúpený a zväčšený
- za Guinnessovou knihou rekordov stojí vtedajší výkonný riaditeľ Hugh Beaver, ktorý sa pri pive hádal s kamarátmi a nemali ako overiť, kto má pravdu. Tak vznikol nápad vytvoriť knihu, kde by boli rekordy. Pivovar Guinness a Guinnessova kniha rekordov sú teda priamo spojené
- ak ste si niekedy kúpili plechovku Guinness Draught, mohli ste v nej počuť/vidieť bielu guľôčku. Táto guľôčka je naplnená pivom pomocou dusíku, a keď otvoríte plechovku, zmena tlaku spôsobí, že pivo z guľôčky sa vypustí do zvyšného piva v plechovke a to sa správa, ako čapované. Táto guľôčka je aj patentovaná
- denne sa na svete spotrebuje 10 000 000 pohárov, najviac v Británii a Nigérii,
- bola urobená štúdia, ktorá zistila, že muži s fúzami vyplytvajú ročne 162 719 pint. Výsledok štúdie treba brať s rezervou, ale niečo na tom bude 🙂
Tour môže začať.
Fotka hlavnej brány. Do areálu sa vstupuje z boku a hneď ako prichádzate, všímate si dlhé rady. Z tých vpúšťajú dnu po cca 15 ľuďoch. Dnu sa postavíte do oveľa dlhšej a pomalšej rady. Ani šesť pokladníkov nestíha nával a zatiaľ čo stojíte 20 minút v rade, počítate, koľko tak zarobia za hodinu. Odpoveď je veľa. Keď už ste dnu, idete okolo ich obchodu, kde je plno ľudí a vy počujete opäť zvuk kasy. Poďme ale na začiatok tour.
Prvé poschodie je venované surovinám. V prvej časti v strede miestnosti je kopa sladu a zatiaľ čo idete okolo, po stenách si môžete čítať zaujímavosti. Jednou z nich je určite to, že Guinness spotrebuje ročne až 100 000 ton írskeho jačmeňu.
Po jačmeni nasleduje chmeľ. Okrem toho, že vie vyrásť do výšky 4,5 metra, sa dozviete, že nie všade sa dá pestovať.
Ďalšie sú kvasinky. Tu sa dozviete, že kvasinky, ktoré Guinness používa, sú „potomkami“ kvasiniek, ktoré používal sám Arthur Guinness. Aj vďaka tomu si pivo zabezpečuje svoju tradičnú chuť.
Poslednou ingredienciou je voda.
Guinness, ktorý sa varí v Dubline, používa vodu priamo z hôr Wicklow Mountains. To vďaka zmluve, ktorú uzatvoril Arthur Guinness ešte v roku 1759.
Spojte tieto ingrediencie a pridajte um / schopnosti sládka, a pivo máme na svete.
Z ďalších poschodí stojí za zmienku teplota, pri ktorej je pražený slad, ktorý dáva pivu typickú chuť po praženej káve a čokoláde. Takto pražia ročne 21-tísc ton sladu.
11 krokov prípravy, od ingrediencii až po vychutnávanie si pinty.
Veľmi dôležitou súčasťou piva Guinness je jeho jemnosť. Tu dosahujú vďaka dusíku.
Dosť teórie, poďme piť.
Ako som spomínal, na začiatku, pri vstupe ste dostali kupón, ten ste mohli premeniť na ochutnávku, pintu Guinness Draught, alebo ste sa mohli naučiť čapovať Guinness. Ja som si vybral ochutnávku (a potom som to ľutoval).
Dal som si ich Rye Pale Ale, Foreign Extra Stout a samozrejme ich Draught. Ako aj môžete vidieť na tabuli, jediné čapované z toho bolo posledné menované. Nevadilo mi, že prvé dve boli fľaškové, čo mi ale vadilo, nestíhali chladiť a boli v izbovej teplote. Draught bol ale super. Nečakajte rozdiel oproti iným podnikom v Írsku, ale oproti Slovensku je to veru rozdiel.
Dal som si aj Open Gate Rotational Tap, kde bola narazená Citra IPA.
Príjemné nachmelené, ale telo bolo moc ľahké, a celkovo pivo prekarbonizované, takže aj keď som bol smädný, išlo ťažšie dole.
Po tejto skúsenosti vás ešte čaká poschodie s reštauráciou a živou hudbou. No a na poslednom poschodí si môžete užiť 360° pohľad na Dublin, zatiaľ čo si vychutnávate pintu. Ak teda máte náladu na predieranie sa ľuďmi, tú ich je totižto nahromadených najviac.
Celkovo tour trvá tak 2 hodiny, záleží, ako rýchlo siedmymi poschodiami prejdete, koľko sa zdržíte v bare a podobne. Návšteva tohto giganta ale určite stojí za váš čas.
Išiel som aj cez legendárnu časť Dublinu, Temple Bar, kde každý podnik bol preplnený, že ľudia stáli vonku. Všade hrala živá hudba a ľudia sa zabávali, ako hobiti z Pána prsteňov.
Pomaly sa ale dostávame k bonusu, tým je Porterhouse Temple Bar.
Objednal som si moju obľúbenú ochutnávku, opäť tri pivká:
Hop Head IPA, americká IPA, ktorá neurazí. Nitro Red Ale, suchý írsky Red Ale. No a Plain Porter, ten som už mal, takže dobrá bodka. Dal som si aj dezert a ten vyzeral nasledovne:
Oyster Stout, teda Stout s ustricami, si už odbil priemeru aj na Slovensku. Mal som ho už niekoľkokrát fľaškový, ale nikdy som sa nestal fanúšikom. Toto ale bola paráda. Bol úplne krémový, čokoládu s kávou striedali slané korenisté tóny. Keď máte možnosť pridať do piva čerstvé ustrice, rozdiel je veľký.
Najlepšie pivo v Dubline: Porterhouse – Oyster Stout
Toľko k môjmu road tripu po Írsku, ak rozmýšľate nad výletom, možno ste práve dostali inšpiráciu. Na záver by som len povedal, že nech ste hocikde, aj v najmenšom mestečku, na výčape to vždy istí Guinness. Na druhú stranu, aj keď idete len do craft beer podnikov, je na dennom poriadku, že na pípach nájdete okrem remeselných pivovarov aj gigantov. Je veľmi ojedinelé, aby podnik bol zameraný čisto na craft, majú na vec jednoznačný pohľad, prečo uspokojiť len fanúšikov remeselného piva, keď môžu byť všetci zákazníci spokojní?
***********************************
Elchapak
Pracujem s pivom dennodenne, vo voľnom čase ho ani nechcem vidieť, no zvyknem sa obetovať. Europivo je môj nepriateľ, inak vypijem všetko a rád (s ležiakmi a pšeničnými bojujem, ale dobré treba vedieť oceniť). Milujem experimenty a imperialy všetkých druhov, najmä stouty. V mojej rubrike sa dozviete všetko, čo ma zaujme. Občas urobím článok z mojich pivných ciest.
