Má pomenovanie „remeselné pivo“ ešte nejaký zmysel?

Raz sa ma jeden známy opýtal, prečo aj pivo z veľkého pivovaru ako je Šariš či Heineken nie je označené ako remeselné. „Veď aj ich sládkovia sú predsa remeselníci, keď varia pivo v podstate na rovnakom princípe,“ presviedčal ma. Tieto slová nespomínam len tak. Vynorili sa mi pred pár hodinami.

Remeselné je in

Na Denníku N som si totiž prečítal rozhovor s novým šéfom Heinekenu. Na otázku redaktorky, či nemá pivovar pripravené niečo nové, odpovedal jasne. „Pozeráme sa stále po iných trhoch, máme v ponuke napríklad cider, ten rýchlo rástol a teraz je stabilný. V podmienkach slovenského trhu by ste však doň museli veľa investovať, aby ste ho posilnili, pretože tu nemá tradíciu ako v mnohých iných krajinách. Radšej kapitalizujeme výčapné pivo, nové remeselné pivo sme predstavili len pred týždňom a čakáme, ako sa mu bude dariť,“ uviedol  Rene Kruijt.

Na jeho odpovedi ma zaujalo spojenie „nové remeselné pivo“. Myslel tým sériu Hurban Legend. Tú nechcem hodnotiť, ide mi len o to, do akej miery môže v slovenských podmienkach pivovarský obor používať nálepku „remeselný“ pre svoje produkty.

Niekto môže poukázať na to, že napríklad v USA by bol hurbanovský pivovar zaradený medzi malé. Veď tamojší najväčší pivovar, ktorý sa hrdí nálepkou „craft“, ročne navarí cca 3,5 milióna hektolitrov piva. Je to asi o 1,5 milióna viac ako pivovar v Hurbanove.

Áno, ale Hurbanovo nie je v USA. A u nás je situácia diametrálne odlišná. Ja považujem za remeselné pivo také, ktoré je priamou linkou spojené s majiteľom.  Ten pivo varí, resp. aspoň v minulosti varil a pohybuje sa pravidelne v pivovare. Takýto pivovar by mal vo svojom DNA mať zakódovanú domovaričskú minulosť, vášeň pre pivo a poctivý remeselný prístup k jeho vareniu.

Len prázdna fráza

Ďalším kritériom by mala byť otázka veľkosti. V našich podmienkach je asi hraničnou ročná kapacita na úrovni 15- až 20-tisíc hektolitrov piva. A to najdôležitejšie, takýto pivovar by nemal mať akcionára, ktorý má vo svojom portfóliu veľké priemyselné pivovary.

Prečo? Je to rovnaké, ako keby sa bratislavský Volkswagen rozhodol, že urobí špeciálne auto. Malo mať kvality áut, ktoré sa vyrábajú ručne, ale vyrobí ho sériovo na linke, na ktorej sa bežne vyrábajú ostatné autá. Výsledok? Úspora na nákladoch.

Ak má malý pivovar akcionára z radu nadnárodných hráčov, jeho postavenie je zvýhodnené. Či už nákupom surovín, logistikou alebo samotnými predajnými kanálmi a marketingom.  Nemôže niekto súťažiť v pretekoch starých škodoviek, keď má pod kapotou ukrytý motor z formuly.

Ale prečo to tu všetko píšem? Mám pocit, že slovné spojenie „remeselné pivo“ sa úplne sprofanovalo a je len bezobsažnou frázou, za ktorú sa snaží schovať kadekto. Potom sa zákazníkom núkajú aj pivá, ktoré s poctivosťou a remeselným prístupom ani len nestretli. Remeselné je dnes módne, škoda však, že neexistuje nejaké univerzálne kritérium, ktoré by museli pivovary splniť.

***********************************

Guñéz Ulej
Narodil som sa niekde medzi Kyjevom a Prahou. Bez piva si neviem predstaviť deň, ani noc. Pracujem ako IT-čkár v jednej nemenovanej firme a mojim snom je celosvetový mier. Ak máte nejaké postrehy, alebo pivné hlúposti, pošlite mi ich na adresu gunez.ulej@gmail.com.

Prečítajte si aj

Remeselná scéna raz „zomrie“ na rozmaznaného zákazníka

Obrázok od Simón Delacre z Pixabay 

Článok bol aktualizovaný