by 
Aj okolo slovenského piva sa dejú zaujímavé príbehy. Svoje by o tom vedel rozprávať napríklad aktuálny český prezident Miloš Zeman. Že recenzoval popradské pivo je známa vec, že má u nás svoju značku už menej. Portál oPive.sk prináša päť zaujímavosti zo sveta slovenského piva, o ktorých sa veľa nevie.
1. Český prezident má na Slovensku vlastné pivo
„Toto pivo je vhodné, akurát na plákanie zubných protéz.“ Tak takýmto výrokom sa do dejín slovenského pivovarníctva nezmazateľne zapísal český premiér Miloš Zeman. V roku 1999 takto reagoval na chuť popradského piva. Všetko zlé je na niečo dobré, povedali si v Poprade a Zemanovi všetko vrátili. O päť rokov na to predstavili v Poprade nové pivo s názvom Edelman. Jedná sa o nemecký preklad slovíčka „zeman“. Pivo nebolo žiadnym špeciálom a zaraďovalo sa medzi najlacnejšie, keďže má len osem stupňov. Čas ubehol. Z Miloša Zemana sa stal prezident, pivo Edelman sa však vyrába naďalej. A tak má český prezident svoje pivo, ktoré vlastne nikdy ani nechcel.
2. Prvá plechovka? Slováci porazili Čechov
Aj keď sú Česi v pive priekopníci, Slováci ich v niečom predbehli. Prvú plechovku v Československu uviedol do predaja práve hurbanovský Zlatý Bažant. Stalo sa tak v roku 1971. Na tento „vynález“ sa však ľudia pozerali nedôverčivo. Báli sa o jeho trvanlivosť. Aj preto muselo vedenie podniku v tom čase investovať do nezvyčajného marketingu. Plechovka Zlatého Bažanta tak bola účastníkom rôznych expedícií do Afriky, Ázie ale aj celého sveta. Moreplavec Richard Konkolský s plechovkou oboplával v roku 1972 celý svet.
3. České pivá sú vlastne slovenské
Gambrinus, Veľkopopovický Kozel, Birell, ale aj Strobrno. To všetko sú známe české pivá, ktoré uspeli aj za hranicami nášho regiónu. Sú síce české, ale varia sa aj na Slovensku. Tak Pivovary Topvar, ako aj Heineken využívajú licencie na výrobu týchto značiek. A najmä v prvom menovanom prípade z toho výrazne ťažia. Značka Veľkopopovický Kozel sa vlastne stala slovenskou.
4. Z najdrahšieho piva v krajine sa stalo najpredávanejšie
Keď v roku 1999 uviedol Heineken na slovenský trh značku Kelt, očakávania boli vysoké. Jednalo sa o prémiovú značku v exkluzívnych fľašiach. Cena zodpovedala obalu. Išlo o jedno z najdrahších pív na Slovensku. Holanďania vyrobili túto značku špeciálne pre Slovensko. Asi im pôvodný koncept veľmi nevyšiel, keďže z najdrahšieho piva sa postupne stalo jedno z najlacnejších. Časom sa totiž pivo preklasifikovalo do kategórie „ekonomické.“ Inak povedané, najdôležitejšia je cena. To na Slovákov zabralo. Podľa neoficiálnych štatistík je takmer každé piate pivo predané v obchode pod značkou Kelt.
5. Radler na Slovensku uspel až na druhý pokus
V roku 2011 to naplno prepuklo. Slováci objavili kúzlo tzv. ovocných pív, resp. radlerov. Tri pivovary dokonca viedli polemiku o tom, kto ich na náš trh uviedol ako prvý. Pravdou je to, že zhruba v rovnakom čase uviedli svoj radler na trh v Steigri aj v Banskobystrickom pivovare. Zhruba rok po nich prišiel na trh s radlerom aj Heineken. Až on ho naplno spropagoval, keďže dokázal využiť vo veľkom svoju distribučnú sieť. Pravdou však je, že radlery na slovenský trh uviedol úplne iný pivovar. Ešte začiatkom tohto storočia to skúšal s citrónovým pivom bratislavský pivovar Stein. Vtedy z tohto nápoja nebolo žiadne terno, Slováci naň museli dorásť a počkať si ďalších 10 rokov.
Autor snímky: Jiří Ovčáček, ředitel Tiskového odboru a tiskový mluvčí prezidenta republiky
