Ideálna letná dovolenka? Pivné putovanie severným Anglickom a Walesom

Keď sme sa na jar rozhodovali kam na letnú dovolenku, Veľká Británia hneď od začiatku znela ako dobrý nápad – bude tam určite chladnejšie ako typický júl na Slovensku, pravdepodobne bude pršať a pivo z casku bude tiecť potokom.

Nakoniec sa naplnila len tretia predpoveď. Nemôžeme povedať, že by nám to prekážalo.

Naša dovolenka začala v meste Leeds, pokračovala pobytom v rezortnom meste Llandudno vo Walese a bola zakončená v Manchestri. Všetky tri miesta majú po stránke pivného obsahu čo ponúknuť. V reportáži sa skôr zameriame na podniky a miestne reálie ako na samotné pivá, keďže tie sa väčšinou striedajú veľmi rýchlo.

Leeds

Po hladkom lete a útrpnom čakaní na schodíky do lietadla sme sa ubytovali v blízkosti hlavnej železničnej stanice. To sa ukázalo ako výborný ťah, pretože množstvo zaujímavých podnikov sa nachádza práve v jej okolí.

Začali sme v podniku Leeds City Tap. Ide o pobočku pivovaru North Brewing, takže väčšinu jeho ponuky tvoria práve pivá tohto pivovaru. Potešila nás možnosť objednávať si aj pivá o veľkosti pol pinty. Neskôr sme si uvedomili, že to je v britských krčmách úplne bežné. Zaujímavosťou bolo, že jedlo v podniku zabezpečuje úplne iná prevádzka, ktorá má vlastný stánok hneď vedľa výčapu. Žemle bao boli v poriadku, ale na úroveň istého podniku na Dunaji nedosiahli ani zďaleka. Z pivnej ponuky bol asi najzaujímavejší kokosovo-ananásový lassi kyseláč, inak sme ochutnali dobre prevedené session a double IPA.

Našu chuť na pivo z casku zahnal až podnik Head of Steam. Na čapovanie piva pomocou ručnej pumpy sa dá pozerať snáď donekonečna. Takéto pivo sa často vyznačuje nízkou karbonáciou, takže sa pije veľmi lahodne a nebezpečne rýchlo – od smädu takmer ako voda. Väčšinu ponuky tvorili bežnejšie britské štýly – bitter alebo ESB. Na jednom klasickom výčape však bolo aj pivo od susedov zo Zichovca. My sme neodolali pre nás mierne prekvapujúcej kombinácii hazy IPA na casku, ale asi by sme si viac užili tento štýl na klasickom výčape.

Cestou do pamiatkovo chránenej dediny Saltaire sme navštívili aj pivovar Wilde Child. Tam sa bohužiaľ výčap nenachádzal, keďže išlo o menší pivovar v priemyselnej štvrti. Na náhodné návštevy ale boli pripravení, chladnička plná plechoviek nás rozhodne potešila. Za zmienku stojí, že ani tu nebol problém s platbou kartou. Tento trend sme si všimli vo viacerých predajniach (nielen piva) – hotovosť sa stáva skôr nechceným reliktom.

V blízkej viktoriánskej dedine Saltaire, ktorej prehliadku tiež odporúčame, sa nachádza pivovar Salt Beer Factory. Vzhľadom na názov sme očakávali aspoň jedno pivo štýlu gose v ponuke, ale nestalo sa. Ukázalo sa totiž, že celá dedina je pomenovaná po miestnom podnikateľovi, sirovi Titusovi Saltovi.

Museli sme si “vystačiť” s ponukou 10 výčapov a 4 ďalších caskov. Hoci sa pivovar nachádza v areáli bývalého eletričkového depa, je zariadený veľmi moderne a vzdušne. Z pív nás najviac zaujala miestna session IPA menom Jute, ktorá bola veľmi ľahká, ale zároveň nabitá citrusovými chuťami, čo z nej robilo veľmi príjemné pitie. K tomu pasovala aj chutná pizza z pece.

Pred našim odchodom z Leedsu sme sa zastavili na mieste, na ktoré sme sa tešili asi najviac – Northern Monk Refectory. Samotný pivovar sídli trochu inde, ale na tomto mieste, The Old Flax Store, sa stále varí experimentálne pivo v malých dávkach, mali sme tak možnosť ochutnať aj pivo priamo zo zdroja.

Miestna ponuka jedla pozostávala najmä z hamburgerov, ale najviac nás zaujali aj tak pivá – za zmienku stoja Berry Jam Gose, rôzne variácie na pivo inšpirované (opäť) mango lassi a najlepšie sme hodnotili imperial stout s príznačným menom Death. S 12 % alkoholu sa toto pivo predávalo len v pohároch veľkosti ⅓ pinty. Mimochodom, podobná pobočka sa nachádza aj v Manchestri.

Severný Wales

Našou základňou pre výlety po severnom Walese sa stalo prímorské mestečko Llandudno. Časy najväčšej slávy už má za sebou, ale i tak sa začiatkom prázdnin zmenilo z dôchodcovského rezortu plného dotieravých čajok na živé mesto plné mladých rodín a dotieravých čajok. Tých je v tomto meste viac, ako by sa patrilo.

Na začiatok sme navštívili miestny pivovar Wild Horse. Opäť šlo len o pivovar bez výčapu, zato s rozumne zásobenou chladničkou. Pivo sa dá okrem pivovaru zohnať vo veľkom množstve krčiem po celom meste. Kvalita pív bola na miestne pomery slušná, najviac nás ale pobavili niektoré názvy pív – session IPA menom Divebomb s vyobrazením čajky na etikete alebo stout nazvaný Devil’s Appendix. V mestečku sa nachádza aj horská električka Great Orme Tramway, takže potešila aj IPA Tramcar s vyobrazením tejto električky.

Suverénnym víťazom kategórie craft beer podnik v Llandudne sa stal pub Tapps. Strávili sme v ňom niekoľko pekných večerov, pivá sa na 6 caskoch a 8 výčapoch menili dosť rýchlo. Zaujímavosťou bola aj bohatá ponuka ciderov z casku, ktoré boli úplne bez bubliniek – miestami sme až mali pocit, že pijeme jablkový džús. Na osvieženie rozhodne odporúčame. Z ponuky pív nás najviac zaujali dark ale Dark Side of the Moose od pivovaru Purple Moose a Pothole Porter od pivovaru s krkolomným názvom Cwrw Iâl.

Nedostatkom piva sme netrpeli ani pri výletoch mimo mesto. Pred výstupom na najvyššiu horu Walesu sme sa (aj keď nečakane) zásobili priamo na vlakovej stanici v dedinke Betws-y-Coed, kde sa nachádza pivotéka už zmieneného pivovaru Purple Moose. Ponuka obchodu sa však neobmedzovala iba na tento pivovar, takže nás tematicky potešila IPA od pivovaru Snowdon s chmeľom Summit, ktorú sme si logicky vychutnali až na vrchole kopca Snowdon, kde nás miesto predpovedaného dažďa čakalo silné horské slnko.

Za zmienku ešte stojí prevádzka Vinomondo v mestečku Conwy. Názov mierne zavádza, ponuka vína je v tomto podniku síce bohatá, ale ide aj o plnohodnotnú pivotéku a je tu aj pár výčapov. Vzadu sa nachádza nádherná záhrada s výhľadom na miestnu kostolnú vežu. Najviac nám zachutil porter London Black od londýnskeho Anspach & Hobday, ktorého ambíciou je stať sa londýnskym Guinessom – podľa nás nad ním, čo sa chuti týka, určite vedie. Zaujímavosťou bol barrel-aged cider, ktorý ležal v sudoch po whisky. Chuťovo to pre nás bolo niečo úplne nové a nebolo to vôbec zlé.

Manchester

Prvý večer v Manchestri sme strávili v skvelej kombinácii taproomov trochu mimo centrum mesta v priemyselnom areáli – hneď oproti sebe sa nachádzajú výčap pivovaru Cloudwater a pivovar Track. Priestory Cloudwateru boli skromnejšie, ako sme čakali – išlo o pár stolov a malé pódium na prvom poschodí budovy. Pivá boli veľmi dobré, kvalitou nás prekvapil pivovar Azvex, ktorý sme predtým nepoznali. Miestna ponuka snáď bola až príliš monotónna, takže sme sa potešili chladničke plnej (okrem iného) amerických craftov za rozumné ceny. Plechovka Goses Are Red od Bruery Terreux bola skvelým spestrením.

Nanešťastie sa ponuka jedla obmedzovala len na lupienky, takže sme zahájili presun cez cestu do väčších priestorov Tracku. Výber pív bol solídny, vrátane niekoľkých pív takeoveru pivovaru Floc. Filozofická otázka – stále sa jedná o tap takeover, ak sa jedná o 4 výčapy z 20? Diskusiu môžete viesť so svojimi známymi, keď sa stretnete na pive a dôjdu vám témy na diskusiu. Nemáte za čo.

Z pitia by sme vyzdvihli miestnu hazy IPA Fractions, boli sme však tak hladní, že nás najviac potešila neapolská pizza pečená priamo na mieste. Ak sme správne pochopili, išlo opäť o hosťujúcu prevádzku, pričom prevádzky a logicky aj ponuka jedla sa stále menia. V pivovare sa okrem veľkého vnútorného priestoru nachádza aj záhradka a šiel by tu stráviť snáď celý deň. Potom len pozor na množstvo vypitého piva, lebo sa vás ujme strážnik pri vchode – zrejme to bude nejaké špecifikum priemysleného areálu, pretože sa silní chlapci nachádzali tak pred Cloudwaterom, ako aj pred Trackom. Nikde inde sme ale nič podobné už nevideli.

Ďalší deň sme sa pred teplom skryli v príjemne klimatizovanom podniku Beermoth. Priestor sa skôr ponáša na koktejlový bar, prekvapivý bol takmer nekonečný výber spontánne kvasených pív vo walk-in chladničke. Dokonale nás šokovalo, keď sme v chladničke narazili na spontán z nášho pivovaru Shenk. Uzniesli sme sa, že slovenské pivo môžeme piť aj inde a objednali si skvelý wild ale Mount Ida od Crossover Blendery.

Prevádzka nanopivovaru ÖL sa nachádza v priestore zvanom Hatch, ktorý nám veľmi pripomínal koncept Manifesto z Prahy. Normálne by tu pod obchvatom bolo hluché miesto, ale podarilo sa tu z kontajnerov vyrobiť príjemné posedenie, kde si môžete dať pivo, kávu, obed alebo nakúpiť rozličné produkty a suveníry. Napriek polohe pod cestou tu bolo veľmi príjemne. Samotný pivovar je naozaj malý, v čase našej návštevy mal na miestnom výčape presne 0 pív. Ponuka ale nebola nudná a farebne krásny malinový kyseláč My Phone’s On Snooze od pivovaru Deya nás osviežil znamenite.

Posledným miestom, ktoré sme pred presunom na letisko navštívili, bol pivovar Bundobust, ktorý bol ladený do indického štýlu. Pri vstupe nám do nosov udrela vonná tyčinka, čo by za normálnych okolností bolo zvláštne, tu to ale podfarbovalo atmosféru miesta. Niektoré pivá boli varené s typicky indickými koreninami. Koriander v ležiaku? Môže byť.

Jedálny lístok pozostával z vegetariánskych indických jedál, pričom je možné objednať si priamo u obsluhy alebo online po načítaní QR kódu s ponukou, kde sa dá za jedlo hneď aj zaplatiť. Najzaujímavejším kúskom bol nitro porter Chaitro, v ktorom bolo pomerne veľké množstvo korenia chai masala. Chuť bola prekvapivá, ale vyladená, takže za nás palec hore.

Na záver by sme chceli zhrnúť pár poznatkov, ktoré by vás mohli prekvapiť, ak by ste do Británie šli prvýkrát.

Nápoje sa objednávajú a priamo platia na bare. Je to trochu otravné v preplnených podnikoch, ale v prázdnejších prevádzkach to poskytuje možnosť pobaviť sa s obsluhou, tak to využite.
Pokiaľ si nie ste istí, či vám bude nejaké pivo chutiť, je v poriadku vypýtať si z neho mini testovaciu vzorku.
Klasické pivá sú často nacenené za pintu, špeciály niekedy pokojne za mierky ⅓, ⅔ alebo ½ pinty. Tieto objemy sú len odporúčané, ale môžete si pokojne objednať pol alebo tretinu pinty z čohokoľvek. Cena na účte býva štandardne priamo úmerná cene za odporúčaný objem. Niektoré slovenské podniky by si mohli vziať príklad.
Je úplne normálne vypýtať si pohár vody bez ohľadu na to, či ste si objednali aj niečo iné. Samozrejme zadarmo.
V puboch sa často stáva, že ponuka jedla je obmedzená na lupienky, škvarky či arašidy. Zistite si dopredu, či sa v danom podniku najete.