by 
Čo sa týka súťaží, jún bol celkom rušný. A začal hneď zostra. 1.-2. júna sa konala súťaž Austrian Beer Challenge (ABC). Doteraz bývala na jeseň, dátum sa však zmenil. A to nebola jediná zmena. Hneď druhá sa týkala miesta konania. Tento rok nás hostil Linzer Brauerei v Linzi.
Málo piva
Šiel som už v piatok, keďže ako už isto viete, deň pred začiatkom býva ABC opening a v sobotu začíname už o 9:00. Tento rok ma v programe zaujala Linzer Bierwalk, pivná prechádzka mestom a návšteva pivovaru. Tak nejak som dúfal, že návštevu pivovaru snáď stihnem cez víkend, šiel som teda na pivnú prechádzku.
Moja predstava bola, že sa prejdeme mestom, dozvieme sa pivné zaujímavosti a dáme si pivo. Skoro to vyšlo. Prvý podnik umiestený v električke na brehu Dunaja v ten deň neotvorili kvôli počasiu. Nevadí, veď budú ďalšie. No neboli, až ku koncu sme dostali k pivu. Fľaškovému.
Informácií a to zaujímavých bolo dosť, len pivo absentovalo. Keď sme sa vrátili do pivovaru, začínalo finále štátnych majstrovstiev Someliériek a Someliérov. Po úvodných slovách sa na pódium postavilo šesť osobností pivného života a postupne odhaľovali šesť pív a popisovali ich.
Úplne som nepochopil, ako bude prebiehať finále, čas súril, tak som sa šiel ubytovať. Keď som sa vrátil, bolo všetko vyriešené. Nevadí. Začínal práve Stammtisch, kde sa podávali lokálne špeciality formou bufetu a domo pivá. No a tie sa tento rok nepodávali, na výčapoch boli pivá z domáceho pivovaru, plus v chladničkách boli komerčné pivá. Škoda.
Märzenový víkend
Každopádne ďalší deň nás čakalo viac než dosť pív. A zmeny. V prvom rade boli organizátormi určení vedúci stolov. Doobeda aj poobede každý rozhodca absolvoval dva rozhodovania pri tom istom stole a s tým istým tímom. Hodnotenie šlo cez webovú aplikáciu, čo výrazne urýchľovalo a zjednodušovalo vyhodnotenie súťaže. Každý rozhodca vyhodnotil pivá a odoslal do systému.
Nám sa na úvod ušla kategória X, lokálne štýly, menovite Märzen bier. Konkrétne Ősterreiches Märzen. Nech sa páči. Keďže tento štýl nie je v BJCP, dostali sme k nemu vypracovaný popis, presne v duchu BJCP.
Pomocníci pred nás doniesli12 kusov pív. Trochu ma zmiatol popis jedného piva ako Zwicklbier. Nuž, niekto poslal pivo do zlej kategórie. Napriek tomu, že farba piva má byť svetlá, našlo sa dosť veľa jantárových pív. Aj chuť sa celkom líšila.
Každopádne väčšina pív bola bez chýb a tie najlepšie si viem predstaviť, že by som pár vypil. Na záver sme podiskutovali o pivách. Ja som bol výrazne pomalší od ostatných, uvoľnili miesto a čakali, kedy prídeme na rad. Ako obvykle, pre rozhodcov bola zriadená oddychová miestnosť, kde sme si mohli vybrať, kávu, čaj, nejaké tie sladkosti, slanosti a tiež pivo.
Druhou našou doobednou kategóriou bol Wiener Lager. Hodnotili sme 13 pív z rôznymi popismi ako napríklad nefiltrovaný ovocný Viedenský ležiak. Jeden komentár na prvý pohľad zábavný, obsahoval informáciu o vode.
Na ďalšie pohľady, to už také smiešne nebolo, skôr mi to pripadalo ako užitočná informácia. Viedenské ležiaky sa dosť posunuli odkedy ich hodnotím na tejto súťaži. Áno, bol aj pár chýb sa našlo, oxidácia však snáď len v jednom pive. Boli dve až tri výborné pivá, z ostatných bola väčšina solídnych ležiakov bez väčšej chyby.
Poobede sa zmenil tím aj vedúci stola. Na programe boli American Ales v počte 10 kusov. Boli dve pivá typu Cream Ale, pričom pri jednom bola poznámka, že bolo varené s receptúrou na pivo Kölsch. Zvyšok boli pivá štýlu APA. Tu to už bolo trochu horšie. Kvalita kolísala, boli aj chyby. Našli sa však aj dobré pivá.
Poslednou sobotňajšou kategóriou boli Frucht biere, teda kategória 29, plus sme mali jedno pivo z kategórie 34 C – Experimentálne piva, ovocie. Hodnotili sme 11 pív a bol to pekný nápor na chuťové poháriky. Z ovocia prevažovali maliny, boli tri pšeničné pivá, mimochodom veľmi pitné, dva ležiaky, pár APA, jedna Milkshake IPA a dva Soury. Aj tu kolísala kvalita, čo však nie je výnimočné.
Stále boli k dispozícii pivá z Linzer Brauerei, tak sme si čistili chuťové poháriky svetlým a viedenským ležiakom.
Večerné podujatie
Bolo aj tradičné večerné podujatie. A to na Pöstlingbergu, čo je cca 539 metrov vysoký kopec. Šli sme tam Pöstlingbergbahnom. Cesta trvá asi 20 minút a legendy hovoria, že sú z nej pekné výhľady. Toto potvrdiť nemôžem, nakoľko nám celý deň pršalo. V čase jazdy síce už nepršalo, stúpala však para. Nabudúce.
Večera sa konala v Grottenbahn, čo je priestor pre deti, kde na prízemí je železnica a v podzemí rozprávková zmenšenina Hauptplatzu. Aj tento večer bol poňatý v duchu lokálnych špecialít. Zábava bola veľká, pivá boli rôzne, niektoré navarené špeciálne na túto príležitosť, napríklad študenti z „Fachhochschule Weis“ navarili Fränkisch Rot bier. Bol trochu viac rot, ako mám rád, dobre však padol po „dlhej“ ceste električkou.
Baumgartner Weisse bolo tiež solídne. Doma navarené pivo, ktoré vzniklo zo spolupráce Jörg brauerei a Brautastic s názvom New Town Porter bol skvelé, ako keby ho varili v Londýne. Za mňa hviezda večera.
Po príjazde na hlavné námestie sme zašli ešte do podniku, ktorý nám spomenul Bierpapst Conrad Seidl a to Glorious Bastards, čo je kombinácia, mäsiarstva, pekárne, baru a pivovaru. Nachádzajú sa okrem Linzu aj v Salzburgu a Innsbrucku. Pivovar nie je úplne pivovarom, čapujú tam pivá napríklad aj z Brauerei Raschhofer, alebo Rossbräu. Skôr ako pivné je to večer, či v noci párty miesto. Pivá boli fajn, vibe už menej, tak sme šli domov. Veď v nedeľu sme mali pred sebou finále.
V sobotu sa hodnotia domáce aj komerčné piva spolu, v nedeľu sa pivá hodnotili zvlášť. Mne sa ušla opäť kategória Ősterreiches Märzen a v nej 12 pív. Tentokrát bola diskusia nielen povolená, ale vítaná. A bola dosť búrlivá. Avšak vecná.
Nakoniec sme našli víťazov. V komisii panoval všeobecný názor, že sme mali asi „hobby brauereien“, ale to nikto nevie. Druhá doobedná kategória boli „American Ales“ v počte 13 kusov. Bol jeden Cream Ale, jeden Blonde Ale, šesťkrát APA, dvakrát Amber Ale a trikrát American Wild a to ešte bretkový. Tu sme boli trochu viac jednotní a víťaza, teda víťazov sme našli pomerne rýchlo. Keď som si pozeral výsledky, tak som veľmi jednoducho zistil, že sme pravdepodobne hodnotili domovaričov.
Poobede som už nehodnotil, aj keď som mal, vyzeralo však, že nestihnem vlak. Nakoniec ten meškal a mohol som kľudne hodnotiť. Čo už.
Skvelý pivný víkend
Po šiestykrát som si užil skvelý pivný víkend a hneď na mieste sa prihlásil na budúci ročník. Jediná vec mi trochu vadila, že na rozdiel od minulých rokov som hodnotil tie isté kategórie obidva dni.
Organizácia ako obvykle perfektná, bola radosť vidieť ako Jorg, sťaby riaditeľ súťaže, kontroluje cez notebook jednotlivé výsledky. Všeobecne sa tu ako obvykle nikto nehrá na celebritu a to sem chodia hodnotiť aj fakt veľké mená.
Viem, že toto ste už asi odo mňa čítali, ale ako je zorganizovaný personál okolo súťaže, aby dámy rozhodkyne a páni rozhodcovia mali všetko čo treba, je neuveriteľne. Vlastne organizácia celej súťaže je neuveriteľná. Čo viac dodať, rád prídem aj v roku 2025.
Tento rok som sa nemohol zúčastniť vyhodnotenia v Linzer Brauerei. Na súťaži sa zúčastnilo 176 pivovarov s 716 pivami, čo je opäť rekord. Ako písala stránka Austrianbeerchallenge.at až 40 percent rozhodcov bolo zo zahraničia, čím sa výrazne zvýšila prestíž súťaže.
Pozrite si kompletné výsledky Austrian Beer Challenge 2024
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade.
Prečítajte si aj
Craft Bier Fest vo Viedni: Časy, keď som ochutnával domácu scénu, sú preč
