by 
Zahreb ako pivná destinácia sa mi ozrejmila tuším v roku 2015, keď som sa na Bielej vrane zoznámil s Andrejom Čapkoma a Mattom Hollingsworthom, ktorí v tom čase organizovali súťaž Hrvatsko homebrew prvenstvo. A tak sme tam začali chodiť.
Správne termín
Potom sa v roku 2017 skomplikoval môj zdravotný stav a všetko bol zrazu inak. Stále som sa chystal, že raz pôjdem do Záhrebu, veď som si to mesto poriadne nepozrel, šiel by som aj na domovaričsku súťaž a aj pivná scéna sa v Chorvátsku rapídne zmenila. Poznáte to, raz… Súťaž medzitým skončila, chorvátska pivná scéna sa utešene rozrastala, len ja som sa stále nerozhýbal.
Až prišla jar tohto roka, keď sme sa s Monikou rozprávali, že by sme mohli spojiť beh, pekné mesto a pivo. Vyšiel z toho okrem iného aj Záhreb. Medzičasom som sa dozvedel, že v Záhrebe sa bude konať RateBeer European Summer Gathering 2023 (RBESG).
Ide o akciu, kde sa stretnú ľudia z portálu Ratebeer v nejakom meste, spolu s miestnym sprievodcom prejdú pivné miesta, ochutnajú sa rôzne pivá a celé sa to zakončí opulentným Grand Tastingom.
Tuho som premýšľal, či zvládnem nejaký ten viacdňový výlet sám. Predsa len, moje zdravotné obmedzenia nie sú malé, hlavne v oblasti jedenia. Nakoniec sme sa koncom júna bavili s Peťom, že by sme predsa len mohli ísť. Cesta nabrala konkrétne kontúry. Následne Monika vyhrala štartovné na polmaratón vo Valencii, ktorý sa tiež odohráva v októbri. Bolo teda definitívne rozhodnuté. Októbrový Záhreb rušíme, idem na RBESG.
„Triezvi neodídete“
A nastal frmol. Bolo nutné nájsť ubytovanie, jeden z mojich kontaktov mi tvrdil, že Air’n’b je lepšie ako iný portál, keď som mu poslal môj výber, tak z neho vyšlo, že je to dobrý výber. Apartmán v starom socialistickom dome, bol neďaleko autobusovej stanice, veľmi blízko zástavky električky, takže nebol problém s dopravou. Letenky boli za veľmi príjemnú cenu, tak sme mohli vyraziť.
Let je veľmi krátky, trvá cca toľko ako odo nás z domu na letisko. Lietadlo letelo celkom skoro ráno, tak sme sa vo štvrtok, deň pred akciou, po pol jedenástej začali obzerať po nejakej „osviežovni“.
Vyhľadávač nám našiel pivovar PriMarius, ukrytý kdesi v blízkej priemyselnej zóničke. Ako sa ukázalo, je to produkčný pivovar bez výčapu. To nič, kúpime plechovky, alebo fľašky a niekde ich vypijeme.
Času je dosť, stretnutie s účastníkmi zájazdu, čo tiež prišli skôr, je o 13:00, to hravo zvládneme. Pri príchode nám vôňa prezradila, že je varný deň. Prišli sme uprostred obeda, tak nás chlapci poslali si pozrieť pivovar. Netrvalo nám to veľmi dlho, nakoľko priestor bol malý. Varňa z druhej ruky, tanky nové. Také punkové a funkčné.
Čakanie nám spríjemňovalo pivo Akcent, ľahko piteľná APA, plná ovocných chmeľov. Obed skončil a my sme sa začali rozprávať s majiteľmi a degustovať ďalšie pivo.
Mimochodom, pivovar funguje od 2018. Postupne sme ochutnali Ringišpil (Session IPA), Diverzant (IPA) a Porter TÀMĀN TÁMĀN, kde názov znamená primeranú dávku temnoty. Google translate mi však napísal, že vo vietnamčine to znamená toto: “FUCKING EIGHT WOMEN”. Tak neviem. Pivá boli svieže, čerstvé, ak by som ich mal zoradiť tak, Diverzant, Ringišpil a TÀMĀN TÁMĀN. Ale bolo to tesné. Mimochodom tá IPA bola ukážková.
Keď sme písali domácim, že kde sme, tak nám napísali, že bude ťažké odísť odtiaľ triezvi. Aj napriek ponúknutej rakiji sme to zvládli.
V Spicy Days
Čas nás začal trochu tlačiť, tak sme sa vybrali na miesto stretnutia. Dorazili sme celkom v pohode, lenže tam nikto nebol, teda ľudí bolo dosť, nikto známy. Skrátim to, stáli sme niekde úplne inde. Nevadí. Sadli sme na dopravu a za chvíľku sme našli skupinku v podniku s názvom Spicy Days.
Hneď po vstupe sa ocitnete v raji. Na výčape je osem pív. V čase našej návštevy tam bolo šesť chorvátskych a dve nemecké. Plus chladničky a poličky s pivom. S veľkým množstvom piva. Chorvátske aj zahraničné. Naľavo je miestnosť plná chilli produktov, korenín, omáčok a podobných potravín. Dobrá kombinácia.
Jedno čapované pivo bolo Fuerst Wiacek/KCBC Fisticuffs & Flowers. Pivo sa dalo piť, avšak neodpadol som z neho. Bol som v menšine, ostatným ochutnávačom chutilo. Pri pive Fuerst Wiacek/Finback Moa sme sa všetci zhodli, že to vedia aj lepšie. Pivo sa síce dalo piť, ale nebolo veľmi vyvážené. Za mňa je zľahka preceňovaný pivovar. Pomer cena/výkon je dosť slabý.
Frka India Pale Ale bolo pre mňa nové pivo a nový pivovar. Vôbec nebolo svieže ako by som čakal aj napriek celkom slušnému množstvu chmeľu. Bolo také unavené. Maskeron/Brewville Leemoon Pie Oat Cream Pale bolo o poznanie lepšie, aj keď tu by sa zišlo trochu viac chmeľu. Ovos dodal krémovosť, dobre sa pilo.
A ďalší nový chorvátsky pivovar za mnou. Hill Farmstead Harlan – Columbus, Simcoe & Nelson Sauvin bola veľmi osviežujúca NEIPA. Džúsová, ovocné chmeľe, trochu byliniek v závere. Toto pivo nebolo v sortimente obchodu, alebo privezené priamo z USA jedným z účastníkov.
Vrcholom ochutnávky v tomto podniku bol Põhjala Cellar Series – Kamin, Imperial porter, ktoré zrelo v sudoch po Cognacu, Sherry, and Islay. Veľmi chutné pivo, sudy sa podpísali na jeho charaktere, cítiť bolo čokoládu, ľahkú údenosť a všeličo iné. Čas plynul, reči sa viedli, pivo sa ochutnávalo, až prišiel odchod.
V obľúbenom pivovare
Čakal nás môj veľmi obľúbený (nielen) chorvátsky pivovar Zmajska Pivovara. Tento pivovar bol založený v roku 2013 a v Chorvátsku naštartoval éru remeselných pivovarov. Keď sme boli na návšteve v júni 2015, bola to epická návšteva plná dobrého piva. Odvtedy sa pivovar posunul na inú lokalitu, kde je pomerne problematické sa dostať verejnou dopravou, použili sme preto taxíky. Konkrétne na tento bod akcie som sa veľmi tešil a dôkladne sa na neho pripravil.
Dopredu som kontaktoval Andreja Čapku, že prídeme a rád ho po rokoch uvidím. Leda žeby som kecal. Presne tak, kecal. Veď je čas, o hodinu, o dve, zajtra mu určite napíšem. Nič také sa nestalo, tak sme to začali riešiť na poslednú chvíľku, teda sme… Napísal mu jeden z mojich chorvátskych kamarátov a dohodli stretnutie. Kedysi som mal dobrý prehľad o navarených pivách v Zmajskej, tie časy sú však už preč. Tak som len pozeral, aký je lineup. Súčasťou pivovaru je totiž aj “Tap Room”.
Na výčape je osem pív, v chladničkách veľa plechoviek a fľašiek, tak kým prišiel Andrej vykonali sme dôkladnú “Q&A” kontrolu. Zaujala edícia “Concoction”, ktorá ako sa dočítate na stránke pivovaru, je akýmsi ihriskom pre sládkov, kde sa môžu hrať s ingredienciami.
Najviac ma zaujal Concoction Rouge 22, Flanders Red, ktorý zrel v dubových sudoch dva roky a navyše je to prvé pivo v tomto štýle, navarené v Chorvátsku a Zmajska Concoction Wicked Wit, čo je Wit bier pobláznený Bretanomyces kvasinkami. Ostatné z tejto série pivá boli tiež dobré, napríklad NEIPA Dust Devil alebo Írsky Stout Nitro Noir, špeciálne navarený na „St. Patrick’s Day 2023“. Prišiel Andrej a s ním aj čas na spoločnú fotku, tzv „Two Beasts vol2“. Vol 1 sme si strihli počas BrauBeviale veľtrhu v Norimbergu v novembri 2018, v podniku MC Kennedy.
Absolvovali sme aj prehliadku pivovaru, videli sme 2000 litrovú varňu, tanky, sudy, kde zreli pivá vybrané pivá a všeličo iné. Bolo to inšpirujúce. Dozvedeli sme sa tiež, že Zmajska vyrába aj single malt whiskey a hneď sme aj dostali príležitosť ochutnať. Chutila. Návšteva dopadla skvele, len už nás začali domáci sprievodcovia súriť, že treba ísť ďalej. Tak sme šli.
V dymovej clone
Caffe bar Kvart je pomerne veľký priestor, v čase našej návštevy už bol plný. Vzhľadom k tomu, že začalo pršať, nahrnuli sa dnu aj ľudia z terasy, podnik sa stal preplneným a hodne nepríjemným miestom na degustáciu piva. V podniku je totiž dovolené fajčiť a miestami sme sa videli cez dymovú clonu.
Na výčape bolo 19 pív, vrátane veľkých pivovarov. Ponuka bola celkom vyvážená. Najviac mi chutilo pivo Saso Mange Mellow Yellow, Weizenbier od miestneho pivovaru. Bol som však osamotený s mojim nadšením, ostatným až tak nešlo.
Ochutnali sme viac pív, po väčšinou solídnej kvality, čas sa však už naklonil k noci a ani mi tam nebolo veľmi príjemne, tak bol čas ísť domov. Ak budem blízko možno skúsim prísť na terasu, avšak tento podnik si moje srdce moc nezískal.
Prvý deň bol bohatý na zážitky. A čo priniesol deň druhý? To sa dočítate v pokračovaní…
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
