Craft Bier Fest vo Viedni: Časy, keď som ochutnával domácu scénu, sú preč

Na dátumy 12. a 13. apríla sa zišlo niekoľko skvelých akcií. PBFest – Pražský Festival Piva, Beer Geek Maddness 2024 vo Wroclavi a desiaty ročník Craft Bier Festu vo Viedni.

Pôvodne som mal byť v tento víkend v Prahe ako sprievodca a plánoval som, že by som sa pozrel aj na PBFest. Veci sa však radikálne zmenili a chvíľami to vyzeralo tak, že ostanem doma. Nakoniec som to nechal na osud. A ten rozhodol, že cez víkend som mal cestu do Viedne za našou dcérou, tak som spojil príjemné a príjemné.

Slovenská aj česká stopa

Na festival sa bolo treba pripraviť, tak sme posedeli pri čaji a Spargelcremesuppe v 15 Süße Minuten‘ Bistro, neďaleko stanice. Samotný festival sa konal tradične v Marx Halle. Z vlakovej stanice sa tam pohodlne dostanete električkou číslo 18. Za tie roky sa lokalita radikálne zmenila. Už to nie je nevľúdne miesto na „konci“ Viedne, ale živá rezidenčná štvrť. Tak sa to robí.

Trochu ma zneistilo, že na príslušnej zastávke vystúpilo málo ľudí. Veľmi málo. Pred budovou to tiež nebolo preplnené, oproti jeseni som sa dnu dostal veľmi rýchlo. Už od pohľadu ubudli pivovary.

Oproti vchodu bol umiestnený stánok Bier IG, organizácia, ktorú už netreba predstavovať. Propagovali súťaž Austrian Beer Challenge, lákali domovaričov na súťaž, dávali ochutnávať pivo a organizovali sprevádzanie po festivale.

Na festival som prišiel netradične nepripravený, tak som nevedel, čo ma čaká. Stránka festivalu uvádza okolo 45 pivovarov, či už samostatne, alebo ako súčasť stánkov. Opticky to tak nevyzeralo. Ako som sa v minulosti rozplýval, že sem rád chodím, aby som mohol porovnať rakúsku scénu. Tak tie časy sú preč.

Už minulú jeseň som sa sťažoval na nedostatok domácich pivovarov. Tento rok to nebolo iné. Cca 17 rakúskych pivovarov sa mi zdá teda málo. Ubudli stálice, zostalo len pár skalných. Zdá sa, že uvoľnený priestor zabrali české pivovary. Bolo aj pár slovenských. Prvý sa mi do cesty postavil stánok Nachmelenej opice. Na začiatok som ochutnal ich novinku Cold Australian IPA 14°. Dobre nachmelená austrálskymi chmeľmi, stredné telo, príjemný úvod.

Ako ďalšie pivo prišlo na rad pivo Cover your back od Hellstorku na slovenskej pobočke stánku Craft Beer Musketeer. Príjemný, ľahko piteľný Porter anglického typu. Knocking on Heaven’s door od Čierneho kameňa bol tiež dobrý výber. Džúsové, plné chmeľu, tropické ovocie, primerane horké.

Ešte pivo Sibeeria I love the smell of Nelson Sauvin in the morning od Sibeerie na českej pobočke stánku Craft Beer Musketeer bolo treba sa pohnúť ďalej. Pivo bolo štandardne dobré, chmeľ bol rozpoznateľný, ľahko sa pilo.

Domácich pomenej

Stánok pivovaru Kraft-Bräu z nemeckého Tieru ponúkal šesť bežných pív a dva špeciály. Seb’s bolo English Pale ale, čomu som úplne nerozumel, veď EPA je vlastne Bitter. Nevadí. Pivo sa ľahko pilo, veľmi neoslnilo, avšak, to vôbec nevadilo, bolo vyvážené, nezaškodilo by mu trochu potisnúť váhu na chmelenú stranu. Keď som bol v januári neďaleko, tak som na neho nenarazil. Čudné.

Ešte stále som sa nedostal k domácim pivovarom, avšak už som bol blízko. Maďarský pivovar LöWolf je z Kőszegu, čo je mesto blízko rakúskej hranice. Ich Wiener lager si hanbu neurobil. Presne zapadal do štýlu, za mňa sa mohlo ubrať trochu karamelu, ale to už bola moja „ufrflanosť“. Ich West Coast IPA boli pekne nachmelená, citrusy, trochu tropického ovocia, citrusová kôra a príjemná chmeľová horkosť. Bavili sme sa aj o spolupráci, musíme však nejak vyriešiť dopravu.

Hneď vedľa sa nachádzal stánok pivovaru Piwo Z Żuka, ktorý sídli v Częstochowej. A áno, stánok bol prerobený Zuk, plus mali také malé autíčko, na ktorom jazdila po feste a trochu s tým boli otravní. A aké bolo pivo? Just IPA Citra a Amarillo. Pomerne dobre pitná Old school IPA.

6 beers brewing so slovenskými koreňmi býva na festivale často, tentokrát som od nich ochutnal Wholy Grale, čo bolo pivo s hroznami z odrody Blau Portugal. Dobré bolo, boli cítiť aj pivo, ale aj hrozno, osviežujúce, primerane kyslé.

V stánku Saperlot z Chorvátska, som bol aj minulý rok, spravil som kontrolu kvality. A tá bola dobrá. Schetti’s Braumanufaktur zo Sandllu v Rakúsku sa špecializujú na bylinné pivá. Tak som si dal Wald IPA s borovicovým ihličím. To prekrylo úplne všetko, takže chuť bola hlavne o lese.to bolo viac Wald a nie IPA.

The Sisters Brewery z Holandska má za sebou silný príbeh, otca s dvomi dcérami, ktorí založili pivovar. Teraz varí už len otec. Pivo Hive, čo má byť Weizenbier, bol skôr Belgický Wit, avšak bol dobrý. Dok’s Brewery z YPPsu ma zaujímavé ilustrácie k pivám. Ich Hopprl bock bol sladový, silný, akurát.

Azyl som si vždy našiel v Lániuse aj v Craftbeer Musketeer, kde dokonca rozlievali konkrétnym ľuďom Hellstork Amitié. Aj keď som sa sústredil skôr na bežné, ľahko pitné štýly, ako na Barrel Aged Saison, toto pivo bolo skvelé, zľahka korenené, bol aj med, veľmi ľahká kyselkavosť.

Ľudí ubúda

Bolo aj jedlo, nič výnimočné oproti minulému roku, ceny ma tu vždy zarazia. Chlieb s masťou za sedem eur je legendárny. Bola vietnamská kuchyňa, hranolky, hot dogy. Viac si nepamätám. A bola aj remeselná pálenica. A tá ponúkala tekutý „apfelstrudel“. No daj si. Dal som si. Dobre to bolo avšak, 0,1 dl stačilo.

V priebehu rokov sa vybudovali impozantné záchody, tak sa nečakalo. Umývacie stanice boli ako obvykle slabým miestom, keďže boli len na jednom konci haly, avšak stíhali. Ľudí z roka na rok ubúda, čo je škoda. Skoro vôbec sa netvorili rady pred stánkami, čo zas malo svoje pozitíva.

Čas začal pomaly tlačiť, tak aj napriek tomu, že som mal k dispozícii posteľ vo Viedni, vybral som sa na stanicu. Všetko bolo skvelé, mal som 45 minút čas, to by som mohol stihnúť. Mohol, ale nestihol. Keď som dobehol na zastávku, stála tam električka so zavretými dverami.

Keď som šiel stlačiť otvorenie, vodič ich zablokoval, električka však pár minúť čakala na červenej. Nepomohlo nič, klopkanie, mávanie, nič. Takže som zmeškal pôvodný vlak, čakal som asi hodinu na druhý, ktorý ešte nadôvažok meškal.

Bol som chvíľku v pokušení sa vrátiť na fest, ale rýchlo som vyhodnotil, že by to mohlo byť nebezpečné. Nakoniec som sa dostal domov, pekný deň bol za mnou.

Text: Imrich Nógell, Beermalade