Pivovar Belsko: Domáci ležiak? Jeden z najlacnejších remeselných na Slovensku

Je koniec júna a my sme si povedali, že je čas navštíviť pivovar, ktorý na pivnú mapu pribudol len celkom nedávno. Naša cesta zamierila do Liptovského Hrádku, kde zhruba od marca pôsobí pivovar Belsko.

Informácie chýbajú

Hneď na úvod sme riešili rébus, kedy je tamojšia reštaurácia otvorená. Informácie sme nenašli ani na stránke pivovaru Belsko, ani na stránke penziónu Haliganda, ktorý je súčasťou jedného komplexu. O nič múdrejší nebol ani Facebook či Google.

Nakoniec sme museli zdvihnúť telefón a zistiť to po „starom“. Bolo otvorené, tak sme sa mohli vybrať na Liptov.

Do Hrádku prichádzame v sobotu krátko po obede. Navigácia nás dovedie k miestnej športovej hale a chvíľu váhame, či sme správne. Na budove nenachádzame žiadny banner či logo penziónu alebo pivovaru.

Nakoniec sme však správne. Nádpis nad terasou nám oznamuje, že sme v Haligande. Prvý dojem je z nášho pohľadu všakovaký. Terasa je slušne obsadená, v drvivej väčšine sú to však štamgasti, ktorým pri pive nesmie chýbať „zápražka“ (rozumej pol deci tvrdého).

Chvíľu váhame, či sme správne. Osadenstvo má totiž na stole poháre s logom pivovarov Urpiner či Šariš. Aj v okolí nachádzame reklamné predmety Urpineru. V stojane podtácok však nájdeme aj tácky s logom pivovaru Belsko.

Čochvíľa sa dozvedáme, že v ponuke sú pivá Pilsner Urquell, Urpiner a Šariš. Okrem troch ležiakov z väčších pivovarov je však v ponuke aj domáca dvojica pív rovnakého štýlu. Nesú mená Belsko 12° a Magdaléna 13°. Prekvapila nás ich cena. Prvý vyšiel na 1,80 eura, druhý bol o dvadsať centov drahší. Ide pritom o ceny za pollitrovú verziu.

Ak by ste chceli malé Belsko, vyšlo by vás na 1,20. V oboch prípadoch ide o jeden z najlacnejších remeselných ležiakov u nás.

Len ležiaky

Nie je o čom, ochutnať chceme oba domáce produkty. Prvý ma rane bol ležiak s názvom Belsko 12°. Mal tmavo-žltú farbu a nízku, šľahačkovitú penu. Vo vôni ste zachytili slad a karamel.

Sladový základ bol stredne výrazný, rezkosť jemne nižšia. V chuti sme zachytili kombináciu sladu, medu, chlebnatosti. Horkosť je stredne výrazná, doznievanie sladovo-korenisté. Za nás to bol sladovejší ležiak, pekne vyskladaný a dobre piteľný.

Za nás to bolo pozitívne prekvapenie a 7,5 bodu. U nás sa týmto ležiakom pivovar zaradil medzi lepšie spektrum na slovenskej pivnej scéne.

Aj druhým domácim kúskom bol ležiak. Išlo o jeho silnejšiu verziu s názvom Magdaléna 13°. Pivo malo tmavo-žltú farbu so stredne vysokou šľahačkovitou penou. Vo vôni ste zachytili chlebnatosť, slad aj korenistý rozmer.

Sladový základ je výraznejší, rezkosť opäť o čosi nižšia. V chuti sme zachytili kombinácia sladu, karamelu, medu, ale jemne aj obilia.  Horkosť bola stredne výrazná, doznievanie sladové s korenistým rozmerom.

V pive nám prekážala jemne prítomná chuť obilia. Bolo však hutné, iskrivé a mnohorozmerné. Dobra bola aj piteľnosť, aj keď podľa nás to nie je najvhodnejší kúsok na letné mesiace. Za nás to bola silnejšia sedmička.

Pre koho je podnik?

V podniku sme aj jedli. Bohužiaľ, nevyužili sme ponuku v jedálnom lístku. Pri objednávke nás obsluha upozornila, že v kuchyni sa pripravujú na oslavu a môže nám ponúknuť len vyprážaný rezeň alebo vyprážaný syr.

Ochutnali sme oba spolu s vývarom. Ak by boli zemiaky teplejšie, bolo by to ešte lepšie, k jedlu sme však výhrady nemali. Najmä vývar bol navarený skvelo.

Aký dojem na nás podnik urobil? V prvom rade nás prekvapilo, že v podniku, ktorý má vlastný pivovar, majú na výčape aj pivá z ďalších dvoch pivovarov. Obsluhy sme sa zvedavo pýtali, prečo k tomu pristúpili. „To je pre štamgastov“, každý chce niečo iné,“ vysvetlila nám obsluha.

V čase našej návštevy sme pohár na stopke, ktorý symbolizoval to, že je v ňom domáce pivo, nikde inde nevideli. Napriek tomu nám obsluha hovorila o tom, že najpredávanejšie je pivo Belsko. Inak fľaškové pivo zatiaľ v podniku nekúpite.

Aj sme rozmýšľali, aká je koncepcia celého podniku. Evidentne však cieli na domácu klientelu. A možno je to aj škoda. Potenciál je v tomto prípade veľký. Najmä keď domáce pivo v podniku určite stojí za zastávku. A nehovoriac o tom, že Liptov patrí medzi najnavštevovanejšie regióny na Slovensku a prúdia doň tisícky turistov ročne.

Belsku držíme palce. Pozreli sme si interiér a ten vyzeral oveľa lepšie ako terasa. Určite dobrý priestor pre organizovanie osláv či posedení. Spokojní sme boli aj s tým, aká bola úroveň domáceho piva. Latku si nastavili dobre, už ju len udržiavať a postupne zlepšovať.

Na zváženie by stálo, keby v ponuke nemali päť ležiakov. Spestreniu výberu by nezaškodilo, keby namiesto 13-stupňového ležiaku, bol na výčape nejaký ľahký letný „ejlík“.

Ale to si v Belsku musia nastaviť sami. Je len na ich, či chcú byť podnikom, ktorý láka štamgastov na pivo s niečím tvrdším, alebo sa zameria na náročnejšiu klientelu. Opakujeme, potenciál podniku a celého konceptu, je určite veľký a v tomto pivovaru aj celému komplexu držíme palce.