by 
Tradícia pestovania sladovníckeho jačmeňa je na Slovensku v ohrození. Dôvodom je primárne klimatická zmena. Aj preto hovoria pestovatelia aj pivovarníci o alarmujúcej situácii. Pomôcť zastaviť prepady pestovania tejto komodity má program Pre jačmeň.
Tradičné odvetvie
Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na území Slovenska má dlhú históriu, pričom jeho rozmach nastal v 16. storočí. Jačmeň je však plodina citlivá na výkyvy počasia a s meniacou sa klímou je jeho pestovanie čoraz náročnejšie, čo sa prejavuje v celkových výnosoch aj jeho kvalite.
Slovensko sa zaraďuje v rámci Európy k sladovníckym veľmociam. V roku 2020 bolo piatym najvýznamnejším exportérom sladu v Európe, túto pozíciu však v dôsledku klimatických zmien postupne stráca. Odhaduje sa, že na Slovensku aktuálne chýba 10- až 15-tisíc hektárov plochy sladovníckeho jačmeňa.
Jedným z kľúčových negatívnych faktorov sú praktiky zavedené v období kolektivizácie, ktoré viedli k sceľovaniu plôch do veľkých lánov. Tie bez krajinárskych prvkov, ktoré by do prostredia priniesli rozmanitosť, už v aktuálnych klimatických podmienkach neobstoja.
Vedú ku zníženiu schopnosti pôdy zadržiavať vodu a tiež ku zvýšenej citlivosti na eróziu, ktorá vedie k odplaveniu tej najúrodnejšej vrstvy. S ohľadom na dôležitosť vody a vlahy pri pestovaní sladovníckeho jačmeňa to prináša zvýšené riziko pre pestovateľov, z ktorých sa mnohí odkláňajú k iným typom plodín.
Výrazne úbytky
„Vývoj osevných plôch jačmeňa, aj toho sladovníckeho, má na Slovensku za posledných desať rokov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2012 predstavovala plocha so sladovníckym jačmeňom takmer 70-tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už len 50-tisíc hektárov, čo je pokles o viac ako 25 percent,“ vysvetľuje Ivan Tučník, vedúci projektu za Plzeňský Prazdroj Slovensko.
„Klimatické podmienky sa menia a veľa poľnohospodárov sa obáva, že nedokáže zabezpečiť všetky agrotechnické podmienky a dopestovať požadovanú kvalitu a objem. Jačmeň je totiž plodina vysoko citlivá na vlahu a extrémne výkyvy počasia a suchá majú dopad na jeho kvalitu, ktorá je ale pre pivovarníkov kľúčová,“ hovorí Tučník.
Na akútny problém s ubúdajúcimi osevnými plochami sladovníckeho jačmeňa smeruje projekt Pre jačmeň, s ktorým prichádza Plzeňský Prazdroj Slovensko spoločne s Nadáciou Ekopolis a odborníkmi z Národného lesníckeho centra.
„Projekt na podporu udržateľného pestovania jačmeňa na Slovensku pomáha lokálnym farmárom, ale aj okolitej prírode. Je postavený na princípoch agrolesníctva, teda pestovania poľnohospodárskych plodín v kombinácii s drevinami na tej istej ploche. Cielene podporujeme výsadbu drevín v lokalitách, kde budú mať najväčší dopad na posilnenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu, zabránia pôdnej erózii a odnosom najúrodnejších častíc pôdy a humusu a zároveň prispejú k posilneniu biodiverzity a zmierňovaniu mikroklimatických extrémov,“ naznačuje Tučník.
Ten hovorí, že sa projektom v vracajú k princípom, ktoré sa osvedčili už starým mamám. „V minulosti neboli aleje alebo remízky na slovenskom vidieku žiadnou výnimkou,“ hovorí Tučník. Pilotným poľnohospodárskym družstvom, ktoré sa do projektu zapojilo, je PD Radošinka vo Veľkých Ripňanoch.
Regenerácia pôdy
Okrem podpory pestovania jačmeňa majú vysadené stromy obrovský prínos aj pre regeneráciu poľnohospodárskej pôdy. „Prostredníctvom agrolesníckych postupov chceme predchádzať degradácii pôdy a podporiť zlepšovanie jej úrodnosti, znížiť riziko povodní, ale aj nedostatku vody pre poľnohospodárov a pre krajinu. Stromy totiž plnia významnú úlohu. Zmierňujú klimatické extrémy, sú schopné zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrovať ju do podzemia,“ vysvetľuje Jaroslav Jankovič, vedúci Odboru pestovania lesa z Národného lesníckeho centra, ktoré je na Slovensku lídrom v tejto problematike.
Výsadba v PD Radošinka sa týka dohromady 150 kusov sadeníc topoľov, dubov, brestov, plánok jabloní a hrušiek, a tiež moruší a líp. „Ide o dlhodobú iniciatívu a zároveň unikátny projekt v tomto segmente na Slovensku, ktorý prepája výskumníkov zaoberajúcich sa agrolesníctvom so súkromným sektorom s cieľom pomôcť pestovateľom čeliť náročným výzvam súvisiacim nielen s klimatickými zmenami,“ hovorí Martina Paulíková, projektová manažérka z Nadácie Ekopolis.
Prazdroj poukázal na to, že v roku 2021 kúpil 100 percent sladovníckeho od lokálnych dodávateľov na Slovensku, celkovo šlo o viac ako 24 tisíc ton. „Za posledné desaťročie je pokles produkcie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku významný a zohnať kvalitnú surovinu je stále ťažšie. Preto je jednou z priorít Prazdroja byť aktívny v diskusii o udržateľnosti v poľnohospodárstve a aktívne rozvíjať vzájomné vzťahy s pestovateľmi,“ uzatvára Martin Grygařík, obchodný riaditeľ spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko
Prečítajte si aj
Snímky: Plzeňský Prazdroj Slovensko
